Zber kuchynského odpadu funguje. Je však drahý a zle nastavený | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Analýza ukázala, že zber kuchynského odpadu funguje, ale je drahý a zle nastavený

Zväz odpadového priemyslu upozorňuje, že vyzbieraný kuchynský odpad v niektorých regiónoch nie je kde spracovať a zrejme končí „načierno“ na poliach alebo skládkach.

bioodpad

Foto: Odpady-portal.sk

  • Spravodajstvo |  11.08.2022 |  Tlačová správa ZOP / Radovan Potočár

Zväz odpadového priemyslu (ZOP) si dal vypracovať analýzu úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO). Opierala sa o vyplnené dotazníky reprezentatívnych 103 obcí a miest rôznej veľkostnej kategórie, s celkovým počtom 1,9 mil. obyvateľov.

Zo všetkých oslovených obcí 11 v dotazníku uviedlo, že zber KBO vníma všeobecne pozitívne a 23 oslovených obcí a miest uviedlo, že zber znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu. Na druhej strane negatívne ohlasy miest a obcí sa týkali najmä vysokých nákladov či zápachu a vytekania obsahu z odvetrávaných nádob. Obce boli v dotazníku nespokojné aj s nezáujmom o zber KBO zo strany obyvateľov.

Celú analýzu vo formáte pdf si môžete stiahnuť cez odkaz v závere tohto textu.

V článku sa dozviete:

  • koľko samosprávy stojí nakladanie s kuchynským bioodpadom,
  • ako často sa kuchynský odpad z domácností vyváža,
  • prečo je v praxi problém s jeho spracovaním.

Cena za tonu vychádza na 342 eur

Analýza ukázala, že zber KBO je mimoriadne finančne nákladný, pričom úspešnosť jeho vytriedenia sa pri oslovených obciach pohyboval na úrovni 12 %. V reálnych číslach to predstavuje zhruba 11 400 ton, resp. 11 kg na obyvateľa za rok 2021.

Nie všetky obce však zaviedli zber KBO od januára 2021, štát samosprávam poskytol prechodné obdobie. ZOP preto odhaduje objem vyzbieraného KBO za celý rok 2021 na úrovni 13,8 tis. ton.

Podľa analýzy je priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO až na úrovni 342 eur. Oslovené obce uviedli cenové rozpätie od 36 až do 1 338 eur za tonu. Pre porovnanie: priemerná cena za zber a spracovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu je v súčasnosti na úrovni 65 - 75 eur za tonu.

„Pravdepodobne v dôsledku vysokých nákladov na zber a spracovanie KBO má veľa miest a obcí nedostatočné frekvencie zberu KBO,“ uviedol ZOP v tlačovej správe. Znamená to, že vzhľadom na obmedzené možnosti svojich rozpočtov obce nie sú schopné zabezpečiť frekvencie zberu KBO podľa pravidiel stanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR, teda pri odvetrávaných nádobách s frekvenciou raz za sedem dní a pri neodvetrávaných dvakrát za sedem dní v teplejšom období od marca do novembra).

Na druhej strane iba štyri zo 103 opýtaných obcí uviedli, že KBO odvážali častejšie, ako je stanovené vyhláškou MŽP SR.

„Ešte horšie dopadla v praxi odporúčaná metodika Ministerstva životného prostredia SR ohľadom používania nádob a kompostovateľných vreciek. So slabým ohlasom sa stretli kompostovateľné vrecká. Len šesť obcí a miest uviedlo, že ich chce naďalej distribuovať. Ostatné obce a mestá obyvateľom poskytli tzv. „štartovacie balíčky“ kompostovateľných vreciek, preferujú však podľa odpovedí uzatvárateľné vedierka a košíky,“ vysvetľuje ZOP.

Komunálna sféra preferovala nádoby v rámci sídlisk s objemom 120 až 240 l. Z nich približne 50 % tvorili odvetrávané nádoby, ktoré ministerstvo na poslednú chvíľu zahrnulo do odporúčanej metodiky a 50 % tvorili uzavreté nádoby.

