Susedia ich budujú, Slovensko nie. Aká je situácia s avizovanými kapacitami ZEVO? (TÉMA)

Spaľovne odpadov. Na svete existujú už od nástupu druhej priemyselnej revolúcie, ktorá spôsobila sťahovanie ľudí do veľkých koncentrovaných miest, rozvoj chemického priemyslu a prudký rast bohatstva ľudí. V dôsledku toho začali na malom priestore vznikať obrovské množstva odpadov. Mnohé z nich už neboli z tradičných materiálov, ktoré sa dali jednoducho recyklovať, alebo opätovne využiť.

V rozsiahlom článku sa dozviete:

• čo sú spaľovne a aká je ich história,
• aké sú kapacity energetického zhodnocovania odpadov vo svete a v Európe,
• prečo trh so ZEVO v Európe nerastie,
• ako pristupujú k budovaniu waste-to-energy zariadení v okolitých krajinách,
• či Slovensko potrebuje nové ZEVO,
• ak sú súčasné kapacity na Slovensku,
• ako pristupovali slovenské vlády k podpore energetického využitia odpadov,
• či Slovensko nevybuduje nadmerné kapacity,
• ktoré zámery na ZEVO sú v súčasnosti na Slovensku zverejnené a aký je ich stav,
• ktoré dva projekty majú novinku.

Logickým vyústením novej situácie bolo to, že začali vznikať spaľovne odpadov. Zrejme najstaršia zmienka sa viaže k zariadeniu, ktoré bolo postavené v Spojenom kráľovstve v Nottinghame spoločnosťou Manlove, Alliott & Co. Ltd. v roku 1874.

O tridsať rokov neskôr, teda pred 122 rokmi, spustili v Dánsku prevádzku spaľovne, ktorá bola zrejme prvou na svete, ktorá neplytvala s energiou uvoľnenou pri spaľovaní. Vzniknutú energiu využívala na výrobu elektriny a tepla pre miestnu nemocnicu. Išlo teda de facto o prvé zariadenie na energetické využitie odpadov, dnes známe pod skratkou ZEVO.

V súčasnosti funguje podľa konzultačnej spoločnosti ecoprog na svete takmer tritisíc ZEVO. V Európe vyrába elektrinu a teplo približne päťsto ZEVO, ktoré ročne spracuje bezmála 100 miliónov ton odpadu, tvrdí združenie CEWEP.

Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Trh so zariadeniami je niekde nasýtený

Z medziročného porovnania údajov združenia vyplýva, že počet ZEVO v Európe nerastie. Ponúka sa logické vysvetlenie: krajiny západnej Európy sú v odkláňaní odpadov od skládkovania významne popredu. Škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Belgicko skládkujú menej ako 2 % komunálneho odpadu. Dosiahli to vďaka vybudovaniu rozsiahlej siete ZEVO, ako aj zvýšením recyklácie komunálneho odpadu.

Pokles dopytu po týchto zariadeniach je spôsobený aj tým, že produkcia komunálneho odpadu je v EÚ v ostatných rokoch pomerne stabilizovaná, niektoré roky aj klesá. S rastom bohatstva sa tiež sprísňujú regulácie, ktorými vlády nútia trh čoraz viac komunálneho odpadu recyklovať, teda nakladať s ním drahšie.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Susedia budujú, Slovensko nie

Tento trend bezpochyby doženie aj ekonomicky menej bohaté krajiny únie, vrátane krajín postkomunistického bloku. Mnohé z nich však podnes čelia vysokej miere skládkovania a prirodzeným vyústením snahy riešiť problém je budovanie ZEVO po vzore krajín, ktoré sú na špičke odkláňania odpadu od skládkovania.

Lídrom „doháňania Západu” v tejto oblasti je Poľsko. „Po prvej vlne investícií do zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) v rokoch 2015-2018 v hodnote takmer jednej miliardy eur sa aktuálne dokončujú projekty ZEVO z druhej vlny, v rokoch 2020-2025, v objeme investícií viac ako jedna miliarda eur. Rozbehnutá je schéma podpory aj pre tretiu vlnu v objeme investícií takmer dve miliardy eur,” uviedol nedávno v analytickom článku pre Odpady-portal.sk Ladislav Halász, viceprezident CEWEP.

Po rokoch stagnácie zažíva rozvoj ZEVO aj Česko. Dva projekty získali významnú podporu z Modernizačného fondu, v Mělníku sú už tesne pred výstavbou.

V Maďarsku v roku 2024 spoločnosť MOL spustila medzinárodný tender na výstavbu nového Budapeštianskeho ZEVO s kapacitou 360 tisíc ton odpadov ročne. Predpokladané uvedenie do prevádzky je v roku 2028.

Na Slovensku však za ostatných tridsať rokov nepribudlo žiadne nové zariadenie na energetické zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu. V energetickom zhodnotení končí len 7,63 % komunálneho odpadu, čo je hlboko pod priemerom EÚ. Na skládkach končí približne 39 % odpadu, opäť pod priemerom EÚ.

Potrebuje Slovensko nové ZEVO?

