Navrhované zmeny narážajú na logiku fungovania trhového prostredia, upozorňuje Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve.
Vláda minulý týždeň bez predošlého pripomienkového konania schválila novelu zákona o Environmentálnom fonde, ktorej súčasťou je vstup štátu do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Návrhu, ktorý teraz putuje do NR SR, sa podrobne venujeme v samostatnom texte.
S ostrou reakciou sa proti zámeru ministerstva životného prostredia stihlo postaviť viacero zainteresovaných strán. Ako prvá s kritikou vystúpila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a následne sa ozvali aj Zväz odpadového priemyslu (ZOP) či najväčšie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
K nesúhlasným hlasom sa dnes (7. októbra) pridala aj Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH), do ktorej členskej základe patrí aj viacero veľkých zberových spoločností zaisťujúcich triedený zber odpadu v mestách a obciach. Stanovisko Prezídia APOH prinášame v plnom znení.
Reakcia Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) na vládou schválený návrh zákona o Environmentálnom fonde SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov
V APOH sme presvedčení, že k stabilite právnych vzťahov v žiadnom fungujúcom hospodárskom odvetví neprispieva prijímanie regulácií so širokým dopadom bez diskusie s dotknutými subjektmi a bez dôkladného posúdenia predpokladaných dopadov takýchto regulácií na adresátov právnych noriem.
Všeobecne odmietame akékoľvek zmeny pravidiel uskutočňované takpovediac za chodu, keďže v prostredí, v ktorom dominujú požiadavky na efektívne dosahovanie ambicióznych cieľov, je viac ako inde potrebné postupovať predvídateľne s možnosťou dôkladného plánovania o. i. aj nemalých investičných aktivít. Obchádzanie participatívneho prístupu v tvorbe právnych predpisov zase vedie k vytváraniu pravidiel s vysokým predpokladom chybovosti a zníženou úrovňou normatívnej legitimity.
S negatívnymi dôsledkami takto nekvalifikovane prijímanej legislatívy sa koniec-koncov stretávame aj v súvislosti s narýchlo oddialenou povinnosťou zabezpečenia mechanicko-biologickej úpravy komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku odpadov, ku ktorej formou poslaneckého prílepku k vecnej nesúvisiacej novele zákona o ochrane prírody a krajiny došlo v parlamente podobne nečakane, takmer pred rokom.
APOH nebude hodnotiť potrebu regulácie limitu používaných finančných prostriedkov zo strany organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) na ich vnútornú správu. Ak navrhované opatrenia zabezpečia efektívnejšie vynakladanie prostriedkov odvádzaných výrobcami vyhradených výrobkov na riadne fungovanie takzvaného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), všeobecne necítime potrebu ho a priori odmietnuť.
Zároveň však považujeme za dôležité dodať, že pokiaľ je motiváciou zavádzanej regulácie trestať nepoctivé subjekty pôsobiace v radoch OZV, ministerstvo životného prostredia už v súčasnosti disponuje dostatočnými právnymi nástrojmi a organizačným aparátom, ktorý zrejme z pohľadu jeho funkčnosti zlyháva. Aj v tomto prípade preto platí, že efektivitu regulácie je potrebné nachádzať v jej dôslednom aplikovaní a náležitom vynucovaní, nie v potrebe plošných a náhlych zmien.
APOH v súvislosti s vládou schválenými zmenami zastáva názor, že navrhované opatrenia, ktoré umožňujú vstup Environmentálneho fondu do systému RZV, narážajú na logiku fungovania trhového prostredia. V ňom môže nový subjekt s povahou štátneho fondu všeobecne zriaďovaného zákonom za účelom financovania osobitne určených úloh štátu nachádzať iba limitované opodstatnenie – obzvlášť ak stanovené úlohy vykonáva z prostriedkov odvádzaných výrobcami, ktorí prostredníctvom nich financujú životný cyklus vyrábaného vyhradeného výrobku až do fázy jeho recyklácie alebo iného zhodnotenia v podobe vzniknutého odpadu.
Dlhodobá prax naviac ukazuje, že štát nie je dobrým hospodárom a ním vykonávané aktivity nedokážu v prostredí tvorenom účastníkmi hospodárskej súťaže vykazovať požadované parametre zamerané na motiváciu a celkovú efektivitu.
Vnímame zároveň, že rozšírenie subjektov OZV o nový element so sebou prinesie zatiaľ neznáme dopady na povahu konkurenčných vzťahov medzi doteraz fungujúcimi právnickými osobami. Jeden z týchto subjektov v podobe štátneho fondu však v porovnaní s tými ostatnými bude za pomoci dostupných autoritatívnych nástrojov svojho správcu disponovať špecifickým postavením, ktoré mu umožní vykonávať do tohto prostredia nepredvídateľné zásahy – napríklad v podobe (v princípe) neregulovanej možnosti nastavovania vlastnej cenovej politiky.
Pokiaľ tak výsledkom reformovaného organizačného prostredia RZV, ku ktorému neviedla žiadna spoločenská ani odborná diskusia, bude nižší obnos akumulovaných prostriedkov - k čomu celkom opodstatnene zvádza dikcia navrhovaného zakotvenia poplatkového monopolu ustanoveného vo forme nariadenia vlády pre výpočet výšky odvodu zo strany zastúpených výrobcov vyhradených výrobkov – potom možno s pomerne vysokou dávkou pravdepodobnosti predpokladať negatívny dopad navrhovanej legislatívy nielen na dosahovanie cieľov a limitov v odpadovom hospodárstve, ale pri nižšom disponibilnom finančnom objeme určenom na zabezpečenie výkonu triedeného zberu aj na rozsah a kvalitu poskytovaných služieb zo strany subjektov pôsobiacich v tomto odvetví.
To sa môže pretaviť do menších množstiev vyzbieraného odpadu, zníženej frekvencie zberovej činnosti, optimalizácie hĺbky výkonu triediacich aktivít alebo až do úplného odpísania finančne náročnejších riešení postavených na prevádzkovaní vysoko efektívnych triediacich technológií spoločne s mechanicko-biologickou úpravou odpadu, vrátane alternatív environmentálne priaznivého spôsobu jeho zhodnocovania.
APOH sa domnieva, že v súčasnom systéme RZV je viacero aspektov, ktorých vylepšenie by bolo možné všeobecne uvítať. Jedným z nich, ktorý členovia APOH vo svojich pozíciách komunikujú dlhodobo, je aj miera zapojenia obcí do manažmentu financovania triedeného zberu na vlastnom území.
Udržateľnosť prípadných zmien si však vyžaduje zapojenie všetkých dotknutých aktérov, a to okrem samotných OZV – najlepšie vo forme právnických osôb založených, vlastnených a prevádzkovaných výlučne výrobcami vyhradených výrobkov – aj obcí a tých, ktorí v obciach vykonávajú triedený zber komunálneho odpadu. Iba takýmito zmenami, resp. zmenami realizovanými za účasti vyššie uvedených subjektov, je možné dosiahnuť adekvátne výsledky fungovania triedeného zberu komunálneho odpadu na Slovensku.
V tejto súvislosti bude preto APOH pozorne sledovať vývoj situácie v rámci ďalšieho schvaľovacieho procesu navrhovaných zmien v systéme RZV a svojou podporou sa zameria na také riešenia, ktoré okrem požadovanej miery participácie zúčastnených subjektov povedú k zvýšeniu efektivity triedeného zberu vedúcej k vyššej miere zhodnocovania komunálneho odpadu.
APOH je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.