Pomohli by skrotiť skládky. Vyššie poplatky za skládkovanie sú po roku opäť témou

Zákonné poplatky za ukladanie odpadov na skládky sa na Slovensku nemenili päť rokov. K ich úprave však už dvakrát nechýbalo veľa.

Nové sadzby poplatkov ministerstvo životného prostredia koncom roka 2022 predložilo do pripomienkového konania. Tým však vtedy celá iniciatíva zamrzla a návrh sa po spripomienkovaní nikdy nedostal na rokovanie vlády.

Omnoho ďalej zašiel pokus zvýšiť skládkovacie poplatky v novembri 2024. Vláda najprv začiatkom mesiaca na návrh envirorezortu schválila nové sadzby s účinnosťou od 1. januára 2025, ale týždeň nato svoje rozhodnutie zrušila.

Dôležitou okolnosťou vtedy bolo nečakané hlasovanie poslancov NR SR, ktorí formou „prílepku“ odložili povinnosť upravovať odpad pred skládkovaním. Nové nastavenie poplatkov pritom rátalo s tým, že tzv. mechanicko-biologická úprava komunálnych odpadov (MBÚ) bude od roku 2025 povinnou a samosprávy bez zabezpečenej úpravy odpadov by si za skládkovanie výrazne priplácali.

Sporné odloženie povinnej úpravy odpadov cez „prílepok“ k inému zákonu už môže zvrátiť iba Ústavný súd, ktorý v januári 2025 prijal podanie opozičných poslancov v plnom rozsahu. To však nič nemení na veci, že vládne nariadenie č. 330/2018 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov, platí v pôvodnej podobe.

Výsledkom je, že poplatky za skládkovanie zostali aj v roku 2025 v nezmenenej výške, teda v pásmach od 11 po 33 eur za tonu v závislosti od toho, ako daná obec či mesto triedi odpad. Na najnižšiu sadzbu poplatku pritom dosiahnu iba tie samosprávy, ktoré vykazujú úroveň vytriedenia komunálneho odpadu aspoň na úrovni 60 %.

Poplatok vyplýva zo zákona, ale jeho konkrétna výška je v rukách vlády. Z pohľadu samospráv ide o dodatočnú finančnú záťaž, keďže prevádzkovateľ skládky musí zákonný poplatok zahrnúť do ponúkanej ceny a následne odviesť do štátneho Envirofondu. Tento takto každoročne inkasuje okolo 30 miliónov eur. Nastaveniu sadzieb a dopadom na samosprávy sme sa vlani na Odpady-portal.sk venovali vo veľkom prehľadovom článku.

Roky trvajúci príbeh skládkovacích poplatkov však podľa všetkého nie je na konci. To, že Slovensko stále nepristúpilo k ich zvýšeniu, si už všimla aj Európska komisia. Zároveň má vláda na stole návrh sociálnych partnerov, aby bolo zvýšenie poplatkov súčasťou ďalšieho konsolidačného balíčka ako opatrenie na zvýšenie príjmov štátu.

S otázkami ohľadom nového nastavenia poplatkov za skládkovanie sme oslovili ministerstvo životného prostredia, ako aj dvojicu expertov. Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec a generálny riaditeľ spoločnosti VÚMZ SK Robert Procházka sa zhodujú, že Slovensko sa novému nastaveniu poplatkov nevyhne.

Poplatky pripomínajú odborári aj Brusel

Poplatky za uloženie odpadov sa najnovšie stali opäť horúcou témou kvôli tzv. infringementu, teda postupu, ktorý voči Slovensku vedie Európska komisia pre neplnenie povinností. Minulý týždeň tento proces postúpil do ďalšej etapy, ktorá môže vyústiť až do žaloby pred Súdny dvorom EÚ.

„Slovensko stále do svojich vnútroštátnych predpisov správne netransponovalo povinnosť odpad pred jeho uložením na skládku vopred spracovať a opakovane odkladá nadobudnutie účinnosti tejto povinnosti – v súčasnosti na 1. január 2027. Slovensko okrem toho doposiaľ neprijalo všetky plánované opatrenia na podporu triedeného zberu odpadu, ako je zvýšenie poplatkov za skládkovanie a zavedenie zásady „plať za to, čo vyhodíš,“ uviedla Komisia, ktorá tak okrem opakovaného odkladu povinnej MBÚ a zmätkov okolo skládkovacích poplatkov naráža aj na opustený zámer envirorezortu zaviesť povinný množstvový zber odpadu.

Logikou vyšších poplatkov za skládkovanie by pritom malo byť, aby sa relatívne zvýhodnili ekologickejšie alternatívy k ukladaniu odpadov na skládky: recyklácia alebo spaľovne. Okrem toho by zvýšenie poplatkov podľa niektorých názorov malo priniesť efektívnejšie zdanenie tzv. negatívnych externalít.

Minulý týždeň sa totiž poplatky za skládkovanie skloňovali aj v súvislosti s návrhom odborárov, aby štát pristúpil k ich zvýšeniu v rámci ďalšieho kola konsolidácie verejných financií. Spolu s tým Konfederácia odborových zväzov vláde tiež navrhla, aby boli všetky environmentálne poplatky indexované o infláciu. Teda aby sa aj poplatky za skládkovanie každoročne upravovali zohľadňujúc nárast celkovej cenovej hladiny v ekonomike.