Najjednoduchšia a dôvodná odpoveď znie, že táto otázka je v spoločenskej rozprave zbytočná. Ak prichádza investor so záujmom vybudovať ZEVO, tak to znamená, že plánuje minúť 100-400 miliónov eur na vybudovanie zariadenia, o ktorom predpokladá, že bude mať dostatok odpadu na zhodnotenie. V prípade, že ide o súkromnú investíciu, môžeme to považovať za dostatočnú záruku toho, že si dostupnosť odpadov dobre zvážil.

Podobná odpoveď by mohla znieť na námietku, že nové ZEVO bude musieť dovážať odpad zo zahraničia, ak sa ukáže, že nemá dostatok odpadu zo Slovenska. Prečo? Nestalo by sa totiž vôbec nič výnimočné, ani škodlivé pre životné prostredie.

Odpad na energetické zhodnotenie je totiž komodita, s ktorou sa v Európe obchoduje vo veľkom a prepravuje sa na veľké vzdialenosti. Publikácia z roku 2024, ktorá sa zaoberá energetickým zhodnocovaním odpadov v škandinávskych krajinách, uvádza príklad Nórska, ktoré takýto odpad vyváža aj dováža. „Kým v roku 2018 bolo na spaľovanie do Švédska vyvezených 750 000 ton zmiešaného odpadu, v tom istom roku bolo do Nórska dovezených 160 000 ton zmiešaného odpadu z Veľkej Británie na spaľovanie.”

Švédsko, ktoré vozí odpady najmä z Nórska a Spojeného kráľovstva, je gigantom v importe. Na rok 2027 spoločnosť Avfall Sverige odhaduje potrebný objem dovozu na 1 až 1,9 milióna ton odpadu na energetické zhodnotenie.

Treba však uviesť, že dovoz odpadu nevnímajú všetky krajiny rovnako. Zákaz dovozu odpadu je najmä politickým rozhodnutím. Za svoj cieľ si ho určilo napríklad Dánsko.

ZEVO Amager Bakke v Kodani | Foto: Odpady-portal.sk

Aké sú súčasné kapacity?

Doterajšie kapacity eviduje Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021-2025 takto:

Spaľovne komunálneho odpadu - 315 300 ton/rok

• ZEVO Bratislava (OLO) - max. kapacita 163 500 ton/rok
• ZEVO Košice (Kosit) - 151 800 ton/rok

Ďalšie (42.176 ton/rok) zariadenia tvoria malé, najmä podnikové spaľovne, na rôzne druhy odpadov, vrátane nebezpečných.

Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov - 486 072 ton/rok*

• Danucem Slovensko a.s. (cementáreň Rohožník) - 198 000 ton/rok
• CEMMAC, a.s. - 40 000 ton/rok
• Považská cementáreň, a.s. Ladce - 100 000 ton/rok
• Mondi SCP, a.s. 45 000 ton/rok
• Carmeuse Slovakia s.r.o. - 63 072 ton/rok
• Danucem Slovensko a.s. (cementáreň Turňa nad Bodvou) - 40 000 ton/rok

* Novšia analýza Združenia odpadového priemyslu z roku 2023 uvádza kapacitu 532 972 ton/rok

Tieto podniky prijímajú upravený komunálny odpad, tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP). Významná časť pochádza zo zahraničia, nakoľko prísne regulácie v odkláňaní odpadov od skládkovania v niektorých krajinách spôsobili, že zahraniční klienti sú ochotní zaplatiť za prevzatie a zhodnotenie TAP viac, než slovenskí.

Slovensko dováža množstvo odpadov. Ministerstvo povolilo v roku 2023 dovoz približne 625-tisíc ton odpadov. Prevažnú väčšinu z nich tvorili práve TAP, predovšetkým z Talianska a Rakúska.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Čo vlády sľubujú

Vyššie zmienený programový dokument POH SR 2021-2025, ktorý vznikal v čase, kedy rezort MŽP viedol Ján Budaj, pripúšťa potrebu budovania nových ZEVO:

“Pre odklonenie odpadov od skládkovania je potrebné zamerať sa aj na predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu s doplnením energetického zhodnocovania komunálnych odpadov v existujúcich zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov, napr. vytvorením dobrovoľných dohôd, podporou transformácie existujúcich teplární na energetické zhodnocovanie odpadov, alebo vytvorenia nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov.”

Vláda SR, ktorá nastúpila v októbri 2023, vo svojom programovom vyhlásení, sa prihlásila k potrebe vybudovania nových ZEVO. 

„Vláda príjme strategické rozhodnutie o výstavbe dostatočného množstva spaľovní ako najlepšieho riešenia pre spracovanie komunálneho odpadu a vyrovnania sa so záväzkami uzatvárania skládok komunálneho odpadu a skládok pre toxický odpad.”

„V tejto súvislosti vláda taktiež prijme také opatrenia, aby akcelerovala energetické a nízkoemisné využitie odpadov – ako potencionálnej suroviny aj pre výrobu elektriny a tepla a jej distribúcie pre odberateľov,” uvádza tiež v strednodobých opatreniach.

