Zlyháva kontrola a stále chýba ISOH, hovorí šéfka OZV ENVI - PAK (rozhovor)

Ak sa raz obal požíva na balenie potravín, aj po zrecyklovaní by z neho mal byť potravinový obal. Generálna riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK predpokladá, že o niektoré recykláty môže byť na trhu doslova bitka. Výrobcovia podľa nej očakávajú, že materiály z potravinových obalov zostanú v odvetví.

V rozhovore sme sa pýtali:

• čo treba v rozšírenej zodpovednosti výrobcov zlepšiť,
• ako vníma snahy o obnovu cenovej regulácie v triedenom zbere,
• ako ENVI - PAK nastavuje tzv. recyklačné poplatky,
• aké povinnosti čakajú výrobcov v súvislosti s litteringom,
• ako je to so štatistikami o recyklácii obalov,
• aké úskalia môže mať množstvový zber odpadu.

V systéme viazne kontrola

Prednedávnom sme na Odpady-portal.sk v ankete mapovali názory odborníkov a stakeholderov na programové vyhlásenie vlády v oblasti odpadov. Vaša kolegyňa z OZV ENVI - PAK Katarína Kretter v odpovedi konštatovala, že rozšírená zodpovednosť výrobcov funguje, ale stále je čo zlepšovať. Kde vidíte priestor na zlepšenia? Čo by sa dalo nastaviť lepšie?

Rozšírená zodpovednosť výrobcov naozaj funguje. Ak sa pozrieme na výsledky, ktoré boli dosahované ešte pred jej zavedením a po jej zavedení, je tam rapídne zlepšenie. Na druhej strane zákon o odpadoch má aj svoje úskalia, čo je podľa mňa spôsobené aj tým, že nikdy nebol implementovaný tak, ako bol schválený. Početné zmeny, ktoré sa v zákone urobili, boli realizované nekoncepčne ad hoc.

Z môjho pohľadu teda zákon ani nikdy nedostal šancu, aby sa prejavil tak, ako bol zamýšľaný. Prešiel mnohými zmenami, ktoré boli veľakrát nesystémové, diali sa len z pohľadu nejakého lokálneho problému. Riešenia neboli uchopené globálne z pohľadu celého zákona a tým pádom tie zmeny nabúrali a aj nabúravajú koncepciu zákona dodnes. Výsledkom je, že niektoré procesy vo fungovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie sú plynulé a transparentné.

Čo konkrétne tým myslíte? Kde podľa vás v praxi vznikajú problémy?

Ak by bol zákon poriadne procesovaný a dodržiavaný, problém by nemusel vzniknúť. Ministerstvo si v podstate oklieštilo niektoré svoje právomoci a nekonalo, keď konať malo. Príkladom je odobratie autorizácie OZV RECYKLOGROUP (ministerstvo o ňom rozhodlo na jar 2023 – pozn. red.). Problém sa nechal dlho bez zásahu plynúť a trvalo veľmi dlho, kým sa ministerstvo odhodlalo ho riešiť.

Uvidíme, čo sa bude diať v najbližšom období, pretože aktuálne sme v bode, kedy každoročne na konci roka výrobcovia prechádzajú medzi OZV. V rámci systému tú možnosť majú, čo má za dôsledok, že OZV musia následne dorovnávať svoje podiely na strane obcí.

Prezident APOH Peter Krasnec sa v nedávnom rozhovore pre Odpady-portal.sk vyslovil, že by sa mali nejako prísnejšie regulovať OZV. Napríklad že by mali mať nejaký minimálny trhový podiel a bez toho by nemohli dostať licenciu. Ako sa na to pozeráte vy?

Udelenie autorizácie by samozrejme malo podliehať nejakým kritériám. Nemal by to byť len papier pre papier. Všetky OZV by mali spĺňať požiadavky, ktoré zákon ukladá a ministerstvo by ich malo vyhodnocovať.

