Aj vlani sme vyprodukovali historicky najviac odpadu. Viete, aký je nový rekord? | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Tvorba odpadu na Slovensku rástla aj v roku 2020, padol nový rekord

Pandémia produkciu komunálneho odpadu nezastavila, ukázali najnovšie dáta štatistického úradu.

komunálny odpad

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku z roka na rok rastie. A inak to nebolo ani v roku 2020, v roku poznačenom pandémiou, od ktorého niektorí očakávali, že rast produkcie odpadov dočasne pribrzdí.

Viac odpadu sa na Slovensku vyprodukovali aj napriek lockdownu, kedy ľudia trávili viac času doma. V roku 2020 na jedného obyvateľa Slovenska pripadalo o 2,5 % viac komunálneho odpadu ako v doposiaľ rekordnom roku 2019 a o tretinu viac ako pred desiatimi rokmi.

Ukázali to najnovšie dáta Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), ktoré vo svojej analýze rozobrala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Produkcia odpadu podľa jej očakávaní navyše v nasledujúcich rokoch ďalej porastie.

V článku sa dozviete:

  • koľko komunálneho odpadu sa vlani na Slovensku vytvorilo,
  • koľko odpadu pripadalo na obyvateľa v jednotlivých krajoch,
  • ako sa produkcia odpadu zmenila za posledné roky,
  • aká je prognóza tvorby odpadu v nasledujúcich rokoch,
  • kde komunálny odpad na Slovensku končí.

Na obyvateľa pripadalo 446 kg odpadu

Celková produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v roku 2020, ktorý bol poznačený pandémiou koronavírusu a opakovanými lockdownami, podľa ŠÚ SR dosiahla 2,43 miliónov ton komunálneho odpadu (KO).

Priemerný obyvateľ Slovenska tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí. V prepočte na jeden deň to predstavuje viac ako 1,2 kg odpadu.

Rast produkcie odpadu tak nezastavila ani pandémia. V porovnaní s predošlým rokom 2019 obyvatelia Slovenska vytvorili o 2,5 % viac KO.

„Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %,“ zhrnula E. Sadovská.

Prečo produkcia odpadu rástla?

„Napriek tomu, že v čase pandémie či lockdownu trávime viac času doma, tvorbe odpadu sa nevieme vyhnúť. Jedným z príkladov na vysvetlenie situácie je donáška tovarov a jedál k dverám našich príbytkov zabalených v niekoľkovrstvových a jednorazových obaloch,“ uviedla analytička.

Pod rastúcu tvorbu odpadu sa podľa E. Sadovskej podpísalo i to, že mnohí ľudia sa rozhodli využiť čas pandémie na úpravy svojich príbytkov. „Pustili sa do ich rekonštrukcie alebo úprav, s čím súvisí viac drobného stavebného odpadu.“

Úplne nový druh odpadu, ktorý so sebou pandémia COVID – 19 priniesla, sú zas použité ochranné pomôcky, v podobe rúšok a respirátorov, ale aj rukavíc či vyprázdnených nádob s dezinfekčnými prostriedkami.

Najviac odpadu na západe, najmenej na východe

Tvorba odpadu v roku 2020 sa rovnako ako v predošlých rokoch v jednotlivých regiónoch líšila. Najviac odpadu na jedného obyvateľa pripadalo v Trnavskom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji, a to viac ako 500 kg komunálneho odpadu ročne.

Zdroj: ŠÚ SR / WOOD & Company

Najmenej KO, naopak, vlani vytvorili obyvatelia východného regióny východného Slovenska. V Košickom kraji to bolo 363 kg a v Prešovskom kraji 349 kg na obyvateľa.

„Vo všetkých regiónoch SR produkcia odpadu ako medziročne, tak aj za posledných 10 rokov, vzrástla. Rastúci trend je výsledkom rastu životnej úrovni a s tým súvisiacej spotreby ako na Slovensku, tak aj v jednotlivých regiónoch,“ zhodnotila E. Sadovská.

Takmer polovica odpadu išla na skládky

Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR predstavoval v roku 2020 podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %.

Na druhej strane miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO)

„Ide o výrazný nepomer oproti vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO. Napríklad v susednom Rakúsku sa 59 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje, 39 % sa energeticky zhodnocuje v ZEVO a iba 2 % odpadu končia na skládkach,“ uviedla E. Sadovská.

V minulom roku sa pritom „skládkam“ najviac darilo v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkovalo v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji, ktoré sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 73,5 %, resp. 66,8 %.

„Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu. Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú. Aj preto sa až na 80 % územia SR nevytriedený komunálny odpad skládkuje,“ podotkla analytička. 

 
 

Zostáva vám 30% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Novela zákona má priniesť niekoľko dôležitých zmien.

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Slovenskí farmári ročne použijú desaťtisíce ton kompostu. Väčšinu tvorí priemyselný kompost alebo maštaľný hnoj.

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

V súčasnosti verejnosť nemá tieto údaje sprístupnené. Zmeniť to má novela geologického zákona, ktorá by mohla nadobudnúť účinnosť už o niekoľko mesiacov.