NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Ako fungujú OZV v zahraničí? Inštitút porovnal štyri krajiny

Analytička z parlamentného inštitútu sledovala systémy na Slovensku, v Česku, Rakúsku a Taliansku.

triedený zber v Česku

Foto: Odpady-portal.sk

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje v zahraničí buď na monopolnom princípe v rámci jednej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), alebo v situácii, kde ich na trhu pôsobí niekoľko a vzájomne si konkurujú. Momentálne neexistuje konsenzus, ktorý systém je lepší. Tvrdí to najnovšia analýza analytického útvaru Národnej rady SR, ktorej autorkou je Martina Hogenová.

Parlamentný inštitút, ktorý pôsobí ako organizačná zložka Kancelárie NR SR, sa vo svojej analýze, ktorú vydal minulý týždeň, venoval spôsobu fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov.

Autorka sa sústreďuje na rozšírenú zodpovednosť výrobcov v jednom vybranom prúde odpadov, v obaloch, a porovnáva systémy RZV v štyroch krajinách: na Slovensku, v Česku, Rakúsku a Taliansku. Odkaz na materiál nájdete v závere článku.

Ku charakteru materiálu treba uviesť, že slúži pre poslancov NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. V inštitúte nepôsobia odborníci špecializovaní na odpadové hospodárstvo. Práca neprešla ani náležitým recenzným konaním, takže informácie v nej nemusia celkom presne reflektovať komplikovanosť systémov RZV.

Konferencia ENVIROMANAGEMENT 2024

Dva monopolné a dva súťažné systémy

Česi aj Taliani majú zavedený monopolný systém jednej OZV pre obaly, čo znamená, že jeden „fond“ zbiera poplatky za vyhradené produkty uvedené na trh, ktoré používa na financovanie ich triedeného zberu.

Rakúšania majú konkurenčný systém OZV, ktorý je založený na zdieľaní nákladov. Tým je podľa autorky zabezpečený triedený zber všetkých komodít bez ohľadu na to, akých výrobcov majú OZV zazmluvnené.

Slovensko je jedinou z týchto štyroch krajín, ktorá nemá zavedený zdieľaný systém nákladov OZV.

Dôvod, prečo v RZV nie je, na rozdiel od väčšiny bežných štruktúr v ekonomike, jednoznačne preferovaný konkurenčný model, je podľa autorky v rozdelení nákladov. 

„Keďže administratívne náklady OZV spravidla tvoria okolo 5 % nákladov celého systému, priestor na úspory sa nachádza najmä v systéme zberu, triedenia a spracovania odpadov. Medzi nevýhody konkurenčného modelu patria vyššie transakčné a administratívne náklady, dodatočná byrokracia, vyššie náklady na kontrolu či neefektívne náklady.”

Nevýhodou monopolného systému je riziko zneužívania postavenia na trhu a vzniku neopodstatnených nákladov, ktoré nie sú tlačené konkurenciou nadol. Ďalšou je tá, že v prípade nespokojnosti so službami, resp. cenami, nemôžu obce ani výrobcovia zmeniť OZV.

Kto za čo platí

Podstatné rozdiely medzi systémami sú aj v kompetenciách OZV a v tom, do akej miery uhrádzajú náklady za triedený zber. Kým na Slovensku platia OZV všetky náklady na triedený zber obalov, v Česku sa platí „príspevok” pre obce na triedenie a obce tendrujú zber zmesového aj triedeného odpadu. Obce tieto náklady aj priamo financujú, t. j. platia zberovým spoločnostiam.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk17.04.2024 (08:25)
    pekne zhrnutie
  2. lubos.hrnciar@gmail.com17.04.2024 (11:50)
    Dobrý deň. Píše sa tu. Kým na Slovensku platia OZV všetky náklady na triedený zber obalov,... Kde v zákone sa píše, že OZV uhrádza len náklady na triedený zber zložiek (odpadov z obalov) z komunálneho odpadu a nesmie financovať aj systém priemyselných odpadov z obalov v rozsahu povinností "priemyselného" výrobcu obalov? V keď § 28/4/d/2 sa píše: zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g), A uvedené písm. e) až g) práve hovoria niečo o tom, že výrobca (teda aj priemyselný) je povinný vytriediť, odovzdať v rámci zberu, prepraviť a zhodnotiť odpady z obalov, za ktoré platí v rámci RZV. No a vo väzbe na vyššie uvedené sa to skoro tvári, že by nemuselo teda cez OZV ísť len o znášanie nákladov na komunálne odpady z obalov. ČI? Ďakujem za inšpiratívne nápady. Pekný deň prajem. Hrnčiar

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zmiešané plasty sú recyklačný problém, zhodli sa experti (DISKUSIA)

Zmiešané plasty sú recyklačný problém, zhodli sa experti (DISKUSIA)

Z niektorých povinností treba vycúvať. Zrušiť parameter GS21 a umožniť samosprávam, nech si riešia kuchynský odpad sami, tvrdia odborníci.

Odhalili nelegálny dovoz odpadu z Talianska. Teraz sa má zhodnotiť na Slovensku

Odhalili nelegálny dovoz odpadu z Talianska. Teraz sa má zhodnotiť na Slovensku

Nelegálne dovezený odpad SIŽP zdokumentovala v sklade na Liptove (+ VIDEO).

Patrí na zberný dvor, ale končí pri kontajneroch. Objemný odpad mestu zvyšuje náklady

Patrí na zberný dvor, ale končí pri kontajneroch. Objemný odpad mestu zvyšuje náklady

Radnica zintenzívňuje kontroly a hovorí o pokutách. Občanov vyzývajú, aby prípady nahlasovali.