V zákone sa napríklad hovorí, že OZV má pokrývať celé územie Slovenskej republiky a nemá to byť len nejaký cherry picking. Ale v praxi sa táto zákonná požiadavka neuplatňuje. Mám za to, že nástroje tu dnes už sú, ale nie je dostatočná kontrola.

Obmedzovať OZV zavedením nejakého minimálneho trhového podielu? My sme za konkurenčné prostredie a každý by mal mať možnosť na tento trh vstúpiť. Ak by sme povedali, že každá OZV od začiatku musí mať nejaké percentá trhového podielu, takýto prístup by prakticky znemožnil vstup nových subjektov na trh. Na druhej strane, ak by sa takáto požiadavka, napríklad päťpercentný trhový podiel, vyžadovala v horizonte viacerých rokov, počas ktorých by nová OZV mala možnosť nastaviť svoj systém a dosiahnuť určité kritériá, s tým by sme problém nemali.

Pre výrobcov sú dôležité ceny, presnejšie sadzby, ktoré musia uhrádzať OZV. Je súčasný systém v tomto ohľade nastavený dobre? Nezvádza výrobcov k prílišnému riskovaniu, čoho dôsledkom je potom málo financií v triedenom zbere?

Vy sa teraz pýtate na tú stranu systému, ktorá je vlastne koncová. Cenotvorba nenastáva tým, že výrobca si požaduje nejakú cenu, cenotvorba začína úplne niekde inde.

V podstate ide o to, čo všetko je povinný výrobca splniť, aké má povinnosti zo zákona o odpadoch a čo všetko a v akom rozsahu chce plniť nad rámec toho zákona. Na trhu sú napríklad aj takí výrobcovia, ktorí sa neuspokoja s tým, že plnenie pre nich zákon stanovuje na úrovni napr. pri plastoch 45 % recyklácie. Požadujú vyššie percentá, pretože majú v zahraničí matky a tie majú vlastnú environmentálnu politiku. A títo výrobcovia sú ochotní za vyššie plnenie aj priplatiť.

Na druhej strane sú aj takí, ktorí sledujú predovšetkým najnižšiu cenu. Výrobcovia sa rôznia, ale tá cenotvorba začína na strane nákladov pri plnení stanovených cieľov.

)Ide o zákonom regulovanú činnosť, a tým pádom sú stanovené ciele, ktoré výrobca musí plniť zo zákona. Pokiaľ výrobca nefunguje v uzavretom kruhu a nedokáže si podať žiadosť o samostatnú autorizáciu, musí byť súčasťou niektorej organizácie zodpovednosti výrobcov, a tá preňho musí plniť kritériá požadované zákonom. To je napr. plnenie cieľov zberu, za ktoré je zodpovedný výrobca a ktoré nie sú prenositeľné na OZV, a takisto napr. plnenie limitov recyklácie a zhodnotenia.

Najlepší prehľad o systéme majú zrejme veľkí výrobcovia. Povedzme, že nejaký malý výrobca pozerá po cene a zrazu sa objaví nová malá OZV, ktorá mu ponúka vynikajúcu cenu. Na čo by si mal dať tento výrobca pozor?

V prvom rade by sa mal pozerať na to, či vôbec je ním vybratá OZV schopná plniť povinnosti výrobcu vyplývajúce zo zákona o odpadoch. Nositeľom možnej pokuty je v konečnom dôsledku vždy samotný výrobca.

Druhou vecou je kontrola, ktorá podľa nás v súčasnosti nie je dostatočná, a to tak na strane OZV, ako aj na strane výrobcov a zberových spoločností. Sme jednoznačne za to, aby sa vykonávala na pravidelnej báze. Kontrola zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia je dnes nedostatočná. Ako obchádzajú pravidlá niektorí výrobcovia, tak to určite robia aj niektoré zberové spoločnosti a zrejme aj niektoré OZV.

