Na skládky by malo v roku 2035 smerovať iba 10 % komunálneho odpadu. V porovnaní s dneškom ho však bude podstatne viac.
Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku podľa najnovších čísel rastie najrýchlejšie z celej EÚ. Priemerný Slovák v roku 2019 vyhodil do odpadových nádob rekordných 435 kg odpadu.
Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu pritom stanovuje pre rok 2035 dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a najviac 10 % ukladať na skládky.
Analytička WOOD & Company Eva Sadovská sa preto vo svojej najnovšej analýze venuje prognóze produkcie odpadu na Slovensku. Pozrela sa však aj na to, aké sú vyhliadky pre spracovanie rastúceho množstva odpadu do roku 2035.
V tomto článku sa dozviete:
- koľko komunálneho dopadu bude pripadať v roku 2035 na jedného Slováka,
- z akých údajov odhad vychádza,
- ako súvisí spotreba domácností s produkciou smetí,
- či dokážeme v roku zrecyklovať aspoň 65 % odpadu a čo so zvyšným nerecyklovateľným odpadom,
- v čom spočíva úspech najvyspelejších krajín EÚ pri nakladaní s komunálnym odpadom.
Produkcia odpadu ďalej porastie
V roku 2019 obyvatelia Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák tak minulý rok vyhodil do odpadových nádob 435 kg komunálneho odpadu.
Za posledných desať rokov prišlo k nárastu o viac ako 30 %. Produkcia komunálneho odpadu u nás rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. A podľa všetkého porastie ďalej.
„Odhadujeme, že v roku 2035 bude na Slovensku pripadať na jedného obyvateľa 580 kg komunálneho odpadu,“ uviedla E. Sadovská s tým, že pri odhadovanom počte 5,385 milióna obyvateľov (podľa prognózy Eurostatu) by malo ísť o celkovú produkciu odpadu 3,123 mil. ton.
V roku 2035 tak bude na jedného obyvateľa Slovenska pripadať približne o tretinu viac komunálneho odpadu ako v roku 2019.
O tom, že nejde o nereálne čísla, pritom podľa analytičky svedčí aj aktuálna situácia z Trnavského kraja, kde bežný obyvateľ už v roku 2019 vytvoril 573 kg. Spomedzi krajských miest vedú Nitra a Trnava, kde tvorba odpadu v prepočte na hlavu už predvlani presiahla 600 kg, absolútnym rekordérom s ešte oveľa vyššou tvorbou odpadu sú však Topoľčany.
Dôvodom je vyššia spotreba
Produkcia komunálneho odpadu ide podľa analytičky ruka v ruke s rastom spotreby.
„V európskych ekonomikách, ale i vo svete, je preukázateľná spojitosť medzi spotrebou domácností a produkciou komunálneho odpadu, aj preto sú na čele európskeho rebríčka najväčších producentov odpadu krajiny ako Dánsko, Luxembursko či Nemecko,“ vysvetlila E. Sadovská.
„Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou spotrebou tak rastie aj produkcia smetí,“ doplnila analytička.
Vhodným reprezentantom spotreby je pritom skutočná individuálna spotreba na obyvateľa (AIC – actual individual consumption). Vzájomný vzťah (korelácia) medzi AIC a produkciou komunálneho odpadu ale ukazuje, že pri určitej úrovni „blahobytu“, aj napriek lineárne rastúcej spotrebe, už dochádza k pomalšiemu rastu produkcie odpadu. Takýto vývoj v súčasnosti zaznamenávajú najvyspelejšie krajiny Európy, kde produkcia odpadu skôr stagnuje.
„ V prípade Slovenska ale tento „európsky bod blahobytu či spotreby“ dosiahnutý ešte nebol. Odhad produkcie komunálneho odpadu na úrovni 580 kg vychádza z odhadu AIC pre rok 2035 a z korelácie medzi skutočnou individuálnou spotrebou a ročnou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa v krajinách EÚ z údajov Eurostatu za roky 2000 – 2018,“ objasnila E. Sadovská.
Čo s odpadom, ak nepôjde na skládky?
Miera recyklácie a skládkovania budú v roku 2035 pre dosiahnutie cieľov EÚ kľúčové. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, pre rok 2035 stanovuje, že minimálne 65 % komunálneho odpadu sa musí recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu sa môže ukladať na skládky.
Na Slovensku v roku 2019 smerovala na skládky odpadov približne polovica (50,6 %) komunálneho odpadu. Podiel recyklácie odpadu dosiahol 40,3 %.
Mohlo by vás zaujímať:
Dokáže Slovensko do roku 2035 takmer dve tretiny odpadu recyklovať? A čo so zvyšným nerecyklovateľným odpadom?
„Pre Slovensko, aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov pomerne náročné. Veľa bude závisieť od zloženia materiálov, z ktorých budú výrobky a obaly, od opatrení a podpory štátu a v neposlednom rade aj od správania ľudí,“ myslí si analytička.
„Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu presiahne úroveň 1 mil. ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne 10 % KO na skládky,“ upozornila E. Sadovská.
Rakúsko aj Škandinávia riešenie majú
Zostáva vám 25% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.