Kuchynský a zelený odpad možno zbierať do jednej nádoby. Ak však obsahuje živočíšnu zložku, treba materiál hygienizovať.
Triedený zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu sa môže realizovať aj cez tzv. “spoločný” zber oboch základných zložiek tohto odpadu. Pre mestá a obce, zberové spoločnosti aj domácnosti to znamená zjednodušenie zberu. Namiesto viacerých nádob, zvlášť pre zelený odpad a zvlášť pre odpad z kuchyne, stačí spoločná nádoba.
Takéto riešenie však vyvoláva aj otázniky. Zabezpečí sa správne naloženie s takýmto zmiešaným odpadom? Nebudú si samosprávy zľahčovať nutné postupy a vyhýbať sa hygienizácii? V čom spočíva riziko spoločného zberu? Ako túto možnosť vnímajú mestá a obce? Prečo rozdávanie kompostérov do domácností nemusí byť dobrý nápad? Aké sú skúsenosti z dlhoročného zberu reštauračného odpadu a čo bude pri kuchynskom odpade z domácností dôležité?
Spoločný zber bioodpadu samosprávy vítajú
Mestá a obce vítajú možnosť spoločného zberu zeleného a kuchynského odpadu nielen v rodinných domoch, ale aj na sídliskách. Takýto systém zberu bioodpadu považujú za jednoduchší a zároveň ekonomicky výhodnejší.
“Spoločný zber vychádza výhodnejšie, ak je možnosť ukladať bioodpad na kompostáreň s hygienizáciou. Ak nie je táto možnosť, odpad musí ísť do bioplynovej stanice, čomu treba prispôsobiť aj zber,” uvádza pre Odpady-portal.sk Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska.
Pre správne kompostovanie je nevyhnutná zelená zložka bioodpadu, preto by podľa samospráv nemalo zmysel zbierať ju zvlášť a v kompostárni zmiešavať s kuchynským odpadom. Navyše oddelený zber by mal za následok často neefektívny odvoz, zaťaženie komunikácií, ale i ďalšie skomplikovanie zberu pre domácnosti. Obyvatelia by museli sledovať termíny zberu, pribudli by nové nádoby a nutnosť rozlišovania, aký odpad kam patrí.
“Každá samospráva si samozrejme musí vyhodnotiť svoje možnosti a podľa toho zvoliť systém zberu, ale pokiaľ je to možné, spoločný zber je určite systémovo jednoduchší.”
Zber a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu je vzhľadom na jeho hygienické riziká pomerne náročné na dodržiavanie postupov. Živočíšna časť odpadu, teda napríklad mäso, tuky, vajcia, kosti, či mliečne produkty patria medzi tzv. vedľajšie živočíšne produkty, ktoré sa musia zbaviť nebezpečných patogénov hygienizáciou.
Teda spoločný zber kuchynského a zeleného odpadu neznamená, že takýto zmiešaný materiál nemusí ísť najskôr do hygienizátora, ak obsahuje čo i len malú časť živočíšnej zložky. Upozorňuje na to aj Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
Spoločný zber neznamená automatické vypustenie hygienizácie
“Spoločný zber je možný iba za predpokladu, ak v hnedých nádobách končí iba tzv. zelený odpad – teda nie mliečne, mäsové produkty alebo cestoviny. V prípade, ak ku znehodnoteniu dôjde, bude musieť takýto odpad skončiť v bioplynovej stanici alebo v kompostárni s hygienizáciou,” zdôrazňuje Martin Múdry, výkonný riaditeľ APOH.
Tieto zariadenia musia obsahovať hygienizačnú časť a samozrejme, že sa to prejaví na nákladoch na spracovanie takéhoto odpadu. Zástupca odpadárskeho odvetvia pripomína, že kompostární s hygienizáciou na Slovensku pre takýto zmiešaný odpad nie je veľa, aj napriek množstvu dotácií, ktoré doteraz smerovali na výstavbu zariadení.
Jednou z možností, ako sa obce môžu vyhnúť triedenému zberu kuchynského odpadu, je rozdávanie domácich kompostérov do každej domácnosti. APOH však nepovažuje takéto riešenie za dobrý krok.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.