Hana Nováková | Foto: ENVI - PAK

Poplatky výrobcom nastavujeme podľa ekomodulácie

V uplynulých mesiacoch ZMOS a zberové spoločnosti opäť otvorili tému cenovej regulácie triedeného zberu. Tá sa napriek kritike Protimonopolného úradu aj Európskej komisie uplatňovala v roku 2021, následne od nej ministerstvo upustilo. Dáva vám zmysel diskutovať o tejto téme znovu?

Vôbec nie. Cenová regulácia tohto typu zabíja akúkoľvek konkurencieschopnosť. Toto vôbec nie je cesta, ktorú by sme my podporovali.

Priemerná cena, ako bola stanovená, znamená, že niektoré zberové spoločnosti dostali viac peňazí napriek tomu, že ich náklady boli nižšie ako priemer. Veď
náklady či už na pracovnú silu alebo rôzne regionálne špecifiká do cenotvorby vstupujú. Ak niekto dotrieďuje odpad na dotrieďovacej linke na napr. 10 podzložiek a niekto iný len na tri, tak náklad na túto činnosť je úplne iný. Preto nemá zmysel stanovovať akúkoľvek priemernú cenu v trhovom prostredí. Jediné, čo sa stalo, je, že tí, ktorí dokázali vykonávať činnosti triedeného zberu lacnejšie, dostali viac peňazí a tí, ktorí dostávali viac peňazí, dostávali viac peňazí aj ďalej.

Ministerstvo v roku 2021 argumentovalo, že cenová regulácia má platiť len jeden rok a ide o dočasné riešenie, kým príde od Európskej komisie usmernenie k ekomodulácii. To ale nikdy neprišlo. Ako sa odvtedy téma ekomodulácie posunula?

U nás na Slovensku sme sa posunuli trochu ďalej. Ministerstvo v lete vydalo vyhlášku k ekomodulácii, kde už určilo jednotlivé kategórie materiálov a podmateriálov. Rezort mal zámer zmeniť aj zákon a posunúť ekomoduláciu poplatkov pre výrobcov, ktorá mala byť platná až od 1. januára 2025. Rok 2024 mal slúžiť na zber dát. Toto sa ale neuskutočnilo.

Preto máme za to, že legislatívne je povinnosťou zaviesť ekomodulačné poplatky pre výrobcov čo najskôr, keďže táto vyhláška je platná už od štvrtého kvartálu. Jednoznačne by každá OZV mala mať zavedené ekomodulačné poplatky minimálne od 1.1.2024.

Čo vyžaduje vyhláška, ktorou sa musia OZV riadiť?

Vyhláška rozdelila jednotlivé materiály podľa kritérií, ktoré ministerstvo stanovilo. Jednotlivé materiály vyhláška rozdelila na podskupiny materiálov, čo znamená, že sa už ekomodulovať poplatky pre výrobcov dá. Pre OZV to znamená, že ekomoduláciu musia zohľadňovať v uplatňovaných cenách.

V OZV ENVI - PAK ste už ekomoduláciu zaviedli?

Áno. Poplatky sme kalkulovali na základe nákladov a výnosov, ktoré sú s tým spojené. Niektoré materiály predávame za pozitívnu hodnotu, čiže tie majú nižšiu cenu, lebo tam vieme získať príjem aj zo samotného materiálu. Na druhej strane sú materiály, ktoré majú negatívnu hodnotu a ich recykláciu resp. energetické zhodnotenie hradíme. Tam je cena tým pádom vyššia.

Veľkou témou v oblasti obalov sú rôzne biodegradovateľné obalové riešenia. Zohľadňujete takéto obaly vo vašom nastavení ekomodulačných poplatkov?

Zatiaľ to nezohľadňujeme. A uzavretou otázkou nie je ani to, či sú biodegradovateľné obaly pre životné prostredie vôbec vhodné. Problémom môžu byť napríklad mikročastice, ktoré vznikajú pri ich rozklade.

Musí teda výrobca v súčasnosti platiť tzv. recyklačný poplatok aj za takýto materiál?