Potrebu dobudovať zariadenia zdôraznil v roku 2023 aj ministerskký aj Inštitút environmentálnej politiky:

„Plnenie cieľov recyklácie komunálnych odpadov bude vyžadovať opatrenia pre podporu triedenia pri zdroji, časť odpadu však stále zostane nerecyklovateľná. Aj za predpokladu dosiahnutia cieľov recyklácie a odklonu od skládkovania tak bude potrebné dobudovať kapacity pre spracovanie nerecyklovateľného odpadu a to tak v podobe zariadení na úpravu odpadu pred skládkovaním s následným energetickým využitím časti odpadu po úprave, ako aj v podobe zariadení na priame energetické využitie odpadu.”

Mali by nové ZEVO dostatok odpadu zo SR?

Táto otázka dlhodobo rozdeľuje verejnosť. Na Slovensku končí na skládkach ročne približne jeden milión ton komunálneho odpadu, ktoré by sme mali odkloniť od skládkovania.

Časť verejnosti, ktorá vychádza najmä z prostredia environmentálnych združení, argumentuje tým, že ak by Slovensko využilo existujúce kapacity cementární, ktoré v súčasnosti prijímajú množstvo zahraničného odpadu, tak by sa z chýbajúceho milióna „odkrojil” veľký diel. Zvyšok by mal skončiť v recyklácii komunálneho odpadu. Tieto argumenty zastával aj predchádzajúci minister Ján Budaj. K argumentom proti novým ZEVO pribudol aj fakt, že Slovensko v súčasnosti stagnuje v produkcii komunálneho odpadu a demograficky vymiera. 

Oponuje im však významná časť odborníkov. V ostatných rokoch vyšlo niekoľko odborných štúdií, ktoré sa venujú aj otázke kapacít energetického zhodnocovania odpadov: od spoločnosti ewia a kol. (2020), Technickej univerzity v Košiciach (2021), Žilinskej univerzity (2021), ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (2023), či Zväzu odpadového priemyslu (2023). Všetky sa prikláňajú k tomu, že súčasné kapacity nebudú postačovať na pokrytie cieľa odkloniť všetok odpad od skládkovania, takže treba vybudovať nové ZEVO.

Nové zámery majú do realizácie ďaleko

Ako si stoja nové projekty energetického zhodnocovania komunálneho odpadu? Pozreli sme sa najmä na tie, ktoré prechádzajú, alebo prešli posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Ak by boli úspešné všetky, potom by Slovensko nielenže pokrylo odpad, ktorý končí v súčasnosti na skládkach, ale mohlo by zvýšiť import odpadu ako paliva. Pravdepodobnosť takéhoto vývoja sa však nejaví byť vysoká, z dôvodov, ktoré vysvetľujeme nižšie.

ZEVO Drienov

Zámer výstavby zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v Drienove pri Prešove bol podaný do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) už v marci 2019. Koncom minulého roku uspel aj v po odvolaní verejnosti. Ide tak o najstarší a zároveň úplne prvý projekt, ktorý prešiel procesom EIA.

• Lokalita: Drienov (okr. Prešov)
• Navrhovateľ: SLOR, s.r.o.
• Kapacita ZEVO: 95 000 t/rok

Firma SLOR vznikla ako spoločný podnik Milana Orlovského a Ladislava Slebodníka, známych v podnikaní v energetike a vodnom hospodárstve. L. Slebodník neskôr v jej priamom spoluvlastníctve nefiguroval.

Vo vlastníctve projektu však nastala v týchto dňoch významná zmena. Ako sme zistili, do projektu vstúpil významný hráč. Je ním spoločnosť KOSIT, ktorá prevádzkuje ZEVO v Košiciach.

„Kapitálový vstup do projektu v Drienove je v súlade s našou dlhodobou investičnou stratégiou. Aktuálne sa venujeme komplexnému vyhodnoteniu projektu a posúdeniu ďalších krokov," uviedol pre denník Odpady-portal.sk Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti.

Projektu sme sa venovali v denníku Odpady-portal.sk viackrát, naposledy vlani v decembri.

ZEVO Šaľa

Zámer “Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) Šaľa” bol predložený do EIA iba pár mesiacov po Drienove, v septembri 2019. Stojí za ním skupina Wood & Company, ktorá patrí k významným hráčom na odpadovom trhu na Slovensku. Do jej portfólia patrí aj existujúce ZEVO Košice, či najnovšie aj vyššie zmienený projekt plánovaného zariadenia pri Prešove.

• Lokalita: Šaľa
• Navrhovateľ: ewia a. s.
• Kapacita ZEVO: 100 000 t/rok

Projekt stopol vlani v októbri minister Taraba. Stalo sa tak na základe veľmi zvláštneho argumentu. Zámer totiž dostal najprv od ministerstva zelenú. Po tom, čo sa verejnosť odvolala, minister zamietol všetky jej argumenty, s výnimkou jedného v úplnom závere odôvodnenia - absenciu variantných riešení.

Paradoxom je, že variantné riešenie už súčasný zákon nevyžaduje a jeho absencia pritom neprekážala ministrovi pri udelení súhlasu so ZEVO Drienov. Téme sme sa venovali v samostatnom článku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.