Roman Malček: O pár rokov bude vážiť odpad väčšina Slovenska. Skúsenosti už sú

Odpadové hospodárstvo na Slovensku sa postupne posúva k adresnejšej platbe za vyprodukovaný odpad. Povinné váženie odpadu sa prvýkrát objavilo v legislatíve v roku 2019. Niektoré veľké zberové spoločnosti už vtedy inštalovali statické vážiace systémy pod nadstavbu vozidiel. No neskôr táto podmienka zo zákona vypadla.

O niekoľko rokov potom sa objavila požiadavka na individuálne váženie odpadu. O samosprávy sa začali „biť“ dodávatelia čipov, softvéru a vážiacich systémov, sľubujúcich úspory nákladov na odpad v desiatkach percent. Aj o skúsenostiach, výzvach a trendoch vo vážení odpadu, či vhodnom nastavení poplatku za odpad pri množstvovom zbere sa hovorilo na podujatí Deň komunálnej techniky 2025, ktoré každoročne organizuje spoločnosť REDOX. 

V článku sa dozviete:

• aké sú skúsenosti zberovej firmy s vážením odpadu, 
• prečo zníženie finančných nákladov na odpady nezodpovedá poklesu produkcie zmesového odpadu, 
• aké výdavky súvisia so zavádzaním a prevádzkovaním vážiaceho systému v obci, 
• prečo sú vozidlá s váhami citlivejšie na zaobchádzanie a aký význam má priebežná kalibrácia,
• aký rozdiel v hmotnosti odpadu odváženého v aute a na skládke sa považuje za prijateľný,
• aký problém sa často vyskytuje pri vážení jednotlivých nádob,
• čo bude dôležité vo vzájomnej súťaži zberových spoločností pri poskytovaní služieb obciam, 
• na čo upozorňuje expert v súvislosti s prechodom na množstvový zber odpadu.

Skúsenosti zberovej firmy

S vážením odpadu v niektorých obciach začali pred rokmi aj v zberovej spoločnosti Hater z Handlovej. Najskôr skúšali určovať hmotnosť na základe objemu odpadu, ale to sa podľa zástupcu firmy neukázalo ako dobrá cesta. Preto sa rozhodli pre dynamické váhy na vyklápači vozidla, ktorý váži každú nádobu od pôvodcu.

Výzvou tohto riešenia nebola iba cena a termín dodania inštalácie, ale aj kompatibilita jednotlivých častí systému. Čipy od jednej firmy nemusia fungovať rovnako ako od inej firmy. Podobne je to pri ďalších súčastiach celého vážiaceho systému – odlišný softvér, senzory, či samotné váhy.

Zberová spoločnosť musela tiež zamestnancov zaučiť, ako zaobchádzať so systémom. „Je dôležité, ako sa nádoba zavesí na vyklápač, ako dlho tam je, alebo či ju obsluha dá dole ešte pred odvážením. S týmto sme sa trápili a školili zamestnancov minimálne dva roky, aby sa naučili čo robiť a nerobiť, a dáta z váženia boli čo najpresnejšie,“ objasňuje Vladimír Borák, manažér spoločnosti Hater.

„Ušetrí sa na množstve komunálneho odpadu, lebo ľudia sa začnú správať inak. To je pravda. Ale vynaložené náklady, vrátane napríklad personálnych, sú tak veľké, že úspora nie je až tak výrazná. Ale je to trend a starostovia aj obyvatelia chcú vedieť, koľko odpadu produkujú. S týmito systémami sa to zistiť dá.“

Produkcia odpadu a finančné náklady

No podľa zástupcu zberovky je chybné tvrdiť, že človek platí iba za to, čo vyhodí. Existujú totiž náklady, ktoré pri zvoze vznikajú bez ohľadu na individuálnu produkciu. „Existujú paušálne výdavky, ktoré sa jednoducho musia platiť. Vážená časť poplatku by mohla byť variabilná a tam by sme mohli ľudí motivovať. Dopyt po vážení tu je a zdá sa, že bude pokračovať. Obce majú čím ďalej menej peňazí a vidia v tom spôsob úspory,“ vraví.

