Hegyi kritizoval CEZO v Slovnafte. Kde má jeho argumentácia silu a kde slabne

V Bratislave sa 11. marca uskutočnilo verejné zhromaždenie iniciatívy STOP SPAĽOVNI s názvom “Spaľovňa Slovnaft - zdravotné riziká, mýty a fakty”, ktoré zorganizovali iniciatívy a združenia Znepokojené matky, Priatelia Zeme SPZ, OZ Hrad-Slavín, Za Bratislavu.

Kľúčovým z ôsmich vystúpení bola prednáška Ladislava Hegyiho, ktorý vypracoval stanovisko k správe o hodnotení vplyvov Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v procese EIA. Pripomeňme však, že už týždeň predtým, 6. marca, informovala spoločnosť Slovnaft, že k navrhovanej činnosti odovzdal nezávislý odborný hodnotiteľ komplexný posudok. V ňom reaguje aj na doručené stanoviská, vrátane toho, o ktoré sa vo vystúpení opieral Ladislav Hegyi.

Rozsiahly text je rozdelený na dve časti:

• spravodajskú informáciu o vystúpení Ladislava Hegyiho,
• analýzu jeho vystúpenia.

Ťažiskom vystúpenia poradcu europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) bola kritika predloženej dokumentácie a otázka, či je nová spaľovacia kapacita v regióne vôbec potrebná. Kapacita sa znížila, otázniky podľa neho ostali.

Ladislav Hegyi pripomenul, že pôvodne bola navrhovaná kapacita zariadenia 316 700 ton odpadov ročne. Neskôr investor podľa neho oznámil jej zníženie na 220-tisíc ton, no zásadné výhrady to podľa neho nevyriešilo. „Z toho stále väčšina, 54 %, 118 tisic ton, má byť komunálny odpad, ale zároveň výrazne narástlo množstvo priemyselných nie nebezpečných odpadov bez akejkoľvek špecifikácie,“ povedal.

Práve nedostatočný opis priemyselných vstupov označil za jednu z hlavných slabín zámeru. „K tomu 77-tisíc tonovému návrhu je vlastne pár viet. Neuvádza žiadnu špecifikáciu, nie že podľa katalógových čísel odpadov,“ uviedol Hegyi. Podľa neho tak nie je možné spoľahlivo vyhodnotiť ani zloženie vstupov, ani ich potenciálne environmentálne dosahy.

Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Na západnom Slovensku už podľa neho existujú iné kapacity

Jedným z hlavných argumentov jeho vystúpenia bolo, že projekt nevzniká v priestore bez alternatív. Hegyi poukázal na existujúce a pripravované kapacity na odklon odpadu zo skládok, vrátane cementární, projektov mechanicko-biologickej úpravy a ďalších zariadení. „Ak to spočítame, a opakujem, nie sú tam všetky ďalšie projekty, ktoré sú v procese prípravy, tak máme približne pol milióna ton kapacity,“ povedal.

Do tejto bilancie zaradil aj bratislavské OLO. „Keď k tomu dopočítame kapacitu bratislavskej spaľovne, ktorá je 135 tisíc dnes a po modernizácii 180 tisíc ton, tak tá má kapacitu na pokrytie potreby pre celý Bratislavský samosprávny kraj a pre celý zmesový komunál aj pre celý objemný odpad,“ uviedol. Podľa Hegyiho preto nie je presvedčivo doložené, že región potrebuje ďalšiu veľkú spaľovňu.

Bez presnej skladby odpadov nemožno podľa neho rátať emisie

Významnú časť vystúpenia venoval klimatickým dopadom projektu. Tvrdí, že bez presnej špecifikácie vstupných odpadov nemožno korektne vyhodnotiť obsah fosílneho uhlíka ani budúce emisie oxidu uhličitého. „Emisie skleníkových plynov zo spaľovní sú viac fyzika ako chémia. Máte vstup fosílneho uhlíka do spaľovne, tak máte emisie CO2,“ povedal. Zároveň dodal, že bez detailného opisu vstupov „nevieme posúdiť obsah fosílneho uhlíka“.

