Generálna riaditeľka spoločnosti Fúra a obchodná riaditeľka KOSIT Lucia Šprinc približuje, kam budú smerovať investície a prečo sú adresné platby za odpady jedinou udržateľnou cestou pre samosprávy.
Spoločnosť KOSIT oznámila pred takmer rokom akvizíciu firmy Fúra, ktorá vtedy pôsobila na trhu takmer 25 rokov. Prekvapilo vás niečo počas prvých mesiacov od kúpy?
Prechádzajúci majiteľ a zakladateľ spoločnosti jej venoval takmer celý profesný život a vybudoval stabilnú spoločnosť. KOSIT a Fúra sú veľmi podobné firmy z pohľadu služieb. Nečakali nás žiadne prekvapenia.
Kedy predpokladáte, že bude firma plne integrovaná do skupiny?
Takýto proces, samozrejme, nekončí zmenou manažmentu a premaľovaním áut. Fúra je veľký hráč so slušným zastúpením na východnom Slovensku.
Svoje služby poskytuje 550 samosprávam, čiže odhadom až 350 tisícom obyvateľom. Termín nevieme presne odhadnúť, ale bude trvať ešte najmenej niekoľko mesiacov, možno rokov.
Fúra bola vnímaná ako firma, ktorej doménou bol zber, zvoz a skládkovanie odpadov. Plánujete v tomto niečo zmeniť?
Spoločnosť má dobre nastavenú obchodnú stratégiu, najmä v komunálnej oblasti. Má však aj investičný dlh v logistike, vo vozovom parku a produktom portfóliu, čo postupne riešime ďalšími investíciami.
V horizonte troch rokov plánujeme investície vo výške 15 miliónov eur do vozového parku, liniek na spracovanie odpadu, smart technológií a koncových zariadení. Fúra má potenciál na ďalší rozvoj, hlavne v technológii a službách. Samozrejme, že so zvládnutými novými výzvami, ako sú napríklad linky na mechanicko-biologickú úpravu odpadu pred skládkovaním.
Znamená to, že bude zapojená aj do technologickej nadstavby, teda do prechodu k odkláňaniu odpadu od skládkovania? Ako?
V prípade tejto akvizície nám išlo hlavne o optimalizáciu zvozu odpadu a logistiky. V regiónoch východného Slovenska, kde KOSIT nepôsobil, mala Fúra vybudovanú funkčnú infraštruktúru. Musíme ju ďalej rozumne rozvíjať a modernizovať.
Minulý týždeň ste avizovali zmenu názvu z Fúru na KOSIT EAST. Kedy prebehne finálny rebranding?
Je to logický krok v našej snahe o plnú integráciu. Rebranding spúšťame už v júni paralelne s ďalšími procesmi modernizácie.
Samosprávy čelia neustále rastúcim nákladom na odpady, ktoré viedli vlani ministerstvo k tomu, aby súhlasilo s odložením termínu povinnej úpravy odpadov. Napriek tomu sa rastu nákladov nevyhnú: budujú sa zberné dvory, prichádza triedený zber textilu, ktorý zatiaľ nefinancujú výrobcovia. Čo s tým?
Odpady musí platiť občan, ktorý ich produkuje. Obce a mestá sa spravidla snažia byť čo najviac efektívne a adresné; mnohé však služby v odpadovom hospodárstve naďalej dotujú.
Rozpočty samospráv sú napäté a postupne sa stráca ochota obcí doplácať za odpady z obecných rozpočtov. To je však dnes jediná udržateľná cesta: preniesť celú ťarchu na obyvateľov, teda do poplatkov za odpad.
Pomôcť obyvateľom znížiť náklady môžu aj odpadové spoločnosti, napríklad zvýšením efektivity zberu.
Od nás očakávajú samosprávy zavádzanie mechanizmov, ktoré zabezpečia spravodlivejší a adresnejší výber poplatkov za odpady. Ten funguje vtedy, keď robíte evidenciu nádob a množstva odpadu, ktoré jednotlivci vytvárajú. Podobne ako v prípade odberu vody a plynu, ani tu nemôže byť odpad postavený na solidárnosti.
Týka sa to najmä individuálnej bytovej výstavby, teda rodinných domov, ktoré sú doménou predovšetkým vidieka. Práve tam bola silná Fúra. Aké kroky uskutočňujete pre zvýšenie efektivity?
Tomu prispôsobujeme napríklad fakturáciu. Postupne zavádzame digitalizáciu zberu odpadu, vrátane čipovania nádob. Zavádzame aplikáciu KOSIT ONLINE, aby mali starostovia, primátori a obyvatelia detailný prehľad o harmonograme zvozov odpadu a všetkých aktualizáciách, ktoré sa zberu týkajú.
Čo znamená zvyšovanie efektivity priamo pre firmu?
My nedokážeme ovplyvniť ceny energií, infláciu a ani výšku poplatkov. Vieme však ponúknuť detailný prehľad o efektivite nakladania s odpadom. Preto naše zberové vozidlá postupne vybavujeme modulmi GPS. Tie evidujú polohu a trasu v reálnom čase. Smetné nádoby a stanoviská sú vybavené čipmi alebo QR kódmi. Zbierame dáta a podľa nich vytvárame presné trasy a harmonogramy vývozov. Optimalizujeme tým náklady na naftu, čas aj techniku.
Oplatí sa sledovať trasy aj v malých obciach?
Zodpovedáme za odpadovú infraštruktúru. V rámci nej chceme ísť do digitalizácie a automatizácie procesov na sto percent. Niekde to bude trvať dlhšie, inde kratšie. Všetko závisí od ochoty a pripravenosti samospráv.
Senzory na kontajneroch, váženie odpadu, adresné platby za množstvo odpadu, to je budúcnosť nakladania s odpadom všade vo svete.
Nebudú rásť náklady aj preto, lebo na Slovensku chýbajú kapacity na finálne zneškodnenie, či zhodnotenie odpadov?
To je vážny problém. Postupne končia skládky a nové zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov neprechádzajú EIA procesmi. Slovensku chýbajú kapacity na komunálny, ale aj nebezpečný odpad. Odpadové firmy to nedokážu „uhasiť” ani špičkovým produktovým portfóliom. Tam kde sa to dá, to robíme.
Napríklad?
Pri likvidácii nelegálnych skládok. Keďže štát ani samosprávy nemajú dostatok finančných prostriedkov na ich odstraňovanie, rozhodli sme sa svojim klientom túto službu ponúknuť na splátky.
Čiernu skládku vyčistíme okamžite a obci odložíme platbu o dva roky s následným splácaním na štyri roky. Aj týmto produktom chceme potvrdiť, že pre obce a mestá má význam mať silného partnera.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.