Únia miest: Život sa netočí iba okolo ideálne vytriedeného odpadu

Zber a spracovanie kuchynského bioodpadu je už zavedené v mnohých mestách Slovenska. S rôznymi výsledkami. Hoci sa nájdu samosprávy, kde sa ako-tak darí odkláňať tento druh odpadu z čiernych kontajnerov, väčšina nepovažuje tento postup za prínosný nielen z ekonomického hľadiska.

Mestá musia plniť čoraz viac povinností, nielen v oblasti odpadov, ktoré stoja peniaze. A náklady na zber a spracovanie odpadu z kuchýň domácností sú v realite niekoľkonásobne drahšie než výška súčasných poplatkov za odpad. Okrem toho rastú náklady na energie aj pohonné hmoty.

Predstavitelia ministerstva životného prostredia a niektorých firiem, ponúkajúcich riešenia pri zbere a spracovaní kuchynského odpadu, hovoria, že ak sa systém nastaví správne, vyrobí sa kvalitný kompost a znížia náklady na odpad. Samosprávy a zberové spoločnosti tvrdia, že idealistické predstavy tu narážajú na realitu a pri spoločnom cieli je potrebné hľadať prakticky fungujúce riešenia.

V článku sa dozviete:

• čo má byť predpokladom kvalitného kompostu podľa predstaviteľa MŽP SR,
• je riešením kontrola kvality výsledného materiálu?
• čo namietajú zástupcovia miest v súvislosti s kompostovaním a celkovým prístupom ministerstva ku zberu kuchynského odpadu,
• ktoré mesto má byť príkladom úspešného zavedenia zberu bioodpadu,
• ako štátny tajomník MŽP SR vníma budovanie kapacít pre spracovanie bioodpadu,
• ktorý model nakladania s odpadom považuje za najjednoduchší a najefektívnejší, ale s veľkým environmentálnym dopadom,
• prečo je cieľ pre samosprávy aj ministerstvo pri nakladaní s odpadom rovnaký, no cesty sa líšia.

Jedným z proklamovaných cieľov pri zavádzaní zberu kuchynského odpadu mal byť návrat živín naspäť do pôdy. Poľnohospodári väčšinou výsledný materiál nechcú pre množstvo nečistôt. Juraj Smatana, štátny tajomník ministerstva životného prostredia, však poukazuje aj na pozitívne príklady.

„Je tu niekoľko kompostární, kde nestíhajú vyrábať kompost a majú dostatok odberateľov. Napríklad v Banskej Štiavnici ho odoberajú záhradkári. Príkladom je aj Ponitrie. Tam, kde to robia poriadne, zarobia aj na komposte. Ak je zlá vstupná surovina, obsahujúca napríklad plastové vrecká alebo odvoz je raz za týždeň, kvalitný kompost sa nezíska.“

Podľa predstaviteľa ministerstva je možnosťou zvýšenia kvality kompostu väčšia kontrola cez štandardy kompostovania, či certifikáciu. Tu však ministerstvo stále ešte len pripravuje vyhlášku o kompostovaní. Logickejší má byť rakúsky systém, kde väčšinu kompostární prevádzkujú samotní farmári, ktorí zároveň kontrolujú čistotu materiálu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.