Softvérová časť vážiaceho systému spolu so súvisiacimi investíciami vyjde podľa Romana Malčeka, majiteľa spoločnosti REDOX, aj na štvrtinu nákladov na novú nadstavbu s váhou. Zdôrazňuje, že je veľký rozdiel medzi úsporou v produkcii odpadu a finančných nákladoch na odpad. 

„Ak ušetríte 20-30 % odpadu, neznamená to, že to je priama finančná úspora pre obec. Pretože systém treba zaplatiť, rovnako ako človeka v zberovke, ktorý tomu bude venovať čas.“

Dodávateľ komunálnej techniky si myslí, že je vhodné, aby zberová spoločnosť disponovala aspoň dvomi zvozovými vozidlami. Pretože ak sa jedno pokazí, odpad sa vážiť nemôže. A autá s jemnou mechanikou a množstvom elektroniky sú náchylnejšie na poruchy.

„Stalo sa nám, že do nášho auta zozadu nabúralo iné auto na križovatke. Štandardný vyklápač by to ustál bez problémov a poškodenia. No toto auto nedokázalo po nehode vážiť. Mohli sme ho používať iba v obci, kde odpad nevážia na vozidle. Kým servisný technik zdiagnostikuje poruchy, objedná náhradné diely a zrealizuje opravu, prejde aj niekoľko týždňov, počas ktorých nedokážete auto používať na to, na čo je určené,“ opisuje skúsenosti zberovky V. Borák.

Dôležité je však myslieť i na to, že akýkoľvek vyklápač nádob s nainštalovanou váhou na vozidle potrebuje na odváženie odpadu o štyri sekundy dlhší čas na jeden výsyp. To znamená predlženie operácie o 20 až 25 %.

„Pri celodennej smene je to častokrát aj jedna hodina naviac. Jednoducho váha potrebuje pomalšiu rýchlosť vyklápača,ináč to presne neodváži.Takže dodávatel váhy musí každý vyklápač umelo spomaliť,čo má dopad na predĺženie času zberu odpadu a teda vyššie prevádzkové náklady váženia odpadu pre každú zberovú spoločnosť oproti zberu odpadu bez váženia,”

Kalibrácia váhy

Váhy na vozidle predstavujú citlivý mechanizmus, ktorý je potrebné udržiavať v 100 % stave po celý čas. Inak vzniká problém s nepresnosťou dát. Nestačí systém iba kúpiť, inštalovať a používať. Dôležitá je aj priebežná kalibrácia váhy.

„Každý starosta očakáva, že váženie bude presné. Na začiatku je. Ale stačí, že sa iba klepne s vyklápačom pri cúvaní a vzniká problém. Je potrebná nová kalibrácia. Je dobré mať v prevádzkach zberoviek nádobu s presne odmeranou váhou, napríklad 120-litrovú nádobu s 20 kg závažím. A aspoň každý druhý deň odvážiť a zistiť, či treba novú kalibráciu,“ radí R. Malček.

„Pri správnom nastavení systému sú rozdiely medzi váhou na vozidle a váhou na skládke maximálne v desiatkach kilogramov. Pri náklade zhruba deväť ton tak 10 – 30 kg nie je problém. Ten vzniká pri väčšom rozdiele,“ myslí si zástupca handlovskej zberovej spoločnosti.

Problém nenačítateľnosti nádob

Problémov pri vážení odpadu sa môže vyskytnúť veľa. Jedným je aj nemožnosť načítať nádoby prostredníctvom inštalovaných čipov z rôznych dôvodov. Nie vždy iba kvôli zaobchádzaniu v domácnostiach.

„Stalo sa nám, že sme začali poskytovať služby pre obec, kde už mali zavedený nejaký systém s čipmi. Zistili sme, že všetky nádoby musíme prečipovať, lebo náš systém nedokáže prijímať dáta.  Znamenalo to nové čipy, nové náklady a starosti,“ opisuje V. Borák.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.