Slováci sú proti skládkam, ukázal prieskum. Spaľovne neodmietajú, no chýbajú im informácie

Veľká väčšina ľudí na Slovensku (82 %) nepovažuje za správne, že každý rok sa vyváža na skládky približne milión ton komunálnych odpadov. Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že najlepšie je, keď odpady triedime, recyklujeme a tie, ktoré sa recyklovať nedajú, následne využijeme na energetické zhodnotenie v zariadeniach, ktoré sú na to určené.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) realizovala v období 11.-19. 6. tohto roka agentúra AKO.

„Výsledky sú pomerne jednoznačné. Slováci chápu, že odpady sú problém, a že nie je správne ich donekonečna vyvážať na skládky. Navyše sa ukázalo, že vo veľkej väčšine (77,2%) nevedia, že podľa smernice EÚ od roku 2035 už nebudeme môcť vyvážať na skládky viac ako 10 percent odpadov. Absencia informovanosti v tejto veci je úplne zrejmá“, povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Z výskumu ďalej vyplýva, že najviac ľudí (71,4%) si myslí, že najlepšie je odpady triediť a recyklovať s tým, že tie, ktoré sa recyklovať nedajú sa následne využijú na ďalšie energetické zhodnotenie. Menej ľudí (15,5%) si myslí, že problém odpadov vyriešime tým, že budeme vedome znižovať ich objem. Necelých 10% Slovákov si myslí, že nerecyklovateľné odpady treba ukladať na skládky a iba 1,7% nemá problém s tým, že budeme odpady naďalej vyvážať na skládky.

Výskum sa venoval aj problematike výstavby centier za zhodnocovanie odpadov voči ktorým sa časť verejnosti stavia negatívne. Viac ako 44 percent ľudí si myslí, že odpor pramení z nedostatku informácií o ich vplyvoch a benefitoch. Takmer rovnaký počet (presne 44%) uvádza ako dôvod strach z poškodenia životného prostredia. Viac ako 27 percent si myslí, že odpor generujú skupiny aktivistov, ktorí dokážu vyvolať medzi neinformovanými ľuďmi strach a viac ako 19 percent si myslí, že tento strach šíria médiá. 

„Keď spočítame tých, ktorí nemajú informácie s tými, ktorí artikulujú, že ich vedia vystrašiť aktivisti, alebo médiá, je úplne zrejmé, že drvivej väčšine ľudí chýbajú dôveryhodné informácie. Vidím tu veľký priestor pre verejných činiteľov, ale aj pre investorov, ktorí plánujú výstavbu centier na zhodnocovanie odpadov. Odpor síce môže pôsobiť niekedy až apriórne, ale v skutočnosti je to najmä o dôveryhodných informáciách a edukácii“, povedal ďalej Václav Hřích.

Výskum ukázal, že ku existujúcim dvom zariadeniam (OLO Bratislava a KOSIT Košice) je potrebné podľa 45,6% ľudí postaviť toľko nových, aby sme boli schopní všetok nerecyklovateľný odpad na Slovensku energeticky zhodnotiť. Ďalších viac ako 22% si myslí, že kapacity treba zvýšiť tak, aby sa výrazne znížila závislosť od skládkovania odpadov. Podľa necelých 18% je potrebné na Slovensku postaviť minimálne dve takéto nové zariadenia a viac ako 8 % ľudí si naopak myslí, že žiadne nové stavať nemusíme.

Tesná väčšina (51,5%) obyvateľov Slovenska verí, že moderné zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov môžu byť neškodné voči životnému prostrediu. Naopak, 42,5 % tomu neverí. Z hľadiska lokalizácie takýchto centier preferuje najviac Slovákov (39,5%) existujúce priemyselné areály. Viac ako 27% si myslí, že by sa mali stavať tam, kde sa produkuje najviac odpadov a viac ako 22% preferuje ich rovnomerné geografické rozloženie po celej krajine.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.