Ak je to obal, tak, samozrejme, áno. Rozšírená zodpovednosť výrobcov aj pri takomto materiáli finančne pokrýva celý proces. Niekto musí tento odpad z obalov vyzbierať, niekto ho musí dotriediť a niečo sa s ním musí napokon udiať (energetické zhodnotenie je čisto nákladová položka). To všetko musí niekto zaplatiť.

Podobne ako ekomodulácia je v posledných rokoch veľkou témou rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj littering. Ministerstvo malo ešte predvlani spracovať analýzu voľne pohodeného odpadu, ktorá ale nikdy nevznikla. Čo sa odvtedy zmenilo pre výrobcov?

Nás sa to týka v súvislosti s jednorazovými plastovými výrobkami. Netýka sa to všetkých obalov, ale len plastových obalov spadajúcich pod SUP (Smernica o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie - pozn. red.). V nej je presne definované, čo patrí pod pojem jednorazové plastové obaly. Ide napríklad o nápojové obaly s objemom do troch litrov, z ktorých časť spadá pod zálohovanie. Čo je oveľa ťažšie uchopiteľné, je, že tam patria napríklad aj obaly, v ktorých je zabalená jedna porcia. Smernica nie je napísaná jednoznačne a dá sa vykladať rôzne.

Na Slovensku to už máme v legislatíve prevzaté, ide o znenie §75f zákona o odpadoch, pričom ide o doslovné prevzatie smernice v základných rámcoch, ňou je zavedená aj litteringová povinnosť pre výrobcov. Problém je v tom, že na to bude treba nastaviť samostatný systém. Nebude to ľahká úloha.

Zároveň by som ale rada pripomenula, že povinnosti zo zákona o odpadoch má každý z nás aj ako občan. Nemôžeme si dovoliť len tak vyhodiť odpad na zem. Občania by mali byť za túto činnosť pokutovaní, ale nikto to nerobí. Tým sa opäť dostávame k tomu, že nejaké mechanizmy už nastavené máme, ale v praxi nie sú využívané.

ISOH urobí poriadok v štatistikách

V ENVI-caste na jar tohto roka ste konštatovali, že trendom medzi výrobcami obalov je ich zmenšovanie. Vnímate už zmeny aj v materiálovom zložení obalov?

Určite áno. Vnímame aj znižovanie množstva obalov, aj minimalizovanie materiálov. Kým niekedy výrobcovia používali hrubšie obaly, dnes sa ich snažia stenčovať. Okrem toho sa výrobcovia čoraz viac usilujú používať recyklát v obalových materiáloch, napríklad pri fóliách. Celá vec sa stále vyvíja, ale vo všeobecnosti sa výrobcovia naozaj snažia, aby používali čo najmenej obalov a aby boli používané materiály čo najľahšie recyklovateľné.

V prípade plastových obalov Slovensko podľa Eurostatu dosahuje najvyššou mierou recyklácie spomedzi všetkých krajín EÚ. Nedávno však Európska komisia Slovensko kritizovala za možné metodické nezrovnalosti. Ako to vnímate vy?

Problémom je, že nikde nie je definované, akým spôsobom sa majú dáta vykazovať a aké dáta sa vlastne vykazujú. V podstate je na štáte, čo považuje za recykláciu. Donedávna sa napríklad v Česku považovalo za recykláciu všetko to, čo skončilo ako výstup ztriediacej linky. Vvytriedený materiál bol braný ako balík, ktorý má pozitívnu hodnotu, a tým pádom bol považovaný za recyklovaný.

Na druhej strane u nás sa za zrecyklovaný materiál vždy považoval až ten, ktorý bol vstupom do recyklačného závodu. Preto predpokladám, že ak nedochádza k duplikovaniu údajov, mali by byť údaje v prípade Slovenska správne. Problém je, že stále nemáme ISOH (Informačný systém odpadového hospodárstva – pozn. red.). a vykazované dáta sa nedajú overiť jednoduchým spôsobom.

