V nadväznosti na Green Deal firmy musia reagovať na nové regulácie a legislatívu v súvislosti s ESG.
Firmy čelia v aktuálnej dobe jednej z najväčších transformačných výziev, ktorej odignorovanie bude mať miliónové, ale aj existenčné následky. V nadväznosti na Európsku zelenú dohodu (European Green Deal) musia reagovať na nové regulácie a legislatívu v súvislosti s ESG.
S nárokmi, ktoré „zelená transformácia“ na firmy kladie, sa stále častejšie spomína dôležitý faktor - tzv. náklady za nečinnosť (COI z angl. Cost of Inaction). Zjednodušene povedané, ide o finančné straty alebo iné negatívne dôsledky vznikajúce v dôsledku nečinnosti a nevykonaných aktivít. Na riziká upozorňuje nová analýza platformy ESG KLUB agentúry GreenTalk. Autorom materiálu je analytik Filip Páterek.
Čo znamená Cost of Inaction?
Cost of Inaction (COI) sú náklady za nečinnosť firiem s dopadmi a príčinami vo viacerých hľadiskách. Analýza bližšie rozoberá dve najzásadnejšie, ktoré sú finančné a sociálne. Tieto dva aspekty sú pre podnikateľov kľúčové, pričom platí, že nedostatky v sociálnej oblasti fungovania sa odrazia aj na finančnom zdraví firmy.
Agenda, týkajúca sa týchto výziev sa nazýva ESG (Environmental, Social, Governance) a v európskej legislatíve ju právne definuje smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) o nefinančnom reportingu v oblasti vplyvu firiem na životné prostredie, sociálne podmienky zamestnancov a etickom aspekte podnikania. Proces transpozície tejto smernice do slovenskej legislatívy práve prebieha (novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).
Odkladanie ESG môže byť pre firmy nákladné
Postoj firiem k ESG je rôznorodý, čo potvrdzuje minuloročný prieskum agentúry Ipsos pre českú Asociáciu malých a stredných podnikov a živnostníkov (AMSP ČR), ale aj skúsenosti agentúry GreenTalk, ktorá sa venuje komunikácii udržateľnosti.
Časť firiem vníma ESG ako šancu na získanie nových obchodných príležitostí a ďalšia skupina pozorne sleduje nároky a povinnosti, ktoré so sebou prinesie. Zároveň existuje kategória firiem, ktorá črtajúce sa povinnosti v súvislosti s ESG zatiaľ nereflektuje.
Príležitosti sú naklonené aktívnym firmám v oblasti vykazovania ESG, zatiaľ čo tie nečinné prichádzajú o finančné prostriedky či obchodné príležitosti. Analýza rozobrala oblasti, kde sa môže COI prejaviť najviditeľnejšie.
Finančné hľadisko nákladov za nečinnosť
Poskytovanie bankových úverov
Firmy, ktoré nedostatočne vykazujú ESG, doplácajú na svoju nečinnosť zníženou ochotou bánk poskytnúť im úvery. Banky vychádzajú v ústrety odpočtom z ročnej úrokovej sadzby spoločnostiam, ktoré sa zaviazali k aktivitám z oblasti ESG.
Pre odpočet z ročnej úrokovej sadzby zelených úverov sa zaviedol názov greenium (skratka z “green premium”) a jeho výška sa pohybuje medzi 0,5 - 2 %. Len do roku 2022 v eurozóne narástol objem udržateľných úverov na 156 mld. €.
Hlavným dôvodom zvýhodňovania udržateľných žiadostí o úver sú financované emisie (klienti sú súčasťou uhlíkovej stopy bánk), klimatické zmeny (materiálne a finančné riziká) a strata biodiverzity (biznisové riziko). K tejto politike v Európe sa pridali aj slovenské banky, záväzkom podporovať zelené úvery, prostredníctvom memoranda Slovenskej bankovej asociácie.
