NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Objavili mikróby, ktoré rozkladajú plasty pri nízkych teplotách. Môže to byť prelom v recyklácii

Vedci našli v Alpách a v Antarktíde mikróby, ktoré by mohli byť nápomocné pri recyklácii. Dokážu totiž stráviť plasty pri nízkych teplotách.

vedecký objav

Foto: Depositphotos

Podobné mikróby, ktoré vedia stráviť plasty už boli objavené, avšak zvyčajne dokázali fungovať iba pri teplotách nad 30 °C. Ich použitie v priemysle je neúmerne drahé z dôvodu potrebného ohrevu. Takýto spôsob recyklácie navyše nie je uhlíkovo neutrálny.

Všetko však môže zmeniť objav vedcov zo Švajčiarskeho vládneho inštitútu pre výskum, snehu a krajiny (WSL), ktorí našli mikróby, čo dokážu zničiť plasty už pri 15 °C. Svoje zistenia publikovali vo vedeckom časopise Frontiers in Microbiology.

Dva typy organizmov dokážu stráviť plasty

Mikroorganizmy adaptované na chlad produkujú enzýmy, ktoré sú aktívne pri nízkych teplotách od 0 °C až do 30 °C. Vďaka tomu ich môžeme využiť na priemyselnú recykláciu, pretože majú potenciál ušetriť energiu a náklady na spracovanie bez zbytočného zahrievania.

Za výskumom stojí doktor Joel Rüthi z WSL a jeho kolegovia, ktorí odobrali vzorky 19 kmeňov baktérií a 15 húb rastúcich na voľne položených alebo zámerne zakopaných plastoch uchovávaných v zemi jeden rok v Grónsku, Svalbarde a Švajčiarsku.

V laboratóriu nechali mikróby vyrásť v tme pri 15 °C a testovali ich, aby zistili, či dokážu stráviť rôzne druhy plastov. Testovali najmä polyetylén (PE), ktorý sa nevie rozložiť biologickým pôsobením a biodegradovateľný polyester-polyuretán (PUR), ako aj vysokokvalitný biologicky odbúrateľný polymér (PBAT) a kyselinu polymliečnu (PLA).

Môžu znížiť náklady na recykláciu

Počas testovania nedokázal žiadny z vypestovaných kmeňov stráviť polyetylén ani po 126 dňoch. Ale devätnásť kmeňov, medzi ktorými bolo jeden húb a osem baktérií, dokázalo „zožrať“ polyuretán už pri pätnástich stupňoch. Štrnásť húb a tri baktérie potom boli schopné stráviť zmes polybutylén-tereftalátu a kyseliny polymliečnej. Ako najefektívnejší pomocníci sa ukázali dva typy organizmov, ktoré si poradili so všetkými tromi spomínanými plastmi.

„Tieto organizmy by mohli pomôcť znížiť náklady a environmentálnu záťaž procesu enzymatickej recyklácie plastov,“ vyjadril sa Joel Rüthi. Dodal, že tieto organizmy by mohli pomôcť znížiť náklady a environmentálnu záťaž procesu enzymatickej recyklácie plastov. Podľa neho môžu mikróby prežiť aj v chladnejšom prostredí, napríklad v Arktíde či v Alpách.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Určili pravidlá pre chemickú recykláciu. Český envirorezort pripravil metodiku

Určili pravidlá pre chemickú recykláciu. Český envirorezort pripravil metodiku

Metodický materiál má pomôcť pri povoľovaní nových zariadení. Obsahuje aj definíciu chemickej recyklácie.

Zisťovali, ako zálohovanie ovplyvnilo triedený zber. PET fľaše a plechovky takmer vymizli

Zisťovali, ako zálohovanie ovplyvnilo triedený zber. PET fľaše a plechovky takmer vymizli

Pred zavedením zálohovania tvorili PET fľaše okolo 30 % objemu odpadov v žltých kontajneroch.

Treba dobudovať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, tvrdia ministerskí analytici

Treba dobudovať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, tvrdia ministerskí analytici

Časť odpadu zostane nerecyklovateľná, konštatuje Inštitút environmentálnej politiky.