Zneistilo to firmy, ale investície nezastali. Čo sa deje na odpadovom trhu po odklade MBÚ

Studená sprcha. Tak by sa dal nazvať nečakaný odklad povinnej úpravy odpadov pre firmy podnikajúce v odpadovom hospodárstve. Povinnosť, ktorá mala platiť od 1. januára 2025, poslanci koncom vlaňajška odložili na rok 2027.

Vec má aktuálne na stole Ústavný súd, čo však nič nemení na tom, že komunálny odpad sa na Slovensku – až na pár výnimiek – neupravuje. Smeti putujú bez povinného dotrieďovania na skládky a technika, ktorú museli podnikatelia nakúpiť, vo väčšine prípadov stojí ľadom. A pre špeciálne zariadenia, ktoré mali slúžiť na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ), teraz nedokážu vždy nájsť efektívne využitie.

„Väčšina spoločností sa sústreďuje predovšetkým na reštrukturalizáciu dlhu a minimalizáciu strát, ktoré bude generovať zakúpená technika. Mnohé spoločnosti sú nútené technológiu zaťaženú úvermi predať, a to aj so stratou, alebo pre ňu hľadajú náhradné využitie. Viacerí ju určite využijú napríklad na dotrieďovanie plastového odpadu alebo pri spracovaní biologicky rozložiteľného odpadu, prípadne na výrobu tuhého alternatívneho paliva,“ hovorí generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.

„Nálada väčšej časti odpadového trhu, ktorá bola na úpravu odpadov pripravená a investovala do projektov liniek MBÚ vlastné alebo externé zdroje, je na bode mrazu,“ hovorí.

Foto: Odpady-portal.sk

Čo odklad povinnej úpravy znamená pre podnikanie v slovenskom odpadovom biznise? Ako sa pohnúť z „bodu mrazu?“ Kam aktuálne smerujú investície a aké môžu byť ďalšie trendy? Pýtali sme sa podnikateľov v odpadovom hospodárstve aj dodávateľov techniky.

Investuje sa do techniky aj skládok

Roman Malček, expert na odpadové hospodárstvo a majiteľ spoločnosti Redox, ktorá je najväčším dodávateľom komunálnej techniky na slovenskom trhu, hovorí, že časť firiem sa rozhodla dobudovať projekty povinnej úpravy odpadov bez ohľadu na nečakanú zmenu legislatívy. Ide podľa neho najmä o súkromné subjekty.

Okrem toho R. Malček vidí investičné trendy aj mimo MBÚ. „Zvýšené Investície pôjdu do transportnej techniky na zber odpadov najmä do špeciálov na zber odpadu z polopodzemných kontajnerov a umývačiek zberných nádob na biologicky rozložiteľné odpady a kuchynské odpady,“ vysvetľuje R. Malček.

Robert Procházka, generálny riaditeľ spoločnosti VÚMZ SK, ktorá je dodávateľom napríklad triediacej techniky a podieľala sa aj na viacerých projektoch MBÚ, akcentuje, že spracovatelia odpadov odkladom povinnej úpravy získali čas, ktorý sa dá využiť na kvalitnú prípravu projektov. Vrátane dôsledného vyšpecifikovania zámeru, procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a príslušných povolení.

„Ak sa čas správne využije, môže vzniknúť veľa dobrých projektov nielen na báze funkčného a ekonomicky podloženého vytriedenia odpadu, ale aj s doplnením ďalších spracovateľských stupňov,“ objasňuje R. Procházka s tým, že takýmito ďalšími úrovňami môže byť granulácia, DEPO, resp. výroba tuhého alternatívneho paliva (TAP) či tuhého druhotného paliva (TDP) pre následné energetické koncovky. Pripomína, že cieľom stále zostáva zníženie skládkovania a využitie potenciálu komunálneho odpadu.

Šéf odpadárskeho združenia však varuje, že nečakaný odklad povinnej úpravy odpadov zhoršil podnikateľské prostredie v odvetví a množstvo investícií môže pribrzdiť.

„Posunutie termínu úpravy odpadu tesne pred začiatkom platnosti znamená pre krajinu stratu predvídateľnosti. To znamená, že investori sa v oblasti odpadov už nemôžu spoliehať na stabilné legislatívne prostredie. V lepšom prípade teda možno hovoriť o tom, že investície budú v blízkej budúcnosti smerovať do iných oblastí ekonomiky,“ mieni Ján Chovanec.

„Tí investori, ktorí budú naďalej chcieť investovať do spracovania odpadu, budú si vyberať konzervatívne projekty, napríklad projekty rozširovania skládok, jednoduchých liniek na dotrieďovanie plastov alebo výstavbu nových kompostární. To je fajn, ale treba zároveň povedať, že tieto druhy investícií nijako zásadne neriešia problém nerecyklovateľného odpadu, ktorý nás najviac trápi.“

Budúci vývoj niektorých investícií na Slovensku však môžu naznačiť aj trendy u susedov. Šéf spoločnosti VÚMZ SK, ktorá má za sebou aj viaceré projekty v Česku, poukazuje napríklad na nové ekonomické modely.

„U našich západných susedov vnímame rozbiehajúce sa projekty zamerané na zhodnocovanie / spracovanie komunálneho odpadu nastavením sledovaného parametra percenta vytriedenia zhodnotiteľných komodít. Na základe dosiahnutého stupňa vytriedenia je nastavená napríklad cena odkupu prostredníctvom spoločnosti EKO-KOM pre komodity určené na ďalšie spracovanie,“ hovorí R. Procházka.

Vyzdvihuje, že spracovatelia tak majú na začiatku odsúhlasenú výšku podpory na základe dosiahnutých ekonomických parametrov a zaručených odkupných cien. „To posilňuje celkovú ekonomiku zámeru a motivuje investora pripraviť technologicky čo najdokonalejší projekt v rámci jeho finančných možností,“ konštatuje R. Procházka.

Rozmáha sa množstvový zber

Ďalším aktuálnym investičným trendom na slovenskom trhu odpadového hospodárstva je podľa oslovených expertov zavádzanie tzv. množstvového zberu. Teda systému, pri ktorom samosprávy prispôsobujú poplatok za odpad tomu, ako často sa odpad z danej domácnosti vyváža, prípadne hmotnosti produkovaného odpadu.

Aktuálnu situáciu v tejto téme sme na Odpady-portal.sk mapovali v januári. Poplatky za nastavuje podľa produkcie komunálneho odpadu zhruba každá desiata obec a aj keď množstvový zber zavádzajú aj veľké mestá ako Prešov či Žilina, až na výnimky sa týka iba rodinných domov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.