Česi už ISOH dávno zavedený majú a vďaka tomu majú určite lepší prehľad o dátach ako my. Keďže na Slovensku stále fungujeme na papierovom vykazovaní údajov, určite by som nedala ruku do ohňa za to, že k žiadnym duplicitám nedochádza. A preto je veľmi, veľmi dôležité, aby sa ISOH spustil čo najskôr.

Do roku 2035 je dôležitým cieľom odkloniť odpad zo skládok a zároveň zvýšiť mieru recyklácie. O odklone odpadu zo skládok sa po nástupe nového ministra hovorí pomerne veľa v súvislosti s energetickým zhodnocovaním. To je jedna vec? Čo ale s tou 65-percentnou mierou recyklácie? Kde sú podľa vás možné rezervy? Budeme to schopní dosiahnuť?

Je veľmi otázne, či to budeme vedieť splniť, lebo procesy treba nastavovať dlhodobo. To sa nedá urobiť z roka na rok.

Potenciálne prínosných opatrení vidím viacero. Z triediacich liniek na Slovensku je okolo 90 % liniek manuálnych. Takéto dotrieďovanie má svoje limity a ak nepristúpime k väčšej automatizácii, ťažko povedať, či dokážeme dosiahnuť tak vysoké percentá recyklácie.

Ďalšia vec je, ako rýchlo dokážu výrobcovia postúpiť v ekodizajne, či budú schopní baliť výrobky do viac-menej monomateriálov, najmä čo sa týka plastov. Ak to budú monomateriály, recyklácia bude jednoduchšia. Ak to budú zmiešané plasty, bude to väčší problém.

Zároveň treba povedať, že obaly a neobalové výrobky tvoria okolo 15 percent z celkového množstva komunálneho odpadu, pričom európske ciele sa viažu ku všetkému komunálnemu odpadu. Na obaloch a neobalových výrobkoch to teda nestojí a nepadá. Väčšie rezervy sú v iných prúdoch komunálneho odpadu, v prípade obalov už dnes dosahujeme veľmi pekné čísla.

Výrobcovia potrebujú recyklát

O 13 mesiacov by mala pribudnúť nová oblasť, na ktorú sa má vzťahovať rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to textilný odpad. Zaoberá sa touto oblasťou aj ENVI - PAK?

Určite o ňu máme záujem, ale zatiaľ je to celé len v počiatkoch. Sme súčasťou pracovnej skupiny, ktorá k tejto téme zasadala, ale musíme si počkať, ako bude systém napokon nastavený. V rukách to má nové vedenie ministerstva.

Diskutovanou témou na úrovni EÚ je tiež chemická recyklácia. Ako sa na ňu pozeráte?

Zatiaľ neexistuje presná definícia chemickej recyklácie, takže ťažko sa k tejto téme v tomto štádiu vyjadriť. V princípe ale veľkí výrobcovia chemickú recykláciu podporujú, práve kvôli tomu, aby sa recyklovali všetky obaly, ktoré bude nejakým spôsobom možné recyklovať. Ciele, ktoré má zaviesť nové nariadenie, sú naozaj veľmi vysoké.

Podmienkou pri chemickej recyklácii by však určite malo byť, aby nové obaly boli vhodné na kontakt s potravinami a aby recyklácia fungovala v cykle. Ak chemickou recykláciou prejdú potravinové obaly, konečným výstupom by mal byť opäť materiál na balenie potravín.

Spomenuli ste nové obalové nariadenie, ktoré je a bude veľkou témou. Výhrady k nemu sa sypú z rôznych strán a napríklad riaditeľ českého EKO-KOM-u Zbyněk Kozel návrh nariadenia na konferencii pred polrok podrobil naozaj ostrej kritike. Zmienili ste sprísňovanie recyklačných cieľov. Aké úskalia v navrhovanom nariadení vidíte?

Ťažko sa vyjadriť k jednému riziku a hlavne, keď znenie nariadenia ešte nie je uzavreté. Nariadenie je stále v procese a nie je vylúčené, že časť návrhov napokon bude riešená formou smernice.