Za problematické označil aj používanie priemerného emisného faktora pre zmesový komunálny odpad pri bližšie nešpecifikovaných priemyselných odpadoch. „Je absurdné tvrdiť, že stačí jeden priemyselný faktor a priemyselné odpady... nemusíme počítať,“ uviedol. Ako príklad dodal, že ak by väčšiu časť vstupu tvorili plasty, emisie by mohli byť násobne vyššie, než ukazujú zjednodušené prepočty.

Kritizoval aj výpočty v dokumentácii

Podľa Hegyiho sú chyby aj v samotných výpočtoch uvedených v správe o hodnotení. „Správa o hodnotení obsahuje mnoho chýb vo výpočtoch, napríklad emisie skleníkových plynov vypočítala pri 317-tisícovej kapacite na 26 tisíc ton. To nesedelo už na prvý pohľad,“ povedal.

Dodal, že na chyby upozornil už v pripomienkach. „Ja som im našiel chybu, v tom, ako použili metodiku... oni nevedeli, alebo nechceli ju použiť,“ uviedol. Podľa neho by pri korektnom postupe vychádzali emisie výrazne vyššie.

Ladislav Hegyi na diskusii | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Spaľovňa by podľa neho vytvárala tlak proti recyklácii

Hegyi svoju kritiku zasadil aj do širšieho rámca odpadovej politiky. Tvrdí, že veľké spaľovne potrebujú stabilný prísun odpadu, čo môže oslabovať tlak na triedenie a recykláciu. „Spaľovne odpadov sú jedno z najdrahších, neraz najdrahšie zariadenia v odpadovom hospodárstve, ktoré má dlhú dobu splácania a potrebuje kontinuálny prísun veľkého množstva odpadov,“ povedal.

Na to podľa neho nadväzuje aj ďalší problém. „Na zabezpečenie tohto prísunu im napríklad výraznejší nárast triedenia, zberu, recyklácie zvykne robiť problémy, lebo im odkláňa odpady zo spaľovní,“ uviedol. Hegyi zároveň pripomenul, že do roku 2030 bude musieť Slovensko recyklovať 60 % komunálneho odpadu.

Lokalitu v areáli rafinérie označil za nevhodnú

Kriticky sa vyjadril aj k umiestneniu zariadenia. Argumentoval logistikou aj bezpečnostným kontextom územia. „Smetiarske autá Slovnaftu by museli prejsť desiatky kilometrov, aby vôbec vošli na zvozové územie, to je absurdné. Je to v podstate jedna z najnevhodnejších lokalít na ďalšiu spaľovňu prevažne komunálneho odpadu na západnom Slovensku, aká sa dá vymyslieť,“ povedal.

Upozornil aj na citlivé objekty v okolí. „V blízkosti sú podľa bezpečnostnej správy Slovnaftu viaceré citlivé objekty, ako poliklinika, záhradkárska oblasť, základná škola, materská škola, zdravotné stredisko a tak ďalej,“ uviedol. Následne dodal, že nepovažuje za vhodné umiestniť „takúto predimenzovanú spaľovňu v oblasti rafinérie“, ktorá je podľa neho spojená aj so zvýšeným bezpečnostným rizikom.

Výhrady smerovali aj k zdravotným rizikám

V závere prednášky sa venoval aj hodnoteniu zdravotných vplyvov, najmä v súvislosti s dioxínmi a ďalšími perzistentnými organickými polutantmi. „HIA nehodnotila hlavnú expozičnú cestu pre perzistentné organické polutanty, teda toxické látky ako dioxíny, kde hlavná expozičná cesta je potravinový reťazec,“ povedal. Podľa neho ide o vážny nedostatok posudzovania zdravotných dopadov.

Otázniky má aj pri technológii zachytávania dioxínov. „Nie je jasné z tej dokumentácie, či použijú najúčinnejšiu selektívnu katalytickú redukciu s filtrom de-diox, alebo nejakú menej účinnú skôr,“ uviedol. Dodal tiež, že v dokumentácii podľa neho neboli dostatočne zohľadnené ani havarijné riziká.

V diskusii otvoril aj tému dovozu odpadov

Po hlavnej prednáške sa Hegyi v diskusii vyjadril aj k riziku dovozu odpadov zo zahraničia. Podľa neho by samotná deklarácia investora, že tak robiť nebude, nebola dostatočnou zárukou, ak to právny rámec umožňuje. „Keď raz zákony Slovenskej republiky a Európskej únie umožňujú dovoz odpadov za účelom takzvaného energetického zhodnocovania... tak to budú môcť robiť,“ povedal.

