NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Aká je uhlíková stopa odpadu? Spočítali emisie z odpadu v najväčších slovenských mestách

Najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva ukladanie komunálneho odpadu na skládky, dôvodom je najmä metán, píše analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

skládka odpadov

Foto: Depositphotos

Jedným z hlavných záverov nedávnej Klimatickej konferencie OSN (COP 26) v Glasgowe je zhoda na potrebe ďalej znižovať emisie skleníkových plynov. Vrátane metánu, ktorého skleníkový účinnosť je mnohonásobne silnejší ako v prípade oxidu uhličitého (CO2).

K hlavným producentom metánu patria skládky odpadov. V prípade Slovenska na nich pritom stále končí približne polovica z celkového objemu komunálneho odpadu.

Eva Sadovská, analytička Wood & Company, sa vo svojej najnovšej analýza pozrela na to, aká je uhlíková stopa odpadu v ôsmich krajských mestách na Slovensku a akou ekologickou záťažou sú pre ne rôzne spôsoby nakladania s odpadom.

V článku sa dozviete:

  • koľko komunálneho odpadu vzniká v jednotlivých krajských mestách,
  • akú uhlíkovú stopu podľa analýzy E. Sadovskej zanecháva skládkovanie, akú energetické zhodnotenie a akú recyklácia,
  • ktoré mesta podľa analýzy nakladajú s odpadom najekologickejšie a prečo.

Osem miest vyprodukuje štvrtinu odpadu

Tvorba komunálneho odpadu (KO) na Slovensku rástla aj v roku 2020. Dosiahla pritom nový rekord: obyvatelia Slovenska vyprodukovali 2,4 mil. ton smetí.

Najväčšími producentmi KO pritom boli krajské mestá, teda Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava a Trenčín.

„Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu,“ priblížila E. Sadovská.

Skládkovanie má najväčšiu uhlíkovú stopu

Miera triedenia KO sa podľa analytičky v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Pozvanie do diskusie prijali zástupcovia MŽP SR, advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, ako aj predstavitelia spoločností ecorec Slovensko, ewia a MH Teplárenský holding.

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

Analýza okrem iného ukázala, akú časť obsahu žltých nádob tvoria PET fľaše a plechovky, ktoré budú od Nového roka spadať pod zálohovanie nápojových obalov.

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Ekomodulácia by mala priniesť ľahšie recyklovateľné obaly, zhodujú sa zástupcovia piatich OZV. Potrebu legislatívnych zmien však vnímajú rôzne.