NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Vlna kritiky na Tarabovu novelu. Nesúhlasí s ňou ani ministerstvo vnútra

Novela zákona môže spôsobiť aj koaličnú roztržku. Proti snahe zoštátniť systém zálohovania nápojových obalov namietajú aj rezorty vnútra, pôdohospodárstva a financií.

zálohovanie nápojových obalov

Foto: Depositphotos

Združenia žiadajú vypustiť všetky body novely. Dotknuté subjekty zaslali k návrhu novely zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorý predložilo ministerstvo do skráteného pripomienkového konania 6. augusta, až 142 pripomienok.

V článku sa dozviete:

  • ktorý bod je predmetom najväčšej kritiky,
  • čím zdôvodňujú odpor voči zoštátneniu združenia a ministerstvá,
  • čo je predmetom hromadnej pripomienky verejnosti, ktorej autormi sú Michal Kiča a Karel Hirman.

Ide pritom iba o trojbodovú novelu, ktorej sme sa podrobne venovali v inom texte. Ňou však môže minister Taraba dosiahnuť úplné prevzatie správy zálohového systému. Tým by ministrovi ľudia rozhodovali o finančných tokoch v systéme, ktorý platia výrobcovia.

Najväčší odpor je proti zoštátneniu

V prvom novelizačnom bode chce ministerstvo získať právo meniť zakladajúce dokumenty správcu, čo by Tarabovi umožnilo prevziať ho a systém zoštátniť. Túto možnosť minister na tlačovej konferencii nevylúčil.

Stiahnuť tento bod požaduje množstvo dotknutých subjektov, vrátane ministerstva vnútra. 

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nevidí dôvod na zmenu, nakoľko zálohový systém jednorazových obalov na nápoje funguje a dosiahol návratnosť plastových obalov a plechoviek na úrovni 92%, čím sa mu už v roku 2023 podarilo naplniť cieľ, ktorý pre rok 2025 vyžaduje. 

„Efektívnosť a funkčnosť zálohového systému preukazujú aj reálne dáta z trhu, s ktorými disponujú členovia ZMOS v súlade s plnením ich povinností v oblasti odpadového hospodárstva, a preto považujeme argumentáciu predkladateľa za nesprávnu,” dôvodí ZMOS.

Medzinárodný filmový festival CINEMATIK

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) tvrdí, že týmto návrhom ministerstvo de facto nadobudne výlučnú kontrolu nad činnosťou Správcu, a môže tak dôjsť aj k obmedzeniu voľného pohybu kapitálu zaručeného článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

„V minulosti pritom aj Súdny dvor EÚ judikoval, … že také oprávnenia štátu, ktoré nezodpovedajú rozsahu jeho vlastníckeho podielu, sú v rozpore práve s voľným pohybom kapitálu,” uvádza APZD.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) to považuje za zásah do vnútorných záležitostí neziskovej organizácie a nabúravanie autonómneho postavenie Správcu ako súkromnej neziskovej organizácie.

zálohovanie nápojových obalovIlustračné foto: Odpady-portal.sk

Podobne arumentuje aj Americká obchodná komora v Slovenskej republike (AmCham Slovakia). Snahu zoštátniť systém vníma ako rozpor s ústavným poriadkom SR z dôvodu porušenia zákazu retroaktivity právnych predpisov.

„Zákaz retroaktivity musí obstáť v teste verejného záujmu. Návrh Novely však v teste verejného záujmu nemôže obstáť, nakoľko účel možno dosiahnuť aj iným, miernejšími opatreniami, resp. je ho možné dosiahnuť využitím už aktuálne Zákonom o zálohovaní zakotvených kontrolných oprávnení MŽP,” tvrdí AmCham Slovakia.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZSR) upozorňuje na to, že cieľom zavedenia inštitútu neziskových organizácií je zabezpečiť, aby všeobecne prospešné služby mohli byť poskytované aj subjektmi právne oddelenými od štátu alebo miestnej samosprávy a vychádza z myšlienky ich nezávislosti na výkonnej moci. 