Cieľom návrhu je, že v podstate každý jeden obal bude mať tzv. „rodný list.“ Z pohľadu certifikácie to môže byť problematické, bude musieť existovať nejaký certifikačný orgán. Ťažko tiež povedať, ako sa budú riešiť dovozy obalov z tretích krajín.

Všetko sa bude sprísňovať. Bude potrebné používať recyklát, ale nie je jasné, či bude recyklátu dostatok a či sa oň nebudú musieť výrobcovia obalov biť, pretože používanie recyklátov má byť povinné napríklad aj v automobilovom či textilnom priemysle. Preto sa zasadzujeme za princíp, že ak sa raz niečo používa na balenie potravín, aby sa to opäť používalo na potraviny. Tak je napokon postavené aj zálohovanie nápojových obalov a toto bola asi aj najväčšia motivácia výrobcov nápojov podporiť zálohovanie. Majú tak zaistený prístup k materiálu a môžu plniť podmienky, ktoré im určuje európska legislatíva. 

Nový minister Tomáš Taraba svojho času ešte ako poslanec navrhoval slovenský zálohový systém zoštátniť. Čo ak by sa jedného dňa dostala na stôl aj otázka zoštátnenia celého systému triedeného zberu, ktorý stojí na rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ako by ste protiargumentovali?

V každom prípade to neumožňuje európska legislatíva. Smernica jednoznačne hovorí o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá je povinnosťou. Systém musí byť v rukách výrobcov, oni sú nositelia povinností a musia mať v rukách nástroje na to, aby ich vedeli plniť. A to, že rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá je prostredníctvom OZV v ich rukách, funguje, je zrejmé z dosahovaných výsledkov od roku 2016, kedy zodpovednosť za triedený zber výrobcovia prevzali.

Množstvový zber má aj úskalia

Závery vašich analýz ukazujú, že vrecový zber býva vo všeobecnosti o niečo čistejší než kontajnerový zber odpadu. Akým spôsobom sa rozhoduje o tom, ako bude prebiehať zber v danej obci? Ako sa k tejto otázke v praxi staviate?

Robíme si analýzy kontajnerov aj vrecového zberu. Zistili sme, že ak sú vrecia priesvitné, materiál je čistejší, pretože človek si dá jednoducho pri triedení odpadu väčší pozor.

V praxi veľmi záleží aj od možností zberovej spoločnosti, ktorá vykonáva triedený zber v danej lokalite. Vrecia sa dajú zbierať aj do vozidla, ktoré vykonáva vývoz kontajnerov, ale pokiaľ ide len o zber vriec na korbu vozidla, tam sa nedá vyklopiť kontajner. Vždy so zberovou spoločnosťou dohadujeme, ako má byť činnosť zberu vykonávaná.

Foto: ENVI - PAK

Čoraz viac samospráv prechádza na monitorovaný zber odpadu, vďaka ktorému nastavujú adresnejšie poplatky za zmesový komunálny odpad a občanov to má motivovať k triedeniu. Evidujete v týchto obciach a mestách zvýšené znečistenie triedeného zberu? Nedochádza tam k tomu, že ľudia snažiaci sa zredukovať zmesový odpad umiestňujú do triedeného zberu viac odpadov, ktoré tam nepatria?

Momentálne vám na to neviem odpovedať, pretože špecificky na túto otázku sme analýzy nerealizovali. Stále je to len zhruba do 15 % obcí, ktoré prešli na množstvový zber a tiež si treba zadefinovať, čo pod množstvovým zberom vlastne rozumieme. Veľa obcí dáva občanom možnosť zakúpiť si vývoz v rôznych intervaloch, ale poplatok pre občanov nezávisí od toho, koľko odpadu sa vyváža, sadzba sa odvíja len od počtu vývozov.

Na druhej strane sú aj také obce, kde odpad vážia. Na Odpady-portal.sk sme napríklad už podrobnejšie písali o obciach Dojč či Bešeňová, kde zaviedli váženie zmesového komunálneho odpadu. Sú niektoré, ktoré vážia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.