Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Zákon sa zmenil. Obce sa už triedeniu kuchynského bioodpadu nevyhnú

Finančnú neúnosnosť ako dôvod pre netriedenie legislatívna úprava ruší od roku 2021.

kuchynský odpad

Foto: Fotolia

Väčšinu slovenských miest a obcí čaká od budúceho roka nová povinnosť. Zákon už v súčasnosti od samospráv vyžaduje triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností (KBO), no od januára 2021 novela ruší najčastejšie aplikovanú výnimku, na základe ktorej sa dosiaľ viaceré mestá a obce tejto povinnosti vyhýbali – ekonomickú neúnosnosť triedenia.

Doteraz platilo, že triediť KBO obce nemuseli, ak doložili, že prostriedky na nakladanie s ním nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby. 

„Výnimka o finančnej neúnosnosti zo zákona vypadne, a tak už o pár mesiacov bude na pleciach samospráv, aby triedený zber na svojom území zabezpečili,“ hovorí Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti KOSIT, ktorá samosprávam poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva vrátane triedeného zberu kuchynského bioodpadu.

V platnosti zostanú už len tri prípady, kedy sa povinnosti naďalej bude dať vyhnúť – prvá výnimka sa týka miest a obcí, v ktorých zmesový odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (Bratislava a Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú a posledná takých území, kde nie je triedený zber technicky možný.

Pri treťom bode ide napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest respektíve riedko osídlené oblasti. Z legislatívnej zmeny tak vyplýva, že povinnosť s triedením začne po novom platiť pre zhruba 80 % samospráv.

Odklon KBO zo skládok

Cieľom novely zákona o odpadoch z dielne Ministerstva životného prostredia je zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorého sa u nás ročne vyprodukuje vyše 500-tisíc ton, teda okolo 100 kilogramov na hlavu. Momentálne končí prevažne na skládkach, kde hnijúce zvyšky potravín produkujú takzvaný skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka.

Vzniká tak značné riziko aj pre podzemné vody, navyše ide o „živnú pôdu“ pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú zdravotné riziká. Odklon tohto odpadu zo skládok a s tým spojený pozitívny vplyv na životné prostredie vyžaduje aj Európska komisia.


Mohlo by vás zaujímať:


Pochopiteľne, prioritou by malo byť minimalizovanie vzniku kuchynského bioodpadu. Ak už vzniká, je najlepšie ho zhodnotiť cez kompostovanie. V prípade, že domácnosti túto možnosť nemajú, prichádza na rad triedený zber. 

Obec je podľa vyhlášky povinná zabezpečiť zberové kapacity pre každého obyvateľa počas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov.

„Pre plynulý prechod na prax vyplývajúcu z novely zákona o odpadoch bude jednou z priorít otázka frekvencie zberu kuchynského odpadu. Realita z ostatných krajín EÚ hovorí o frekvencii jedenkrát za sedem dní, vyhláška ministerstva ustanovuje horný limit v minimálnej frekvencii raz za 14 dní,“ približuje L. Šprinc.

V slovenských podmienkach sa podľa nej frekvencia zberu bude prispôsobovať podľa reálnej produkcie odpadu, ktorá sa líši v mestách a obciach

Vedierka a hnedé nádoby

Spôsob zberu sa bude líšiť od typu bytovej výstavby. Pre obce s prevahou rodinných domov (IBV – Individuálna bytová výstavba) je vhodný takzvaný „vedierkový“ zber – domácnosti od zberovej spoločnosti dostanú vedrá s objemom 7 – 25 litrov, podľa objemu vyprodukovaného odpadu a frekvencie zberu, a tiež kompostovateľné vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na odvoz.

V prípade dominujúcich bytových domov (KBV – Komplexná bytová výstavba), teda najmä v mestách, ale aj niektorých obciach, pribudnú pri štandardnom zberovom mieste hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov.


Pozrite si: 


„Občania takistodostanú kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad a zber bude prebiehať v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii,“ uvádza L. Šprinc.

