NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Aká je uhlíková stopa odpadu? Spočítali emisie z odpadu v najväčších slovenských mestách

Najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva ukladanie komunálneho odpadu na skládky, dôvodom je najmä metán, píše analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

skládka odpadov

Foto: Depositphotos

Jedným z hlavných záverov nedávnej Klimatickej konferencie OSN (COP 26) v Glasgowe je zhoda na potrebe ďalej znižovať emisie skleníkových plynov. Vrátane metánu, ktorého skleníkový účinnosť je mnohonásobne silnejší ako v prípade oxidu uhličitého (CO2).

K hlavným producentom metánu patria skládky odpadov. V prípade Slovenska na nich pritom stále končí približne polovica z celkového objemu komunálneho odpadu.

Eva Sadovská, analytička Wood & Company, sa vo svojej najnovšej analýza pozrela na to, aká je uhlíková stopa odpadu v ôsmich krajských mestách na Slovensku a akou ekologickou záťažou sú pre ne rôzne spôsoby nakladania s odpadom.

V článku sa dozviete:

  • koľko komunálneho odpadu vzniká v jednotlivých krajských mestách,
  • akú uhlíkovú stopu podľa analýzy E. Sadovskej zanecháva skládkovanie, akú energetické zhodnotenie a akú recyklácia,
  • ktoré mesta podľa analýzy nakladajú s odpadom najekologickejšie a prečo.

Osem miest vyprodukuje štvrtinu odpadu

Tvorba komunálneho odpadu (KO) na Slovensku rástla aj v roku 2020. Dosiahla pritom nový rekord: obyvatelia Slovenska vyprodukovali 2,4 mil. ton smetí.

Najväčšími producentmi KO pritom boli krajské mestá, teda Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava a Trenčín.

„Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu,“ priblížila E. Sadovská.

Skládkovanie má najväčšiu uhlíkovú stopu

Miera triedenia KO sa podľa analytičky v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

 
 

Zostáva vám 75% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 10-12/2023

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 10-12/2023

Čo obsahuje štvrté tohtoročné vydanie magazínu o odpadovom hospodárstve, energetike a vodách?

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov trpí nedostatkami, myslí si starosta obce

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov trpí nedostatkami, myslí si starosta obce

Podľa zástupcu samosprávy je nemožné, aby akákoľvek obec priamo alebo nepriamo nedoplácala na odpady z obalov.

Rumunsko spustilo zálohovanie, využíva softvérové riešenie slovenskej firmy

Rumunsko spustilo zálohovanie, využíva softvérové riešenie slovenskej firmy

Ide o najväčší centralizovaný zálohový systém na svete, hovorí Martin Basila zo spoločnosti Sensoneo.