Navrhované oprávnenie neposkytuje ani jasné pravidlá za akých podmienok môže ministerstvo meniť zakladajúce dokumenty. „Ministerstvo by svojvoľným zásahom do zakladajúcich dokumentov mohlo ovplyvniť aj konkrétne podmienky financovania a ekonomickej udržateľnosti zálohového systému, čo by mohlo negatívne vplývať na slovenských aj zahraničných výrobcov, ktorí sú za financovanie systému v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov zodpovední.”

Prvý bod požadujú stiahnuť aj ďalšie profesijné združenia: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS), Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR), Zväz obchodu SR (ZO SR), Klub 500, Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a tiež samotný Správca zálohového systému (SZS).

Zoštátnenie odmietajú aj niektoré ministerstvá

Výraznej kritike podrobilo návrh v prvom bode Ministerstvo vnútra SR (MVSR).

Ministerstvo poukazuje na to, že vzhľadom na povahu neziskovej organizácie, predovšetkým na jej súkromnoprávny charakter, zásahy štátu prostredníctvom MŽP SR do jej fungovania by mali byť minimálne a len v odôvodnených prípadoch.

 
 

Zostáva vám 39% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. lubos.hrnciar@gmail.com22.08.2024 (08:54)
    Nuž zoštátnenie je ťažká vec. To o chvíľu môžu zoštátniť aj tvoj byt, alebo dom, ak si štátny zamestnanej a máš ho zakúpený, postavený z poplatkových (daňových) peňazí. Ale na druhej strane. Štát priamym ustanovením v zákone vytvoril povinný tok peňazí pre súkromné spoločnosti, ktorý je nezastaviteľný, kým bude fungovať trh s nápojom. A tu je otázka, či nemôže vytvárať podozrenie skutočnosť, že štát zákonom stanoví finančný príjem neštátnej (nym) spoločnosti (niam). Niečo podobné, ako so zdravotnými poisťovňami, poistením vozidiel, niektorého majetku OZV ap. Štát vytvára finančné toky, ktoré zužitkováva neštátny subjekt. To by možno mohol nastať aj stav, že by dane z príjmu, z majetku, DPH ap. mohli vyberať súkromné spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku vykonávajú činnosť, na ktorú im teraz štát v rámci zmlúv peniaze z daní poskytuje, napr. dodávatelia ciest ap. Ale zase, systém zálohy z pohľadu spotrebiteľa teraz funguje dobre. A či by to štát vedel tak funkčne zabezpečiť? Ťažká dilema.
  2. lubomiraugustin@gmail.com23.08.2024 (09:53)
    Štát nevie zabezpečiť skoro nič lepšie ako neštátny subjekt. Na Slovensku to platí dvojnásobne. Taraba v boji s mimovládkami nerozlišuje, či plnia celospoločenské funkcie alebo nie. Zálohový systém je preňho ideologicky neakceptovateľný. O presmerovaní finančných tokov zo zálohového systému nie je potrebná verejná diskusia. To už dokáže MŽP pod jeho vedením zmenežovať samo.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Taraba tvrdí, že správca záloh bráni výrobcom dostať sa na trh. Ten to popiera

Taraba tvrdí, že správca záloh bráni výrobcom dostať sa na trh. Ten to popiera

Minister ohlásil tlačovku, na ktorej chcel poskytnúť dôkazy. Neukázal ich ani po troch týždňoch.

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Samospráva očakáva, že jej náklady v budúcom roku ďalej porastú kvôli mechanicko-biologickej úprave odpadov.

Prieskum: zálohový systém vnímajú občania pozitívne. Meniť ho chce iba časť

Prieskum: zálohový systém vnímajú občania pozitívne. Meniť ho chce iba časť

Takmer polovica respondentov považuje systém zálohovania za výborný.

X
X
X
X