S mikroplastmi v životnom prostredí cirkulujú kovy aj škodlivé baktérie, upozorňujú vedci

Plastové úlomky transportujú kontaminanty

Už nejaký čas je známe, že na povrchu mikroplastov sa môžu akumulovať organické znečisťujúce látky zo životného prostredia, ktoré potom spolu s plastovými čiastočkami prekonávajú mnohokrát nemalé vzdialenosti a opätovne sa z nich uvoľňujú.

Z výsledkov nového výskumu vyplýva, že rovnakým spôsobom sa dokážu prepravovať aj kovy. Okrem toho sa zdá, že čím sú plastové častice menšie, tým viac kovu sa na nich hromadí.

Vedci z rôznych častí sveta poukazujú na všadeprítomnosť mikroplastov, ktoré sú navyše veľmi odolné. Tieto častice merajú od jedného mikrometra do pol centimetra a k ich vzniku najčastejšie dochádza odlamovaním z väčších kusov plastu. Do oceánu prenikajú aj z riek, kam sa dostávajú z odpadových vôd.

Súvislosť mikroplastov a organických znečisťujúcich látok už bola skúmaná, no vedci z nemeckého výskumného ústavu Helmholtz-Zentrum Hereon sa rozhodli v laboratóriu systematicky študovať málo prebádané interakcie medzi mikroplastovými časticami plávajúcimi vo vodnom prostredí a rozpustenými kovmi.

Skúmali päťdesiatpäť rôznych kovov

Vedci v novej štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Hazardous Materials Letters, skúmali akumuláciu päťdesiatich piatich rôznych kovov a polokovov na časticiach polyetylénu a polyetyléntereftalátu s veľkosťou 63 až 250 mikrometrov.

„Keď hovoríme o plastovom znečistení vody, tieto dva druhy plastov, ktoré sme študovali, zohrávajú zásadnú úlohu. Je to kvôli tomu, že majú široké využitie, s čím sa spája aj vysoký objem výroby. Väčšina nákupných tašiek sa napríklad vyrába z polyetylénu a plastové fľaše sú takmer bez výnimky z polyetyléntereftalátu,“ hovorí chemik zaoberajúci sa životným prostredím Dr. Lars Hildebrandt, ktorý je zároveň hlavným autorom štúdie.

Čím menšia častica, tým silnejšia akumulácia

„V našej štúdii sme zistili, že kovov sa hromadí tým viac, čím sú častice menšie, a že medzi rôznymi prvkami, kovmi a polokovmi, existujú významné rozdiely,“ uvádza spoluautor Dr. Daniel Pröfrock, ktorý sa v rámci Helmholtz-Zentrum Hereon venuje anorganickej chémii.

Niektoré kovy, presnejšie ich ióny, ako napríklad chróm, železo, cín a kovy vzácnych zemín, sa takmer úplne prichytili k mikroplastom. Iné, ako napríklad kadmium, zinok a meď, nevykazovali počas celého testovacieho obdobia na plastoch takmer žiadnu akumuláciu.

Ďalším zistením výskumu bolo, že polyetylénové častice vykazovali výrazne väčšiu akumuláciu kovov ako polyetyléntereftalátové častice.

Kovy sa spätne uvoľňujú

V druhej fáze výskumu vedci dokázali, že z častíc obalených kovmi alebo polokovmi sa za určitých chemických podmienok, napríklad tých v tráviacom trakte, kovy a polokovy takmer úplne uvoľnili.

„V laboratóriu sme mali podmienky zjednodušené a bez modelových organizmov. Napriek tomu však naše výsledky dokazujú, že mikroplastové častice, ktoré absorbuje telo, môžeme prirovnať k trójskemu koňovi, ktorý v sebe ukrýva kovy, ktoré týmto spôsobom môžu vo väčšej miere prenikať do organizmov,“ hovorí Dr. Lars Heldebrandt.

Momentálne prebieha ďalší výskum, ktorého cieľom je zistiť, ako sa správajú iné druhy plastov, ktoré sa často nachádzajú v životnom prostredí, a aký vplyv majú na procesy akumulácie a uvoľňovania kovov vek častíc a ich opotrebovanie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.