České firmy žalujú Komisiu pre nariadenie o obaloch

České firmy a združenia, ktoré pôsobia v oblasti odpadového hospodárstva, podali koncom marca žalobu na Európsku komisiu pre niektoré ustanovenia Nariadenia EPaR 2025/40 o obaloch a odpade z obalov. Žalobu podali už koncom marca, avšak vo vestníku bola zverejnená až 2. júna.

Konzorcium žalobcov tvoria: 

• Česká asociace odpadového hospodářství, z.s. (ČAOH)
• Sdružení komunálních služeb České republiky, z.s.
• OZO Ostrava s.r.o.
• Marius Pedersen a.s.
• AVE CZ odpadové hospodářství s.r.o. (v zastúpení: K. Oberfalcerová, advokátka)

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd vyhlásil za neplatné ustanovenia článku 50 ods. 1 až 7 a 9 až 12 nariadenia a uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobcovia udávajú päť dôvodov, ktoré uvádzame v priamej citácii (nadpisy a bold: redakcia).

1. Diskriminácia v prístupe k surovinám

Nariadením 2025/40 sa vytvárajú nerovnaké podmienky na trhu recyklácie tým, že uprednostňujú výrobcov obalov a organizácie zodpovednosti výrobcov na úkor žalobcov a iných dotknutých subjektov.

Žalobcovia strácajú prístup ku kľúčovým surovinám (PET, hliník, oceľ), ktoré majú po novom kontrolovať výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov. To vedie k narušeniu hospodárskej súťaže, znehodnoteniu skorších investícií a oslabeniu konkurencieschopnosti dotknutých subjektov. Tento stav je v priamom rozpore s deklarovanými cieľmi nariadenia (EÚ) 2025/40 týkajúcimi sa rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

2. Kovové obaly, zálohovanie: retroaktivita a porušenie zásad právnej istoty

Nariadenie 2025/40 má retroaktívny účinok tým, že ukladá nové povinnosti subjektom, ktoré už investovali do plnenia predchádzajúcich cieľov podľa predchádzajúcich právnych predpisov. Najmä skokové zvýšenie zberu kovových obalov z 0 na 80 % v období niekoľkých mesiacov je objektívne nesplniteľné a porušuje zásady právnej istoty a legitímnej dôvery.

Zároveň vytvára právnu neistotu pre členské štáty, keďže vykonávacie akty Komisie, ktoré sa majú prijať až v roku 2027, neumožňujú členským štátom včas posúdiť, či spĺňajú podmienky na oslobodenie od povinného zálohovania. V nariadení 2025/40 sa de facto stanovuje systém zálohovania ako jediné riešenie, hoci existujúca infraštruktúra by v realistickom časovom rámci tento cieľ dosiahla.

3. Hliníkové obaly: nezohľadnenie výnimky, ktorú si ČR vyjednala

Nariadenie 2025/40 preberá ciele recyklácie podľa starej smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (2), ale systematicky neberie do úvahy platné výnimky, ktoré členské štáty (vrátane Českej republiky) získali po zložitých rokovaniach. 

Česká republika má pritom v tejto súvislosti dohodnutú výnimku týkajúcu sa recyklácie hliníka (35 % do roku 2029, 50 % do roku 2034), na základe ktorej už prispôsobila vnútroštátne právne predpisy a investície.

Nariadenie svojvoľne ignoruje túto výnimku, čím porušuje zásadu právnej istoty a poškodzuje legitímnu dôveru štátov a súkromných subjektov. Okrem toho tento prístup diskredituje samotný význam procesu rokovaní v rámci smernice 94/62/ES a vytvára právny chaos.

4. Zálohovanie: Porušenie zásady subsidiarity a neprimeranosti nariadenia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.