Trh organizácií zodpovednosti výrobcov treba zmodernizovať, a nie trvať na zabehnutých štruktúrach | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Trh organizácií zodpovednosti výrobcov treba zmodernizovať, a nie trvať na zabehnutých štruktúrach

Doteraz sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov a o kvalitný recyklovaný materiál bol pomerne malý záujem, hovorí Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal.

Beáta Kastlerová

Beáta Kastlerová / Foto: Odpady-portal.sk

Podľa štatistického úradu ide stále takmer polovica slovenského odpadu na skládky, v roku 2020 to bolo 47 %. Separovane vyzbierať dokázali Slováci z celkového objemu viac ako 2,6 milióna ton odpadu ledva štvrtinu.

Spoliehať sa na to, že zvrat dosiahneme s využitím doterajších zabehnutých systémov, považuje Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, za spiatočnícke. Tvrdí, že je potrebné prijať rázne opatrenia v podobe stimulov na predĺženie životného cyklu výrobkov, podporu opätovného použitia plastov a ich kvalitnej recyklácie. Aktuálny vysoký dopyt po surovinách tomu nahráva do karát a výrobcovia, ktorí zareagujú razantne, môžu zo situácie ťažiť.

Štatistické ukazovatele odpadového hospodárstva sa stále javia ako nepriaznivé, a to napriek rôznym opatreniam, ako napríklad zálohový systém PET fliaš. Evidujete za posledné roky pozitívny vývoj?

Podľa štatistického úradu sme poslali v roku 2020 až 47 % odpadu na skládky, v roku 2016 to bolo 67 %. V roku 2020 Slováci vyseparovali 24,9 % odpadu, v roku 2016 to bolo 14,5 %. Hoci vnímame pozitívny trend, stále to nie je dostatočné a vpred sa posúvame len slimačím tempom. Aktuálna situácia je výsledkom systému, ktorý na Slovensku ešte donedávna fungoval. Ten si žiada zmenu.

RECobal

Na Slovensku je veľký priestor pre rozvoj a modernizáciu systémov zodpovednosti výrobcov, zvýšenie miery separovaného odpadu a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Zo skúseností našich zahraničných partnerov vieme, že opatrenia a stimuly fungujú. Ak ich miesto držania sa skostnatelých štruktúr implementujeme, môžeme z toho ako spoločnosť citeľne benefitovať.

Svetové organizácie varujú pred celosvetovou záplavou plastami. Čo konkrétne sa podľa vás dá proti tomu robiť?

V prvom rade sú to stimuly na predĺženie životného cyklu a opätovného využitia výrobkov. Ďalej je to systematické zvyšovanie povedomia o nutnosti separovaného zberu a v neposlednom rade budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov.

Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku a legislatívne zmeny bez reálnych investícií na ich implementáciu ostávajú len dobrým úmyslom.

Čo to znamená v praxi?

Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá.

Stáva sa teda, že spotrebiteľ kupuje recyklovaný výrobok s dobrým úmyslom, a pritom by tento materiál mohol mať omnoho efektívnejšie využitie?

Presne tak, s tým však súvisí celá problematika greenwashingu. Obzvlášť kritickí sme pri vláknach pre odevný priemysel. Spotrebiteľ má pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiál dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov nepotrebný kus vyhodí a v lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.

Ako sa tomu dá zabrániť?

Napríklad takým riešením, aké na Slovensko prinášame v spolupráci s Recelerate na recykláciu vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov. Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme.

Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. V súčasnosti sa tieto plasty zvyčajne tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.

Aká je v súčasnosti situácia na trhu OZV?

Vnímam ju ako veľmi dynamickú a konkurenčnú. Nazvala by som ju obdobím transformácie. Vysoko potrebnej transformácie, podotýkam.

V minulosti fungujúci monopolný systém podporil vznik pomerne veľkých, no zároveň málo efektívnych štruktúr, ktoré majú na svedomí súčasný stav odpadového hospodárstva na Slovensku. Tieto zabehnuté štruktúry teraz čelia príchodu nových organizácií so štíhlou organizačnou štruktúrou a schopnosťou promptne nasmerovať know-how a investície do moderných a efektívnych riešení.

Čo táto situácia prinesie výrobcom?

Samotní výrobcovia môžu z tohto vývoja len profitovať, najmä čo do kvality a šírky poskytovaných služieb a know-how. Naša spoločnosť napríklad prináša na Slovensko bohaté medzinárodné skúsenosti a vďaka našim spoluprácam s nadnárodnými spoločnosťami vieme zabezpečiť ako jediní na Slovensku špičkové riešenia recyklácie rôznych prúdov odpadu.

Naši právnici a konzultanti pre našich zákazníkov neustále monitorujú a vyhodnocujú legislatívne požiadavky na všetkých relevantných trhoch, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 100 krajín sveta. S našimi partnerskými OZV vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Fínsku a v Kanade neustále sledujeme a benchmarkujeme požiadavky regulátorov, ako aj najmodernejšie recyklačné technológie.

O aké príležitosti pre výrobcov konkrétne ide?

Doteraz sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov a o kvalitný recyklovaný materiál bol pomerne malý záujem. V súčasnosti však zažívame obrat o 180 stupňov. Všetky výrobné segmenty pociťujú v dôsledku pandémie a následne ruskej vojny nedostatok materiálov.

Ako spoločnosť sme si uvedomili, že zdroje sú obmedzené a je našou zodpovednosťou udržať ich v obehu čo najdlhšie. Dopyt po vysokokvalitných recyklátoch zažíva raketový nárast, čo vplýva aj na ceny týchto materiálov a výrobcovia by si toho mali byť vedomí.

V odvetví obalov navyše prebieha doslova revolúcia prechodu k obehovému hospodárstvu. Na Slovensku sa v tejto súvislosti veľa hovorí o ekomodulácii, ktorá bude aktuálna od budúceho roka. Často sa prezentuje ako strašiak, my v nej vidíme veľkú príležitosť. Výrobcovia, ktorí tento trend podchytia dostatočne skoro, z toho môžu vyťažiť značnú konkurenčnú výhodu. Naopak tí, ktorí nezareagujú, budú musieť počítať s drastickými sankciami.


OZV RECobal je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Všetky samosprávy už majú zbierať bioodpad. Ako upraviť systém, aby fungoval a šetril peniaze?

Všetky samosprávy už majú zbierať bioodpad. Ako upraviť systém, aby fungoval a šetril peniaze?

K inšpirácii dobre fungujúceho systému netreba chodiť ďaleko. Vo viacerých európskych krajinách už používajú kvalitne nastavenú infraštruktúru.

Pozvánka: XV. reprezentačný ples odpadového hospodárstva a priateľov životného prostredia

Pozvánka: XV. reprezentačný ples odpadového hospodárstva a priateľov životného prostredia

Tradičné podujatie sa uskutoční v závere januára 2023 v Bratislave.

Pozvánka: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022...

Pozvánka: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022...

Spoločnosť Inisoft pozýva na webinár: Výklad legislatívy od 1.1.2023 a podanie Ohlásenia za rok 2022 z ENVITA Odpady pre obce a mestá.