Finančnú neúnosnosť ako dôvod pre netriedenie legislatívna úprava ruší od roku 2021.
Väčšinu slovenských miest a obcí čaká od budúceho roka nová povinnosť. Zákon už v súčasnosti od samospráv vyžaduje triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností (KBO), no od januára 2021 novela ruší najčastejšie aplikovanú výnimku, na základe ktorej sa dosiaľ viaceré mestá a obce tejto povinnosti vyhýbali – ekonomickú neúnosnosť triedenia.
Doteraz platilo, že triediť KBO obce nemuseli, ak doložili, že prostriedky na nakladanie s ním nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby.
„Výnimka o finančnej neúnosnosti zo zákona vypadne, a tak už o pár mesiacov bude na pleciach samospráv, aby triedený zber na svojom území zabezpečili,“ hovorí Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti KOSIT, ktorá samosprávam poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva vrátane triedeného zberu kuchynského bioodpadu.
V platnosti zostanú už len tri prípady, kedy sa povinnosti naďalej bude dať vyhnúť – prvá výnimka sa týka miest a obcí, v ktorých zmesový odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (Bratislava a Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a posledná takých území, kde nie je triedený zber technicky možný.
Pri treťom bode ide napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest respektíve riedko osídlené oblasti. Z legislatívnej zmeny tak vyplýva, že povinnosť s triedením začne po novom platiť pre zhruba 80 % samospráv.
Odklon KBO zo skládok
Cieľom novely zákona o odpadoch z dielne Ministerstva životného prostredia je zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorého sa u nás ročne vyprodukuje vyše 500-tisíc ton, teda okolo 100 kilogramov na hlavu. Momentálne končí prevažne na skládkach, kde hnijúce zvyšky potravín produkujú takzvaný skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka.
Vzniká tak značné riziko aj pre podzemné vody, navyše ide o „živnú pôdu“ pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú zdravotné riziká. Odklon tohto odpadu zo skládok a s tým spojený pozitívny vplyv na životné prostredie vyžaduje aj Európska komisia.
Mohlo by vás zaujímať:
Pochopiteľne, prioritou by malo byť minimalizovanie vzniku kuchynského bioodpadu. Ak už vzniká, je najlepšie ho zhodnotiť cez kompostovanie. V prípade, že domácnosti túto možnosť nemajú, prichádza na rad triedený zber.
Obec je podľa vyhlášky povinná zabezpečiť zberové kapacity pre každého obyvateľa počas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov.
„Pre plynulý prechod na prax vyplývajúcu z novely zákona o odpadoch bude jednou z priorít otázka frekvencie zberu kuchynského odpadu. Realita z ostatných krajín EÚ hovorí o frekvencii jedenkrát za sedem dní, vyhláška ministerstva ustanovuje horný limit v minimálnej frekvencii raz za 14 dní,“ približuje L. Šprinc.
V slovenských podmienkach sa podľa nej frekvencia zberu bude prispôsobovať podľa reálnej produkcie odpadu, ktorá sa líši v mestách a obciach
Vedierka a hnedé nádoby
Spôsob zberu sa bude líšiť od typu bytovej výstavby. Pre obce s prevahou rodinných domov (IBV – Individuálna bytová výstavba) je vhodný takzvaný „vedierkový“ zber – domácnosti od zberovej spoločnosti dostanú vedrá s objemom 7 – 25 litrov, podľa objemu vyprodukovaného odpadu a frekvencie zberu, a tiež kompostovateľné vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na odvoz.
V prípade dominujúcich bytových domov (KBV – Komplexná bytová výstavba), teda najmä v mestách, ale aj niektorých obciach, pribudnú pri štandardnom zberovom mieste hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov.
Pozrite si:
„Občania takistodostanú kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad a zber bude prebiehať v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii,“ uvádza L. Šprinc.
Nevyhnutné je pravidelné čistenie zberných nádob, ktoré má prebiehať po každom odvoze odpadu. „Aj z toho dôvodu je a dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu,“ dopĺňa L. Šprinc s tým, že čistenie zberových nádob a hygienizácia odpadu sú kľúčové vzhľadom na environmentálne aj zdravotné riziká súvisiace s KBO.
Najlepšie je kompostovať
Pri téme spracovania KBO sa zvykne často predostierať mýtus o jeho univerzálnom použití v bioplynových staniciach.
Teória však naráža na dve praktické prekážky – nie každý kuchynský bioodpad je vhodný pre účely výroby bioplynu vzhľadom na jeho „neriadené“ zloženie. Bioplynky sa aj preto vzhľadom na „vystopovateľnosť“ pôvodu odpadu primárne orientujú na bioodpad z reštaurácií a potravinárskych prevádzok.
Druhým faktorom, ktorý spracovanie bioodpadu v bioplynových staniciach v slovenských podmienkach sťažuje, je ich regionálna nedostupnosť. Z deviatich bioplynových staníc je šesť v západnej časti územia. Nerovnomerné rozmiestnenie znamená pre spracovanie KBO komplikáciu súvisiacu s nákladnou logistikou a riziko predstavuje aj dlhšie skladovanie bez chladenia.
V súvislosti s ďalším využitím sa neodporúča ani zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným. Vznikajúci „mix“ potravinového a zeleného odpadu nie je zárukou, že zmes sa bude dať ďalej spracovať.
Potvrdzujú to aj organizácie, ktoré sa venujú sa ekologizácii odpadového hospodárstva upozorňujúce na to, že v takomto prípade sa zmena míňa účinku. Tým je prioritné triedenie potravinového odpadu tam, kde vzniká, teda v kuchyni. “Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad“ je aj podstatou samotnej vyhlášky.
Najakceptovanejšou možnosťou spracovania kuchynského bioodpadu je postup, keď sa po vytriedení čistý KBO podrví a následne zmieša v presnom pomere s rastlinnými zvyškami zo záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čím sa hygienizuje.
„Materiál následne putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch,“ dodáva Lucia Šprinc z KOSIT-u, podľa ktorej by sa mali mestá a obce na novú povinnosť čím skôr pripraviť a zabezpečiť pre svojich obyvateľov triedený zber KBO. Samosprávam by pri tom mal pomôcť aj finančný mechanizmus, ktorý chce ministerstvo realizovať cez Envirofond.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.