Smart systém evidencie ušetril mestu náklady na odpadové hospodárstvo. Inšpirujú sa ním aj ďalšie samosprávy.
Kým v roku 2018 obyvatelia Senca vytriedili necelých 21 % z vyprodukovaného komunálneho odpadu, v roku 2021 to bolo viac ako 52 %. V čiernych nádobách vďaka tomu odbudlo zmesového komunálneho odpadu (ZKO), čo významne pomohlo stabilizovať pomer medzi nákladmi a príjmami mesta na úseku odpadového hospodárstva.
Ukázali to najnovšie čísla o výsledkoch odpadového hospodárstva v meste Senec, o ktoré sa s redakciou Odpady-portal.sk podelila Ivica Gajdošová, referentka odpadového hospodárstva na seneckej radnici. Zníženie vyzbieraného objemu ZKO okrem iného I. Gajdošová pripisuje aj zmenám, ktoré do mesta prinieslo zavedenie smart evidenčného systému ESONA z dielne žilinskej spoločnosti MIM. Tá ho mestu Senec tzv. „ušila na mieru“ na základe jeho vtedy aktuálnych potrieb. Úspešná spolupráca sa datuje od roku 2018.
O prvých výsledkoch evidencie a monitoringu nádob na odpad sme sa s I. Gajdošovou a taktiež prednostkou Mestského úradu Senec Jarmilou Répássyovou rozprávali už v septembri 2020. Teraz sme zisťovali ďalšie podrobnosti.
Tvorbu ZKO znížili o 3 000 ton
Zavedenie evidencie odpadových nádob podľa I. Gajdošovej posunulo odpadové hospodárstvo Senca do 21. storočia. Mesto vďaka systému ESONA získalo prehľad o výkonoch zberovej spoločnosti a obyvatelia dostali silný impulz triediť odpad: čím menej zmesového odpadu daná domácnosť produkuje, tým menej potrebuje vývozov čiernej nádoby. A čím menej vývozov ESONA zaznamená, tým menej fakturuje zvozová spoločnosť mestu za ich vývoz.
Referentka odpadového hospodárstva si smart riešenie po štyroch rokoch používania pochvaľuje, pretože podľa nej prináša preukázateľné výsledky. „Aj vďaka systému ESONA sme za štyri roky zaznamenali pokles produkcie ZKO takmer o 38 % z pôvodných 7 762 ton evidovaných v roku 2018 na 4 878 ton za rok 2021,“priblížila I. Gajdošová.
Ivica Gajdošová | Foto: Odpady-portal.sk
Zavedenie systému ESONA znamenalo „revolučnú“ zmenu na úseku odpadového hospodárstva mesta Senec. Nadväzne na to všetky ostatné postupne zavádzané kroky radnice sa prejavili vo zvýšenej úrovni vytriedenia komunálnych odpadov. Tá vzrástla z pôvodných 21 % vytriedenia komunálneho odpadu v roku 2018 až na 52% v roku 2021. „Viac vytriedeného odpadu umožnilo mestu pristúpiť k zníženiu intervalov vývozu ZKO a to pomohlo spomaliť rast nákladov mesta a zároveň aj poplatkov od občanov,“ vysvetlila Monika Kocáková zo spoločnosti MIM, ktorá systém ESONA vyvinula a ktorá mestu poskytuje pri jeho používaní podporu.
Elektronizácia odpadového hospodárstva podľa referentky I. Gajdošovej prináša ovocie tým spôsobom, že produkcia ZKO od roku 2018 postupne citeľne klesá. Pre senecký rozpočet je pomalší rast nákladov na odpadové hospodárstvo dobrá správa. Mesto môže ušetrené financie zo zníženého počtu vývozov ZKO použiť na zvoz iných druhov odpadov a pokryť nimi aspoň čiastočne napríklad zber a vývoz biologicky rozložiteľných odpadov z domácností.
„Zavedenie smart evidencie odpadových nádob malo pre nás kľúčový význam, nakoľko vnieslo do systému odpadového hospodárstva mesta adresnosť a prehľadnosť, čo sa samozrejme transparentne prejavilo aj vo fakturácii voči poplatníkom. Na základe tohto sme s novým systémom spokojní,“ doplnila I. Gajdošová.
Kľúčom sú kvalitné dáta
Systém ESONA sa rozhodli zaviesť aj v neďalekej obci Veľký Grob. „Dôvodom zmeny bola nízka miera triedenia odpadu, vysoké finančné zaťaženie obce a neefektívne monitorovanie odpadových nádob,“ vysvetlil starosta Veľkého Grobu Viliam Rigo.
V posledných rokoch mesto Senec hlásilo postupný pokles objemu ZKO a tým inšpirovalo aj ďalšie samosprávy, ako napríklad obec Jelka, Bernolákovo, Hrubý Šúr, Kráľová pri Senci, Pusté Úľany, Most pri Bratislave, Hrubá Borša, Ivanka pri Dunaji, Boldog, Blatné, Igram, Veľký Biel či Nová Dedinka. Skúsenosti Senca oslovili na severe Slovenska aj mesto Krásno nad Kysucou a na východe Slovenska mesto Trebišov a obec Rad.
Ako priblížila M. Kocáková, nové požiadavky legislatívy v oblasti odpadov a rýchlo rastúce ceny energií, tovarov a služieb, tlačia samosprávy k zefektívňovaniu odpadového hospodárstva. „Kľúčom k správnym rozhodnutiam sú korektné a kvalitné dáta. Platí to vo všetkých oblastiach a ani odpady nie sú výnimkou,“ zdôraznila.
Monika Kocáková | Foto: Odpady-portal.sk
Optimalizovať svoje náklady sa pri súčasnom raste cien pohonných hmôt snažia aj zvozové spoločnosti - či už ide o podniky v rukách samospráv alebo súkromné firmy. „Systém ESONA je schopný poskytnúť užitočné informácie aj v tejto oblasti. Zvozové spoločnosti vďaka nim dokážu rozvrhnúť svoje trasy efektívnejšie, čo znamená menej najazdených kilometrov a menej spotrebovaných palív,“ uzavrela M. Kocáková.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.