Nevyhnutné je pravidelné čistenie zberných nádob, ktoré má prebiehať po každom odvoze odpadu. „Aj z toho dôvodu je a dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu,“ dopĺňa L. Šprinc s tým, že čistenie zberových nádob a hygienizácia odpadu sú kľúčové vzhľadom na environmentálne aj zdravotné riziká súvisiace s KBO.

Najlepšie je kompostovať

Pri téme spracovania KBO sa zvykne často predostierať mýtus o jeho univerzálnom použití v bioplynových staniciach.

Teória však naráža na dve praktické prekážky – nie každý kuchynský bioodpad je vhodný pre účely výroby bioplynu vzhľadom na jeho „neriadené“ zloženie. Bioplynky sa aj preto vzhľadom na „vystopovateľnosť“ pôvodu odpadu primárne orientujú na bioodpad z reštaurácií a potravinárskych prevádzok.

Druhým faktorom, ktorý spracovanie bioodpadu v bioplynových staniciach v slovenských podmienkach sťažuje, je ich regionálna nedostupnosť. Z deviatich bioplynových staníc je šesť v západnej časti územia. Nerovnomerné rozmiestnenie znamená pre spracovanie KBO komplikáciu súvisiacu s nákladnou logistikou a riziko predstavuje aj dlhšie skladovanie bez chladenia.

V súvislosti s ďalším využitím sa neodporúča ani zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným. Vznikajúci „mix“ potravinového a zeleného odpadu nie je zárukou, že zmes sa bude dať ďalej spracovať.

Potvrdzujú to aj organizácie, ktoré sa venujú sa ekologizácii odpadového hospodárstva upozorňujúce na to, že v takomto prípade sa zmena míňa účinku. Tým je prioritné triedenie potravinového odpadu tam, kde vzniká, teda v kuchyni. “Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad“ je aj podstatou samotnej vyhlášky.

Najakceptovanejšou možnosťou spracovania kuchynského bioodpadu je postup, keď sa po vytriedení čistý KBO podrví a následne zmieša v presnom pomere s rastlinnými zvyškami zo záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čím sa hygienizuje.

„Materiál následne putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch,“ dodáva Lucia Šprinc z KOSIT-u, podľa ktorej by sa mali mestá a obce na novú povinnosť čím skôr pripraviť a zabezpečiť pre svojich obyvateľov triedený zber KBO. Samosprávam by pri tom mal pomôcť aj finančný mechanizmus, ktorý chce ministerstvo realizovať cez Envirofond.


Diskusia (2)

  1. Aktivista z Hornej Dolnej22.07.2020 (10:06)
    Jedna odpadarska spolocnost prave tento zber uspesne zrealizovala ako prva na Slovensku v meste Senec :) Ked sa chce, cesta sa najde. Ide o funkcny koncept aj pre dalsie obce :) Video z Markizy dole na stranke: https://www.cmtgroup.sk/mesta-a-obce/
  2. pavelka@msunitra.sk24.07.2020 (07:25)
    v článku sa spomína na viacerých miestach vyhláška k zberu BRKO z domácností. ale neviem o tom, žeby už bola vonku. Alebo mi niečo ušlo?

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Chceli zmeniť pravidlá, ale nedotiahli to. Obce majú žiadať Envirofond o príspevky po starom

Chceli zmeniť pravidlá, ale nedotiahli to. Obce majú žiadať Envirofond o príspevky po starom

O nároku na príspevok opäť rozhodne to, ako sa samosprávam darí v triedení odpadu. Žiadosti treba podať do 31. marca.

Prospeje, ale má aj veľa nevýhod, reaguje odpadársky zväz na návrh Progresívneho Slovenska

Prospeje, ale má aj veľa nevýhod, reaguje odpadársky zväz na návrh Progresívneho Slovenska

Návrh má veľa benefitov, ale aj nákladov a rizík nežiaducich externalít. Ján Chovanec zo Zväzu odpadového priemyslu reaguje na poslanecký návrh novely zákona o odpadoch.

Poplatok za odpad tento rok nezvyšovali. Pomáha im aj vlastná skládka

Poplatok za odpad tento rok nezvyšovali. Pomáha im aj vlastná skládka

Mestská zberová spoločnosť testuje aj úpravu odpadu, chýba však energetická koncovka.

X
X
X
X