Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Ako správne triediť obaly od rýb a rybích výrobkov? Tu sú tipy

Čo sa dá z obalu oddeliť, je potrebné oddeliť a vytriediť samostatne, vysvetľuje Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.

rybia konzerva

Foto: Depositphotos

  • Aktuality |  17.08.2023 |  TS ENVI - PAK / Radovan Potočár

Slováci a Slovenky zjedia ročne v priemere 5,9 kg rýb na osobu, pritom odporúčaná dávka je 17 kg. A hoci Slovensko nepatrí medzi najväčších konzumentov rýb na svete, malo by nám záležať na tom, do akých obalov sa výrobky z rýb balia, a následne ako sa tieto obaly správne triedia a recyklujú. Na dôležitosť správneho triedenia týchto obalov upozorňuje OZV ENVI - PAK.

Používajú sa rôzne obaly

Najčastejšie sú ryby a výrobky z nich balené v obaloch, ktoré patria do zberných nádob na kov (či už sú to konzervy alebo hliníkové obaly).

Rôzne rybie šaláty sú zas balené v plastových obaloch. Do plastu, prípadne do papiera sa balia mrazené ryby a rybie výrobky.

Medzi rybími produktmi nájdeme aj také, ktoré sú balené v skle. Väčšinou to záleží od toho, aký druh ryby si kupujeme.

„Obaly od rýb a rybích výrobkov sa dajú pomerne ľahko vytriediť. Konzervy z rýb patria do kovov, mrazené výrobky a rôzny rybie šaláty sú balené hlavne v plaste,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

„Ak si stále nie sme istí, ako obaly správne triediť, pomôžu nám aj samotné symboly a informácie, ktoré sú uvedené priamo na obaloch. Čo sa dá z obalu oddeliť, je potrebné oddeliť a vytriediť samostatne. Plastové obaly, ale napríklad aj papierové krabice od rybích prstov pred vyhodením najprv stlačte, aby ste v zbernej nádobe minimalizovali ich objem,“ dodáva K. Kretter.

Zdroj: ENVI - PAK

Spotreba rýb na Slovensku je nízka

Zatiaľ čo odborníci odporúčajú zjesť za rok aspoň 17 kg rýb a rybích produktov, celosvetový priemer je 20,5 kg na osobu za rok.

Na druhej strane spotreba rýb na Slovensku je veľmi nízka a nedosahuje ani celosvetový priemer. Podľa údajov zo Štatistického úradu sme v roku 2021 zjedli v priemere 5,9 kg rýb na osobu ročne, z toho sladkovodné ryby tvorili necelý 1 kg.

Z výsledkov prieskumu Eurobarometer o spotrebiteľskom správaní zase vyplýva, že aspoň raz za mesiac konzumuje ryby a morské plody iba 45 % Slovákov a Sloveniek. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje hlavne kapor a pstruh, prípadne sivoň, sumec, šťuka alebo zubáč. Z morských prevláda losos, makrela, slede, tresky a tuniakové ryby.


OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (1)

  1. lubos.hrnciar@gmail.com22.08.2023 (09:43)
    Dobrý deň. To je fajn návod, pomôcka. Len ešte jednu vec v nej by som prijal, čo by mala pre mňa (resp. môjho dobrého známeho) význam. A to, aké je zloženie obalov z hľadiska suroviny a percentuálne zastúpenie primárnej a sekundárnej (separátu) suroviny použitej na výrobu daného obalu. Ale zase keď sa na tie obrázky pozerám, tak mi pripadajú také reálne zo života, ako ich dávam do separácie. Ja si to predstavujem tak, že ten odpad čo vytriedim asi ide do recyklácie. A teda asi už je jedno, aby som ja vedel, koľko je tam primárnej suroviny a koľko recyklátu. Načo to teda zháňa? Lebo to isto rozlíši tá linka na recyklovanie plastu. A primár si oddelí zvlášť a obaly aj s recyklátom podľa percent zase zvlášť. A tak pripraví rôzne výstupy podľa percent od recyklátu z čistého primáru až po recyklát z 90 % recyklátu. a nakoniec to bude všetko recyklát, lebo to je z jednej linky. Ale to ma napadá, že teda ja vlastne nepotrebujem vedieť to zloženie. Ak to vie tá linka. A ak to nevie, tak to tiež nepotrebujem vedieť ani ja, lebo to do vreca vytriedim spolu. Nakoniec som sa dostal myšlienkou k firme, ktoré produkuje ten obal. On si asi podľa technológie povie, koľko môže dať do vyrábaného obalu primáru a koľko recyklátu, aby to bol obal použiteľný pre odberateľov a trh. A tak to vyzerá, že ani tá linka nepotrebuje vedieť, koľko bolo v odpade obalov z čistého primáru a koľko z rôznych percent aj z recyklátu. A tak sa zdá, že tento návod na triedenie za účelom následného spracovania je dostatočný a je super. Ten môj známy, čo dováža z Ázie špáradlá sa teraz ale za hlavu chytá, že nevie zistiť, koľko je v tej plastovej krabičke primárneho plastu a koľko recyklátu. Vraj už oslovuje tretieho člena v poradí za svojim dodávateľom, lebo ten mu to nevedel povedať a vraj to asi nezistí. Ale ak to nevie tá recyklačná linka, tak mu poviem asi, že nech to nechá tak, že to asi nemá zmysel. Neviem, prečo sa na to zameral ako posadnutý. Resp. ak môžete, poraďte mi niekto. Za nič ma nedá, keď mu to vysvetlím. Ďakujem.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Monitoring odpadového hospodárstva | 17. - 22. 2. 2024

Monitoring odpadového hospodárstva | 17. - 22. 2. 2024

Prehľad noviniek v médiách, legislatíve, investíciách a verejnom obstarávaní v odpadovom hospodárstve za uplynulé obdobie.

Inzercia

Inzercia

Inzercia v online denníku Odpady-portal.sk.

Chystajú spoluprácu. ZMOS a SPAK-EKO chcú menej litteringu z cigaretových ohorkov

Chystajú spoluprácu. ZMOS a SPAK-EKO chcú menej litteringu z cigaretových ohorkov

Riešením má byť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.