Na to, aby však vyššie poplatky pomohli bilancii štátneho rozpočtu, dodatočný príjem by museli by zostať v Envirofonde bez toho, aby ich ten rozdelil samosprávam vo forme príspevkov či dotácií. Takouto formou už hospodáreniu štátu opticky pomáhajú výnosy z dražieb emisných kvót, z ktorých väčšina zostáva ležať na účtoch Envirofondu. Takýto postup by však mohol naraziť na odpor samospráv tak, ako fond dlhodobo čelí kritike podnikov za to, že emisné príjmy dostatočne nevracia priemyslu na dekarbonizačné projekty.

Experti: Vyššie poplatky? Nie či, ale kedy

Otázka novej úpravy poplatkov nepominula ani podľa odborníkov, ktorých sme v tejto súvislosti oslovili s otázkami. Ján Chovanec, ktorý vedie Zväz odpadového priemyslu (ZOP) i Robert Procházka, šéf firmy VÚMZ SK, ktorá navrhuje, vyrába a dodáva triediace linky i rôznu ďalšiu techniku pre odpadové hospodárstvo, sa zhodujú poplatky bude treba nanovo nastaviť najneskôr do začiatku povinnej úpravy odpadov.

Súčasné poplatkové nariadenie totiž napríklad nepočíta so sadzbou za skládkovanie výstupov z úpravy odpadov. A návrhom MŽP SR z vlaňajšieho novembra i jesene 2022 bolo, aby poplatky výrazne zvýhodňovali MBÚ - teda aby ich nastavenie „kompenzovali“ dodatočný náklad spojený s úpravou odpadov a aby vo výsledku nebolo nakladanie s odpadom lacnejšie pre tých, ktorí úpravu odpadov nerealizujú.

„Základnou myšlienkou zvýšenia poplatkov by malo byť jednoznačné zvýhodnenie skládkovania upraveného odpadu pred neupraveným odpadom,“ hovorí Ján Chovanec. Štát by pritom podľa neho nemal čakať až na rok 2027 a zvyšovať poplatky skokovo. Naopak, za vhodnejšie považuje rozložiť zvýšenie poplatku na dva roky a začať s ním už od roku 2026. Súčasne by sa tak aspoň sčasti „sanovala“ situácia tých, ktorí už drahé zariadenia na úpravu odpadov vybudovali.

„Ak by štát rozumne a progresívne zvýšil poplatok za skládkovanie v budúcom a ďalších rokoch, mohol by týmto krokom okamžite spustiť doteraz odstavené linky MBÚ, vybudované pre pôvodný termín spustenia od 1. 1. 2025. Zároveň by tým urýchlil dostavbu chýbajúcich kapacít najmä v Prešovskom a Košickom kraji, mieni šéf ZOP.

Vlaňajší odklad povinnej úpravy odpadov bol krokom vedľa aj podľa Roberta Procházku. Poukazuje pritom na zlé načasovanie, keďže mnohé firmy povinnosť vzali vážne a pripravili sa na termín povinnej úpravy. Na druhej strane odklad podľa neho vyšiel v ústrety tým, „ktorí sa ani len nezamysleli nad povinnosťou a nevyšli zo svojej komfortnej zóny podnikania s odpadom.“

„Je predsa nemysliteľné, aby sme napriek jednoznačným nariadeniam zhodnocovať odpad pred jeho uložením na skládku nedokázali za dlhé roky nastaviť mechanizmy pre spracovateľov odpadu tak, nech sú odborne, finančne a aj potrebnými povoľovacími procesmi motivovaní na investovanie do moderných systémov úpravy odpadu. A aby sa vyhýbali používaniu prekonaných, neekologických a hlavne neefektívnych spôsobov zneškodňovania odpadu,“ hovorí generálny riaditeľ VÚMZ SK.

Úprava poplatkov pritom podľa R. Procházka nie je témou len vo vzťahu k MBÚ. Mala by byť súčasťou systému, ktorý štát nastaví na dosiahnutie povinných cieľov, a to jednak znížením množstva ukladania odpadu a zároveň aj stupňa jeho recyklácie. „Výsledkom toho by malo byť priblíženie sa k spoločnému cieľu: celkovému zníženiu skládkovaného odpadu do roku 2035 pod 10 %,“ mieni.

Jediné pozitívum odloženej povinnosti odborník vidí v tom, že spracovatelia odpadu získali ďalší na to, aby si rozbehli technickú a inžiniersku prípravu nových projektov alebo zdokonalili pripravované technológie tak, aby boli čo najlepšie a pripravené na prevádzku.

„Štát zasa získal potrebný čas na prípravu systému podpory s financovaním žiadateľov a doladením kvalitnej koncepcie nakladania s odpadom v rámci pripravovanej Stratégie odpadového hospodárstva do roku 2035,“ dodal s poukazom na pripravovaný dokument MŽP SR. „Bez tejto symbiózy a rozumného nastavenia formy a spôsobu investovania do technologicko-energetických riešení, sa nebude dať vyhnúť pokračovaniu vo vysokom podiele skládkovania.“

Skokovo či postupne: ako vyzerajú čísla?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.