Tvorba odpadu na Slovensku rástla aj v roku 2020, padol nový rekord

Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku z roka na rok rastie. A inak to nebolo ani v roku 2020, v roku poznačenom pandémiou, od ktorého niektorí očakávali, že rast produkcie odpadov dočasne pribrzdí.

Viac odpadu sa na Slovensku vyprodukovali aj napriek lockdownu, kedy ľudia trávili viac času doma. V roku 2020 na jedného obyvateľa Slovenska pripadalo o 2,5 % viac komunálneho odpadu ako v doposiaľ rekordnom roku 2019 a o tretinu viac ako pred desiatimi rokmi.

Ukázali to najnovšie dáta Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), ktoré vo svojej analýze rozobrala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Produkcia odpadu podľa jej očakávaní navyše v nasledujúcich rokoch ďalej porastie.

V článku sa dozviete:

• koľko komunálneho odpadu sa vlani na Slovensku vytvorilo,
• koľko odpadu pripadalo na obyvateľa v jednotlivých krajoch,
• ako sa produkcia odpadu zmenila za posledné roky,
• aká je prognóza tvorby odpadu v nasledujúcich rokoch,
• kde komunálny odpad na Slovensku končí.

Na obyvateľa pripadalo 446 kg odpadu

Celková produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v roku 2020, ktorý bol poznačený pandémiou koronavírusu a opakovanými lockdownami, podľa ŠÚ SR dosiahla 2,43 miliónov ton komunálneho odpadu (KO).

Priemerný obyvateľ Slovenska tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí. V prepočte na jeden deň to predstavuje viac ako 1,2 kg odpadu.

Rast produkcie odpadu tak nezastavila ani pandémia. V porovnaní s predošlým rokom 2019 obyvatelia Slovenska vytvorili o 2,5 % viac KO.

„Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %,“ zhrnula E. Sadovská.

Prečo produkcia odpadu rástla?

„Napriek tomu, že v čase pandémie či lockdownu trávime viac času doma, tvorbe odpadu sa nevieme vyhnúť. Jedným z príkladov na vysvetlenie situácie je donáška tovarov a jedál k dverám našich príbytkov zabalených v niekoľkovrstvových a jednorazových obaloch,“ uviedla analytička.

Pod rastúcu tvorbu odpadu sa podľa E. Sadovskej podpísalo i to, že mnohí ľudia sa rozhodli využiť čas pandémie na úpravy svojich príbytkov. „Pustili sa do ich rekonštrukcie alebo úprav, s čím súvisí viac drobného stavebného odpadu.“

Úplne nový druh odpadu, ktorý so sebou pandémia COVID – 19 priniesla, sú zas použité ochranné pomôcky, v podobe rúšok a respirátorov, ale aj rukavíc či vyprázdnených nádob s dezinfekčnými prostriedkami.

Najviac odpadu na západe, najmenej na východe

Tvorba odpadu v roku 2020 sa rovnako ako v predošlých rokoch v jednotlivých regiónoch líšila. Najviac odpadu na jedného obyvateľa pripadalo v Trnavskom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji, a to viac ako 500 kg komunálneho odpadu ročne.

Zdroj: ŠÚ SR / WOOD & Company

Najmenej KO, naopak, vlani vytvorili obyvatelia východného regióny východného Slovenska. V Košickom kraji to bolo 363 kg a v Prešovskom kraji 349 kg na obyvateľa.

„Vo všetkých regiónoch SR produkcia odpadu ako medziročne, tak aj za posledných 10 rokov, vzrástla. Rastúci trend je výsledkom rastu životnej úrovni a s tým súvisiacej spotreby ako na Slovensku, tak aj v jednotlivých regiónoch,“ zhodnotila E. Sadovská.

Takmer polovica odpadu išla na skládky

Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR predstavoval v roku 2020 podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %.

Na druhej strane miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO)

„Ide o výrazný nepomer oproti vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO. Napríklad v susednom Rakúsku sa 59 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje, 39 % sa energeticky zhodnocuje v ZEVO a iba 2 % odpadu končia na skládkach,“ uviedla E. Sadovská.

V minulom roku sa pritom „skládkam“ najviac darilo v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkovalo v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji, ktoré sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 73,5 %, resp. 66,8 %.

„Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu. Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú. Aj preto sa až na 80 % územia SR nevytriedený komunálny odpad skládkuje,“ podotkla analytička. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.