Za podstatnejšie preto označil, aby sa nevytvárali nadmerné spaľovacie kapacity. „Kľúčové riešenie je, aby sme aj zabránili predimenzovaniu kapacít - to je otázka nie ani tak štátu, ale skôr regiónov,“ uviedol. Podľa neho práve nadmerné kapacity môžu časom vytvárať tlak na dovoz odpadov aj na oslabovanie recyklačných riešení.

Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Analýza argumentov Ladislava Hegyiho

V nasledujúcej časti nehodnotíme samotný zámer CEZO, ale kvalitu argumentov, ktoré zazneli vo verejnom vystúpení Ladislava Hegyiho. Pri analýze sme sa zamerali na to, či jednotlivé tvrdenia smerovali k otázke environmentálnych a zdravotných vplyvov konkrétnej prevádzky, alebo skôr k širšiemu politickému sporu o spaľovanie odpadov.

Pri analýze sme využili umelú inteligenciu ako pomocný nástroj pri triedení argumentov a identifikovaní ich problémových častí. Konečný výber, verifikácia súvislostí a hodnotenie sú výsledkom redakčnej práce. Predmetom tohto textu je kvalita argumentácie vo verejnom priestore.

V závere článku nájdete odkaz na prepis vystúpenia Ladislava Hegyiho.

Viacero tvrdení nesúviselo s témou

Podujatie bolo predstavené ako diskusia, ktorej cieľom je “informovať objektívne a transparentne o tom, čo vlastne obnáša zámer spaľovne Slovnaft,” ako uviedla za organizátorov moderátorka Zuzana Fialová.

Hegyi však značnú časť času venoval témam, ktoré s lokálnym dopadom na okolie súvisia len nepriamo: hierarchii odpadového hospodárstva, sporom o to, či región potrebuje ďalšiu spaľovňu, alebo téze, že spaľovne systémovo potláčajú recykláciu. Aj keď sú to legitímne verejnopolitické témy, samy osebe ešte nedokazujú, že posudzovaný projekt predstavuje neprijateľné zdravotné alebo environmentálne riziko pre obyvateľov v okolí.

Kde jeho kritika stojí na pevnejšom základe

Najsilnejšou časťou Hegyiho vystúpenia bola výhrada, že pri zvýšenom objeme priemyselných odpadov podľa neho chýba dostatočná špecifikácia vstupov. Tvrdil, že pri 77-tisíc tonách priemyselných odpadov dokumentácia neuvádza katalógové čísla ani podrobnejší opis zloženia, a preto podľa neho nemožno spoľahlivo posúdiť obsah plastov, chlóru, brómu, PFAS ani potenciál vzniku toxických látok. Ak vstup nie je dostatočne konkretizovaný, znižuje to presnosť posudzovania jeho vplyvov.

Podobne relevantná môže byť aj jeho výhrada voči zdravotnému posudzovaniu. Hegyi tvrdil, že HIA podľa neho nehodnotila hlavnú expozičnú cestu pri dioxínoch a ďalších perzistentných organických polutantoch, teda potravinový reťazec, a že z dokumentácie nie je zrejmé, aká technológia zachytávania dioxínov má byť použitá. Ak by to z dokumentácie skutočne vyplývalo, išlo by o odborný problém, ku ktorému by sa mal jasne vyjadriť nezávislý posudok.

Hegyi sa opakovane odkláňal od témy

Okrem týchto momentov sa jeho prednáška často vzďaľovala od otázky, ktorú mali organizátori večera komunikovať ako kľúčovú: čo presne znamená táto konkrétna spaľovňa pre svoje okolie. Namiesto toho Hegyi veľkú časť vystúpenia posunul do všeobecnej polemiky proti spaľovaniu ako takému. Hovoril o tom, že energetické zhodnocovanie je nižšie v hierarchii odpadového hospodárstva, že región má alebo bude mať iné kapacity, že spaľovne môžu brzdiť recykláciu a že prebytočné kapacity vedú k dovozu odpadov.

