Jozef Kozák: V zbere elektroodpadu sa Slovensku darí, ale ciele rastú. Sú pred nami tri výzvy (VIDEO) | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Jozef Kozák: V zbere elektroodpadu sa Slovensku darí, ale ciele rastú. Sú pred nami tri výzvy (VIDEO)

Zhruba tretina vzniknutého elektroodpadu je recyklovaná ako kovový šrot alebo mizne na skládkach, výrobcovia ani OZV tento odpad nemajú pod kontrolou, upozorňuje výkonný riaditeľ OZV SEWA.

Jozef Kozák

Jozef Kozák / Foto: Odpady-portal.sk

Sektor elektrozariadení v rámci slovenského odpadového hospodárstva funguje dobre a prináša výsledky. Nároky, ktoré na Slovensko kladie európska legislatíva však rastú, krajina preto stojí pred tromi veľkými výzvami.

Myslí si to Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, ktorá je autorizovanou organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) pre elektroodpad a batérie, ako aj pre obaly a neobalové výrobky.

„Rozšírená zodpovednosť výrobcov už niekoľko rokov prináša ovocie, plní svoje povinnosti a ciele. Napriek tomu aj na tento sektor čakajú nové výzvy vyplývajúce z nových povinností, ktoré európska legislatíva, konkrétne Smernica o elektroodpade, uvaľuje i na Slovensko,“ hovorí J. Kozák.

Elektroodpad končí aj v kovovom šrote a ZKO

To, že sektor elektrozariadení v súčasnosti funguje dobre, sa podľa šéfa SEWA prejavuje okrem iného tým, že všetok elektroodpad vyzbieraný v obciach sa následne recykluje a na Slovensku je minimum čiernych skládok, kde sa nachádza elektroodpad.

„Každým dňom povedomie obyvateľstva narastá a formy zberu elektroodpadu sa približujú obyvateľom,“ pokračuje J. Kozák.

Hoci podľa štatistík sa na Slovensku vyzbiera 8,5 kg elektroodpadu na jedného obyvateľa ročne, odborník upozorňuje, že stále existuje časť elektroodpadu, ktorá nevstupuje do oficiálnych štatistík.

„Odhadujeme, že je to 3,5 až 5 kg elektroodpadu na obyvateľa, čo je značné množstvo,“ zdôrazňuje J. Kozák s tým, že podobná situácia je aj v iných európskych krajinách. 

„Európske štatistiky poukazujú na to, že napríklad len prostredníctvom železného šrotu sa recyklujú viac ako dva kilogramy elektroodpadu na obyvateľa ročne. Viac ako kilogram elektroodpadu v prepočte na obyvateľa stále končí v zmesovom komunálnom odpade. Okrem toho všetci poznáme „kožkárov,“ neformálnych ilegálnych zberačov, ktorí chodia s ampliónmi a takto nelegálne zberajú elektroodpad,“ vysvetľuje J. Kozák.

Jozef Kozák | Foto: Odpady-portal.sk

Podľa hĺbkovej štúdie United Nations University a United Nations Institute for Training and Research sa v rámci Európy recykluje 2,1 kg elektroodpadu ako kovový šrot, 1,4 kg elektroodpadu sa likviduje spolu so zmesovým komunálnym odpadom a až 6 – 7 kg elektroodpadu sa zbiera nelegálnymi kanálmi.

Štúdia zároveň uvádza, že v krajinách východnej Európy, vrátane Slovenska, sú čísla mierne odlišné: 1,8 kg elektroodpadu na obyvateľa končí v kovovom šrote, 1,3 kg v zmesovom komunálnom odpade a minimálne 0,5 kg pripadá na nelegálnych zberačov, čo súhrnne predstavuje zhruba 3,6 kg na obyvateľa.

Systém si vyžaduje zmeny

Do súčasného stavu vstupuje Smernica o elektroodpade, z ktorej jednotlivým štátom EÚ vyplývajú nové ambiciózne ciele. Európska legislatíva však podľa J. Kozáka krajinám zároveň ponúka cestu, ako tieto ciele zvládnuť.

Výkonný riaditeľ SEWA v smernici vidí dva dôležitý princípy. Prvým z nich je „all actors approach,“ ktorý hovorí o tom, že do výkazníctva zberu elektroodpadu by mali byť zahrnuté všetky existujúce kanály, nie iba zber prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Druhý dôležitý princíp v európskej legislatíve J. Kozák vníma v tom, že mimo oficiálnych zberových dát rozšírenej zodpovednosti výrobcov, teda v prípade kovového šrotu, tzv. kožkárov a ďalších kanálov, je možné vyzbierané množstvá odpadu na základe analýz kvalifikovane odhadnúť.

Slovensko preto podľa J. Kozáka v oblasti elektroodpadu stojí pred tromi veľkými výzvami.

Prvou z nich je zanalyzovať množstvá elektroodpadu, ktorý sa zbiera inými ako oficiálnymi kanálmi, a na základe takýchto analýz navrhnúť (pripraviť) mechanizmus, ako tieto množstvá zahrnúť do výkazníctva.

Druhou výzvou, ktorá je podľa najmä na výrobcoch a dovozcoch elektrozariadení ďalšie posilnenie osvety a environmentálneho vzdelávania. „Napriek tomu, že vzdelávame a realizujeme rôzne vzdelávacie kampane na školách, v škôlkach a medzi obyvateľstvom, vzdelávacie kampane treba ešte viac posilniť, aby časť elektroodpadu, ktorá končí v zmesovom komunálnom odpade, skončila tam, kde má skončiť.“

Do tretice J. Kozák vidí veľkú výzvy vo formách zberu. „Hoci nikdy nebolo jednoduchšie zbaviť sa odpadu, či už pre obyvateľstvo alebo firmy, treba neustále prichádzať s novými kreatívnymi projektmi, ako zber elektroodpadu ešte viac priblížiť k firmám, inštitúciám a domácnostiam, aby sme aspoň sčasti dokázali eliminovať neformálnych a nelegálnych zberačov.“

„Som presvedčený o tom, že ak zvládneme tieto tri výzvy, prispejeme tak jednak k zelenšiemu Slovensku a zároveň dokážeme napĺňať nové ambiciózne záväzky, ktoré na nás európska legislatíva kladie,“ uzatvára J. Kozák.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zhodnocovanie nerecyklovateľného odpadu môže znížiť ceny energií aj šetriť životné prostredie.

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Kým niektoré veľké mestá v štatistike prepadli, našli sa obce, ktoré vykázali aj stovky zhodnotených ton.

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Model zberu kuchynského odpadu v meste Partizánske nemožno realizovať v každom meste, vraví zástupkyňa samosprávneho združenia.