Zhoršená pozícia v dodávateľskom reťazci a oslabená konkurencieschopnosť
Podobne ako pri bankách, aj v dodávateľskom reťazci platí, že uhlíková stopa dodávateľa sa týka aj odberateľa. Silní, veľakrát zahraniční hráči na trhu, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu, postupne vyvíjajú tlak na ich tuzemských dodávateľov.
Tomuto sa v súčasnosti nemôže vyhýbať ani slovenský trh, ktorého veľká časť z pozície dodávateľa spolupracuje so zahraničnými firmami. Náklad za nečinnosť je strata biznisových príležitostí, kde hlavnou príčinou je odmietavý prístup slovenskej firmy k aplikovaniu ESG princípov.
Príkladom je pivný producent Heineken Slovensko, ktorý sa do roku 2030 zaviazal používať iba udržateľne pestovaný jačmeň. „Podľa našich orientačných výpočtov, Heineken musí do roku 2030 dopestovať ďalších 260-tisíc ton udržateľného jačmeňa, čo ich bude stáť približne 70 mil. € navyše. Ak túto sumu rozšírime podľa aktuálneho obratu najväčších producentov (1, 2, 3) na celý slovenský pivný trh, dostaneme približne 170 mil. €. Na tejto orientačnej sume môžu mať podiel pestovatelia len vtedy, ak nebudú ignorovať záujem trhu o udržateľné pestovanie,“ píše sa v analýze.
Zvyšujúce sa legislatívne nároky na dekarbonizáciu priemyslu
Politika EÚ v oblasti ochrany ovzdušia je postavená na princípe „kto znečisťuje, ten platí.“ Zvyšujúci sa tlak na znižovanie uhlíkovej stopy tlačí smerom nahor aj ceny emisných povolení. Firma, ktorá zanedbáva svoju dekarbonizáciu, tým pádom stráca financie.
Pozitívnym príkladom je plánované ukončenie výroby tepla a elektrickej energie z hnedého uhlia v teplárni MHTH Žilina v roku 2027. Dopomôcť k tomu má vybudovanie kotla na biomasu a tuhé alternatívne palivo. Ak by sa spoločnosť pre tieto aktivity nerozhodla, v najbližších rokoch by táto nečinnosť každoročne priniesla náklady viac ako 12 mil. € na emisných povoleniach.
Sociálne hľadisko
Neochota mladších generácií pracovať pre firmy s laxným prístupom k udržateľnosti
Pre mileniálov a generáciu Z sú udržateľné firmy zaujímavejšie na pracovnom trhu. Hovorí tak prieskum spoločnosti Deloitte, ktorý ďalej uvádza, že až 42 % z nich je ochotných zmeniť zamestnávateľa v prípade, že nevyvíja dostatočné úsilie pri klimatickej otázke.
Nečinnosťou v oblasti ESG z dlhodobého hľadiska firma vytvára náklad, ktorý sa prejavuje stratou možnosti zamestnávať mladšie generácie. Vhodným príkladom je členská základňa celosvetovej Spoločnosti ropných inžininierov (Society of Petroleum Engineers), ktorá klesla medzi rokmi 2015 a 2022 o 30 %, pričom priemerný vek členov vzrástol za rovnakú dobu z 45 rokov na 48.
Strata, oslabenie a nutnosť rekvalifikácie pracovnej sily v dôsledku klimatických zmien
Dopady zmeny klímy a súvisiace obmedzenie pracovnej sily sa v menšej miere dostávajú aj do Európy.
Lokálnym príkladom sú náklady na rekvalifikáciu českých baníkov. Radikálne zníženie ťažby uhlia v ČR za posledné dekády pokračuje, pričom v roku 2018 v tomto odvetví pracovalo cca. 18 000 ľudí. Nad existenciou baní v budúcnosti visí otáznik a štát musí premýšľať nad nákladovou otázkou, ako udržať primeranú výkonnosť a kvalifikáciu pracovnej sily.
ESG reporting stojí na dátach
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.