Poskočili Bratislava, Košice aj Prešov. Ako mestá v roku 2023 triedili kuchynský odpad

Kým Bratislava vlani zber kuchynského odpadu zdvojnásobila na 8 500 ton a Prešov s Košicami poskočili k lídrom celoslovenského rebríčka, ostatné veľké mestá hlásia za vlaňajšok podobné čísla ako za predošlý rok 2022. Vo viacerých prípadoch vyzbierané množstvá mierne klesli.

Vyplýva to z údajov, ktoré mestá nahlásili Štatistickému úradu. Ten od jednotlivých samospráv v uplynulých dňoch dostal „Ročný výkaz o komunálnom odpade z obce“ za rok 2023 s podrobnými údajmi o produkcii odpadov.

Väčšina miest výkazy už publikovala na svojich webových sídlach, ostatné samosprávy ich poskytli pre Odpady-portal.sk na vyžiadanie. Pozreli sme sa, koľko kuchynského a reštauračného bioodpadu sa vlani vytriedilo v ôsmich krajských mestách a najväčších okresných mestách.

V článku a grafoch sa dozviete:

• prečo sa niekde triedený zber kuchynského odpadu naplno rozbehol až vlani,
• koľko kuchynského odpadu vytriedili najväčšie mestá,
• ktoré mestá si polepšili a ktoré vyzbierali menej,
• ako sa štatistiky zmenili oproti roku 2022.

Ako mestá rozbehli zber kuchynského odpadu

Zákon o odpadoch hovorí o povinnom triedení kuchynského odpadu už roky. Situácia sa však v praxi zmenila až v roku 2021, kedy zo zákona vypadla výnimka, vďaka ktorej sa väčšina samospráv povinnosti mohla vyhnúť. Dovtedy široko využívanou výnimkou bola „ekonomická neúnosnosť triedenia.“

Až do konca roka 2022 však v zákone naďalej zostávalo ustanovenie, podľa ktorého samosprávy nemuseli kuchynský odpad z domácností triediť, pokiaľ sa zmesový komunálny odpad z ich územia energeticky zhodnocuje. Na dvojicu najväčších miest, Bratislavu a Košice, ktoré majú vybudované spaľovne, tak povinnosť doľahla až od roku 2023. Obe mestá pilotne spustili triedenie už v predstihu, ale zavedenie zberu sa naplno ukázalo až teraz v ich štatistikách za rok 2023.

Vlaňajší rok je tak vôbec prvým, za ktorý sú dostupné dáta o triedení kuchynského odpadu z domácností vo všetkých mestách. Jediná výnimka už platí iba pre samosprávy, ktoré preukážu, že 100 % vzniknutých bioodpadov ich obyvatelia zhodnocujú v domácich kompostéroch. Túto možnosť využívajú hlavne malé obce.

Kuchynský odpad z domácností sa spravidla zbiera do hnedých nádob | Foto: Odpady-portal.sk

Ako vlani triedili krajské mestá

Kuchynský odpad z domácností samosprávy vo svojich štatistikách uvádzajú spolu s reštauračným odpadom katalógovým číslom 20 01 08. Pre porovnanie jednotlivých miest sme vo všetkých prípadoch brali do úvahy práve tento údaj.

Absolútne najviac vytriedených odpadov v tejto kategórii za minulý rok podľa svojho ročného výkazu Bratislava, a to 8 498,45 ton. Bolo to viac než vo všetkých ostatných krajských mestách dokopy.

S odstupom ďalej nasledujú Košice, ktoré vo výkaze uvádzajú 2 430,60 ton. Medziročne sa tak zaradili k najväčším „skokanom“ (porovnanie s predošlým rokom rozoberáme nižšie) a predbehli Trenčín, ktorý za rok 2023 deklaruje 2 200,7 ton.

Úroveň 1 000 ton prekročili ešte dve mestá. Banská Bystrica v ročnom výkaze uvádza 1140,21 ton. Prešov podľa zatiaľ nepublikovaného výkazu, ktorý radnica poskytla Odpady-portal.sk na vyžiadanie, vlani vytriedil 1014,13 ton

Tesne za Prešovom v rebríčku nasleduje Nitra, ktorá vo zverejnenom výkaze deklaruje 953,623 ton a s malým odstupom nasleduje Trnava, ktorej výkaz hovorí o množstve 889,94 ton.

Na chvoste medzi krajskými mestami je Žilina, ktorá za vlaňajšok vykazuje 311,87 ton kuchynských a reštauračných odpadov. V jej prípade zároveň klesla aj celková úroveň vytriedenia komunálnych odpadov, ktorá v meste klesá už dva roky v rade. Štatistiku o všetkých komunálnych odpadoch v 30 najväčších mestách sme podrobnejšie rozobrali tu.

Ako sa darilo okresným mestám

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.