Odpady nie je kde spracovávať

Najväčším problém spojeným so zberom KBO je podľa ZOP jeho ďalšie využitie. V prieskume sa pritom objavili sa aj obce, ktoré vôbec nevedeli uviesť ako a kam putuje ďalej vyzbieraný kuchynský odpad, pretože zvoz vykonávajú externé zberové spoločnosti.

„Slovensko, rovnako ako pri MBÚ, zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania, riešilo menej podstatné otázky, ako napríklad veľkosť a typizácia zberných nádob. Na túto skutočnosť upozornil Zväz odpadového priemyslu vo svojej deklarácii“, pripomenul Ján Chovanec, generálny riaditeľ ZOP.

V deklarácii ZOP sa okrem iného uvádza: „...zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie. Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, t. j. využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na pôvodne zamýšľaný účel - vrátenie živín do pôdy - ostáva taktiež veľkým otáznikom.“

Najnovšia analýza potvrdzuje, že v praxi sa do poľnohospodárskej pôdy dostáva zrejme len zlomok vytriedených kuchynských odpadov v podobe certifikovaného hnojiva. Ak totiž zariadenie chce svoj kompost či digestát poskytovať na poľnohospodárske účely (nie len „vyhadzovaním“ digestátu na obecné a mestské pozemky alebo trávnaté plochy), musí mať udelené povolenie aj z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho - ÚKSUP.

„Pýtame sa, či ministerstvo disponuje štatistikou, koľko je dostupných a certifikovaných zariadení na zhodnotenie KBO v jednotlivých regiónoch a či postačujú. Má ministerstvo k dispozícii analýzu, koľko z vyzbieraného kuchynského odpadu sa premenilo na certifikované hnojivo a koľko skončilo na skládke?“ uvádza J. Chovanec.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

Podľa Chovanca ministerstvo životného prostredia nepochopilo odkaz, ktorý mu odpadári už roky posielajú. Podľa neho zavádzanie nových spôsobov nakladania s odpadom do praxe musí ísť ruka v ruke s budovaním dostupných spracovateľských kapacít. Na ich vybudovanie sa musí vytvoriť dostatočný časový priestor, ale aj podpora zo strany štátu. Inak novo požadované spôsoby nakladania s odpadmi nenájdu rozumné uplatnenie.

„Dnes to robíme presne naopak. Výsledkom je, že zber kuchynského odpadu v niektorých mestách a obciach funguje perfektne, ale výsledok je nula, pretože draho vyzbieraný kuchynský odpad končí plný mikroplastov pravdepodobne bez zmysluplnejšieho využitia, načierno na poliach, alebo na skládkach. Zároveň pre chýbajúce regionálne kapacity je často prepravovaný na neprimerane dlhé vzdialenosti. To je z pohľadu uhlíkovej stopy úplne nelogické a najmä neekologické riešenie. Potom je otázkou, čo je cieľom Ministerstva životného prostredia SR? Formálne plniť záväzky voči EÚ prijatím právnych predpisov a zlepšiť štatistiky, alebo reálne zlepšovať procesy nakladania s odpadmi na území Slovenska?“, pýta sa na záver J. Chovanec.

Stiahnite si:


Zväz odpadového priemyslu je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (1)

  1. odpady@senec.sk12.08.2022 (07:26)
    Príloha nie je funkčná. Prosím o doplnenie. Ďakujem.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Hrozí, že pre ceny energií prestaneme spracovávať odpad, varujú slovenskí recyklátori

Hrozí, že pre ceny energií prestaneme spracovávať odpad, varujú slovenskí recyklátori

Recyklačné spoločnosti upozorňujú, že zdraženie elektriny a plynu neutiahnu. Ak ceny energií premietnu do cien recyklátov, voči primárnym surovinám sa nepresadia.

Počas pandémie klesla spotreba obalov v Nemecku. Má to však háčik

Počas pandémie klesla spotreba obalov v Nemecku. Má to však háčik

V Nemecku sa zvýšilo množstvo obalového odpadu v domácnostiach. Kompenzoval ho však znížený podiel komerčného odpadu.

Bublinová bariéra čistí rieky od plastov

Bublinová bariéra čistí rieky od plastov

Inovatívny holandský startup zabraňuje odpadu preniknúť do oceánu. Prúd bublín vynesie plasty na hladinu, odkiaľ sa dajú jednoducho zozbierať.