Môžu mať problém. Štáty bez zálohových systémov narážajú na nové prísne ciele eurokomisie

Štáty, ktoré nemajú zavedené zálohové systémy na nápojové obaly, sa môžu potenciálne ocitnúť pred ťažkou dilemou – sprevádzkovať takýto systém do niekoľkých rokov a rezignovať na dlhoročné budovanie klasického systému triedeného zberu alebo zotrvať pri jestvujúcom systéme, avšak s prísnejšími cieľmi?

Túto dilemu totiž otvára návrh rozsiahlej revízie smernice o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý Európska komisia predstavila koncom minulého roka. Regulácia, ktorú sme predstavili v tomto článku, vyvolala medzi účastníkmi trhu množstvo otázok, ale aj značné znepokojenie. O nezamýšľaných dôsledkoch nového nariadenia sme informovali v tomto článku.

Regulácia má však viac potenciálne slabších miest. Najnovšie sa voči niektorým novým povinnostiam, ktoré chce Komisia zaviesť, ozvala aj Česká asociácia odpadového hospodárstva (ČAOH). Tá tvrdí, že nový návrh treba ešte dopracovať. Jedným z dôvodov je napríklad slabá predvídateľnosť celkových vplyvov regulácií, keďže Komisia na jednej strane počíta s množstvom „delegovaných aktov“, ktoré budú kreovať podobu nových povinností, ale zároveň ich nepredložila ihneď na začiatku procesu.

Jedným z hlavných dôvodov má byť aj nová regulácia, ktorá zasahuje do zberu nápojových obalov. Pre Slovensko, ktoré má už vyše roka zavedené zálohovanie, by sa nič nemalo meniť. Pre drvivú väčšinu členských štátov vrátane Česka však tento zásah môže priniesť značné negatívne vplyvy na novo realizované investície jednotlivých krajín.

O čo ide?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.