Staré auto s vymontovaným motorom spracovateľ nemusí prevziať bezplatne

Odovzdávate staré vozidlo spracovateľovi a plánujete z neho pred tým vymontovať všetko, čo sa ešte dá speňažiť? Spracovateľ od vás v takom prípade nemusí bezplatne prevziať to, čo zo starého automobilu zostalo.

Pravidlá upravuje zákon o odpadoch v § 60, podľa ktorého sa pod pojmom „kompletné staré vozidlo“ rozumie „staré vozidlo, ktorého hmotnosť je najmenej 90 % z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh a ktoré obsahuje motor, prevodovku, nápravu, karosériu, batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.“

Spracovatelia starých vozidiel sa však v praxi stretávajú s nepochopením princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a musia reagovať na požiadavky na spracovanie vozidiel, ktoré nie sú „kompletné“ staré vozidlá v zmysle zákona.

Pavla Prepiaka, štatutára organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) Auto Recycling a predsedu správnej rady Koordinačného centra pre staré vozidlá, sme sa preto pýtali, na akých princípoch funguje nakladanie so starými vozidlami a čo by mali mať držitelia takéhoto odpadu na zreteli pred tým, ako odvezú svoj starý automobil na spracovanie.

Postup pri odovzdávaní starých vozidiel na tzv. autovrakoviská a šrotoviská nájdete tu.

Znečisťovateľ nesie zodpovednosť

Staré vozidlá boli pred viac ako dvomi desaťročiami prvým odpadovým prúdom, na ktorý sa podľa európskej legislatívy začala vzťahovať tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcu.

„V roku 2000 bola prijatá smernica rozšírenej zodpovednosti výrobcu za svoj výrobok k prvému výrobku. Išlo o dopravné prostriedky, štvorkolesové vozidlá do 3,5t. Sú to osobné a malé úžitkové vozidlá,“ vysvetľuje P. Prepiak.

Pavol Prepiak | Foto: Odpady-portal.sk

Ako zdôraznil, výrobcovia podľa tohto princípu preberajú zodpovednosť za svoj výrobok, nie za zvyšky zo svojho výrobku. „Hranica kedy ešte hovoríme o výrobku a kedy už len o zvyškoch z výrobku je najmenej 90% hmotnosti pôvodného vozidla, súčasne musí staré vozidlo obsahovať podstatné časti. Napríklad motor, katalyzátor, batériu a podobne,“ hovorí P. Prepiak.

Dôvodom tejto právnej úpravy je, že vozidlá sa skladajú z rôznych komponentov a materiálov s rôznou náročnosťou spracovania. Staré vozidlo je kombinácia takmer všetkých typov materiálov, kovov, skla, textilu, elektroniky, batérií, nebezpečných kvapalín, olejov, gumy či vzácnych kovov v katalyzátore. 

„Vozidlo je navrhnuté v rámci ekodizajnu tak, že kovy s plusovou hodnotou pri spracovaní vyvážia materiál s negatívnou hodnotou. Toto je princíp. Ak však z vozidla vymontuje niekto napríklad motor s prevodovkou, teda napríklad 100 kg kovov s plusovou hodnotou, nepreberá spracovateľ alebo zberné miesto staré auto ale len zvyšky zo starého auta,“ objasňuje P. Prepiak.

„Tým sa odpad nedostáva do pozície „odovzdanie výrobku výrobcovi“ a teda rozšírenej zodpovednosti výrobcu za výrobok, ale držiteľ zvyškov starého auta je v základnej pozícii nakladania s odpadom. A tým je „znečisťovateľ platí,“ zdôrazňuje odborník.

Za spracovanie zvyškov auta sa platí

Niektoré pôvodné komponenty starého vozidla však pred jeho odovzdaním na tzv. autovrakovisko či šrotovisko je možné vybrať. Zásadou je, aby sa staré vozidlo aj po odstránení niektorých súčastí stále dalo identifikovať cez výrobné číslo a štítok.

„Ak mám doma napríklad rovnaké auto a využijem stierače prípadne puklice, určite sa zmestím do 90% hmotnosti a odovzdané vozidlo bude kompletné. Ak som však vymontoval motor, prevodovku, nápravy a všetok kov som 10 minút pred odovzdaním starého auta predal do výkupne kovov, tak som k spracovateľovi alebo na zberné miesto priniesol zvyšky zo starého vozidla,“ pokračuje P. Prepiak.

V prípade, ak bude pôvodná hmotnosť starého vozidla znížená o viac ako 10 %, držiteľ takéhoto odpadu musí za ich nakladanie zaplatiť. V praxi však podľa P. Prepiaka spracovatelia niekedy narážajú na neochotu držiteľov zvyškov starého vozidla zaplatiť za nakladanie s takýmito zvyškami.

„Mimoriadne situácie sú samozrejme havária alebo vyhorené vozidlo. Ak chýba hmotnosť do 90 % ako výsledok takejto mimoriadnej situácie, tak sa nikto nepýta, kde je nárazník alebo zasklenie vozidla,“ vysvetľuje P. Prepiak.

„Stávajú sa aj kuriózne situácie, keď niekto príde napríklad s demontovanými dverami z auta a vyhlasuje, že sú z vozidla s takým alebo onakým výrobným číslom. Vtedy u spracovateľa alebo na zbernom mieste nepochodí.“

Ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcu?

Spracovatelia starých vozidiel sa podľa P. Prepiaka dlhodobo stretávajú s istým nepochopením toho, čo znamená rozšírená zodpovednosť za nakladanie s výrobkom.

„Problém je, aby každý občan pochopil, že vozidlo, teda majetok, a staré vozidlo, teda odpad, sú dve rozdielne životné situácie výrobku. Ak si chce niekto ponechať majetok, musí sa o neho náležite starať,“ ozrejmuje šéf Auto Recycling.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.