Rezortní analytici v ohrození? Dva signály naznačujú, že Taraba s nimi nepočíta

Ministerstvo životného prostredia má, podobne ako mnohé ďalšie rezorty, svoju vlastnú analytickú jednotku.

Krátko po nástupe ministra Lászlóa Sólymosa do funkcie vznikol v júli 2016 Inštitút environmentálnej politiky (IEP) ako nezávislý analytický útvar pri ministerstve životného prostredia. Medzi jeho prvé úlohy patrila príprava dokumentu Envirostratégia 2030, ktorý bol vydaný vo februári 2019.

Šéfom inštitútu sa stal Martin Haluš, ktorý v súčasnosti vedie Inštitút finančnej politiky Útvar hodnoty za peniaze (opr. 29.2. 8:30), od roku 2021 ho vedie dlhoročný analytik útvaru Ján Dráb.

Za takmer osem rokov činnosti pripravil IEP okrem envirostratégie aj ďalšie dva strategické dokumenty: Návod na rýchle zníženie spotreby energií vo verejných budovách o 15% (2022) a Prioritizácia investičných projektov v rezorte Ministerstva životného prostredia SR (2021, aktualizované 2023).

Analyzovali, komentovali

Okrem toho vydal inštitút 22 ekonomických analýz a dvadsať komentárov.

Z analýz, ktoré sa venovali odpadovému hospodárstvu, výrazne rezonovala štúdia s názvom Skutočná cena zálohy z novembra 2018, ktorá patrila ku kľúčovým ekonomickým podkladom pre vznik systému zálohovania nápojových obalov na Slovensku.

V marci 2020 vydal IEP štúdiu, ktorá sa venovala triedenému zberu na Slovensku a v septembri minulého roku analýzu možností odkláňania odpadu od skládkovania.

Ovplyvňoval Budaj nezávislosť IEP?

Práve ostatná odpadová štúdia „Ako von zo smetiska?” vznikla za okolností, ktoré naznačujú, že do nezávislosti analytickej práce inštitútu zasahovalo vtedajšie vedenie rezortu pod vedením ministra Jána Budaja.

Štúdia, ktorá kritizovala viaceré dlhodobé nedostatky v manažovaní odpadového hospodárstva zo strany ministerstva, bola recenzovaná bola už v roku 2021. Jej publikovanie však dostalo stopku.

Zverejnená bola až po výmene vlády a nástupe dočasného ministra Milana Chrenka.

Zámernému odloženiu štúdie o dva roky nasvedčuje aj reakcia ministerstva pod jeho vedením, ktoré konštatovalo, že práce na už zrecenzovanej analýze boli „utlmené pre iné priority”, neuviedlo však aké.

Dôvodom zdržania v publikovaní však nemusela byť kritika ministerstva, ale výstupy, ktoré boli v rozpore so snahami vedenia rezortu. Štúdia totiž poukazovala na výrazný deficit spracovateľských kapacít na energetické zhodnotenie odpadu na Slovensku.

Analýza, ktorej hlavnou autorkou je Stella Košíková (vtedy Slučiaková), dospela k tomu, že na Slovensku bude potrebné dobudovať 375 tisíc ton kapacít pre energetické využitie odpadu. V pôvodnej neverejnej verzii, ktorú má redakcia k dispozícii, autorka uvádzala ešte vyššie číslo, 460 tisíc ton.

Energetické zhodnocovanie odpadov | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Minister Budaj bol dlhodobo výrazným odporcom budovania nových kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov.

V návrhu Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2021-2025 ministerstvo pod jeho vedením nepripúšťalo možnosť budovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Zmienka o tejto možnosti sa dostala do programu až po vznesení množstva výhrad zo strany účastníkov trhu, ako aj koaličnej strany SaS (autor článku bol v tom poslancom NR SR v klube SaS - pozn. aut.) v pripomienkovom konaní.

Minister Budaj v roku 2020 na hospodárskom výbore tvrdil, že Slovensko má dostatok kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov a sústrediť sa treba na to, aby sa zhodnocovalo len alternatívne palivo zo Slovenska.

V rozpore s výstupmi analytickej štúdie, ktorá však v tom čase ešte nebola verejná, uviedol Ján Budaj v parlamente v septembri 2021, že „skutočnosť preukázaná analytikmi je, že Slovensko má vlastné kapacity na spálenie všetkého domáceho odpadu, pokiaľ by spaľovne nemali také vysoké ceny, aké majú.”

Ministerstvá využívajú vlastných analytikov

Vládne rezorty majú dopyt po vlastných analytikoch. Svedčí o tom aj fakt, že ministerstvo financií eviduje v súčasnosti už štrnásť analytických jednotiek štátu a niekoľko ďalších oddelení a odborov. Najviac ich vzniklo v rokoch 2016-2017 (údaje boli aktualizované 1.3.2024 o informácie z ministerstva financií, pozn. red.):

• Inštitút finančnej politiky (2003)
• Inštitút vzdelávacej politiky (2013)
• Inštitút sociálnej politiky (2013)
• Inštitút správnych a bezpečnostných analýz (2014)
• Inštitút environmentálnej politiky (2016)
• Inštitút hospodárskych analýz (2016)
• Útvar hodnoty za peniaze (2016)
• Inštitút pre stratégie a analýzy (2016)
• Inštitút pôdohospodárskej politiky (2017)
• Inštitút kultúrnej politiky (2017)
• Analytický útvar MO SR (2018)
• Inštitút digitálnych a regionálnych politík (2018)
  
• Inštitút dopravnej politiky (2019)
• Inštitút zdravotných analýz (2020) - predchodca Inštitút zdravotnej politiky vedený Martinom Smatanom, vznikli v roku 2012

V roku 2018 vznikol dokonca Riadiaci výbor pre analytické jednotky s vlastným webom na vládnej doméne, ako požiadavka vyplývajúca z eurofondového projektu zameraného na budovanie analytických kapacít v štátnej správe.

„Analytickým jednotkám táto forma spolupráce a diskusie vyhovovala natoľko, že Riadiaci výbor ako aj Odborno-metodická komisia, ktorá združuje analytické jednotky, pokračujú vo svojom fungovaní aj po ukončení projektu. Členmi riadiaceho výboru sú vždy štyria riaditelia/riaditeľky analytických jednotiek a traja externí členovia/členky, ktorých si vo voľbách zvolia analytické jednotky. V súčasnosti sú to Jarmila Botev z OECD, Marta Kahancová z CELSI a Branislav Kleskeň z LEAF," uviedol pre denník Odpady-portal.sk Útvar hodnoty za peniaze.

Dva signály, že Taraba sa o IEP nezaujíma

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.