To všetko je z hľadiska odpadovej politiky relevantný kontext. Európske právo naozaj stavia recykláciu nad energetické zhodnocovanie a Európska komisia vo svojom oznámení o úlohe waste-to-energy v obehovom hospodárstve výslovne upozorňuje, že spaľovanie má byť riadené hierarchiou odpadového hospodárstva a nemá brzdiť vyššie stupne nakladania s odpadmi.

Lenže z toho ešte automaticky nevyplýva, že každá nová spaľovňa je z hľadiska EIA neobhájiteľná, alebo že automaticky predstavuje neakceptovateľné riziko pre svoje okolie. Tu Hegyi opakovane robí argumentačný preskok: zo všeobecnej kritiky spaľovania ako technológie na záver o neprijateľnosti konkrétneho projektu.

Presun od lokálneho rizika k ideologickému sporu

Najviditeľnejšia argumentačná chyba v jeho vystúpení je presun témy. Hegyi mal hovoriť o chybách EIA a o tom, čo projekt znamená pre zdravie a životné prostredie v okolí Slovnaftu. Namiesto toho veľkú časť času venoval tomu, že spaľovanie je nižšie v hierarchii odpadového hospodárstva, že región má iné riešenia alebo že štát by mal viac podporovať „čistejšie“ alternatívy.

To môže byť politicky aj odborne legitímny názor. Nie je to však to isté ako dôkaz, že práve táto prevádzka bude mať neprimeraný dopad na Ružinov, Podunajské Biskupice či ďalšie časti mesta. Takto postavená argumentácia môže u časti publika vytvárať dojem, že všeobecný nesúhlas so spaľovaním je zároveň dôkazom priameho zdravotného ohrozenia konkrétnou prevádzkou. To však neplatí. Hierarchia odpadového hospodárstva je rámec odpadovej politiky, nie dôkaz o lokálnej nebezpečnosti konkrétneho zariadenia.

Je to argument typu red herring: vzniká vtedy, keď sa debata odkloní od jadra sporu k inej, síce príbuznej, ale nie rozhodujúcej otázke. Tento bod je argumentačne slabý ako dôkaz proti konkrétnej spaľovni.

Tvrdenie o „dostatku kapacít“ nie je argument o vplyvoch spaľovne

Hegyi vo vystúpení opakovane argumentoval, že región má alebo bude mať dostatok kapacít na nakladanie so zvyškovým odpadom, a preto ďalšia spaľovňa nie je potrebná. Túto líniu používal ako jeden z kľúčových dôvodov, prečo spochybňoval opodstatnenosť projektu v Slovnafte.

Tvrdenie, že „kapacít je dosť“, však samo osebe nevypovedá o environmentálnych ani zdravotných vplyvoch konkrétnej spaľovne. Nehovorí nič o tom, aké budú emisie zariadenia, aké budú jeho rozptylové dopady, aké technológie čistenia použije, aké budú havarijné riziká alebo či splní zákonné limity. Ide teda skôr o argument o tom, či je podľa niekoho žiaduce, aby v regióne vznikala ďalšia kapacita, nie o argument o tom, či je prevádzka environmentálne prípustná.

To je legitímna verejnopolitická pozícia. Nie je to však to isté ako odborný dôkaz proti konkrétnemu projektu. Odpad je navyše materiál, ktorý sa bežne prepravuje aj na veľké vzdialenosti. Samotný argument, že „inde už nejaké kapacity sú“, preto ešte neznamená, že investor nemôže navrhnúť nové zariadenie aj v tejto lokalite. Investor môže navrhnúť zariadenie v lokalite, ktorú považuje za vhodnú, pokiaľ v povoľovacích procesoch preukáže splnenie zákonných a environmentálnych podmienok.

Ide o relevantnú politickú výhradu proti budovaniu ďalšej kapacity, nie o dôkaz, že konkrétna spaľovňa bude mať neprijateľné environmentálne alebo zdravotné vplyvy.

Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Koreláciu vydáva za príčinu

Ďalšou slabinou vystúpenia bola Hegyiho téza, že spaľovne potláčajú triedený zber a recykláciu. Tvrdil, že pri nedostatku vstupov môžu spaľovne reagovať troma spôsobmi, pričom jedným z nich je „potláčať triedený zber a recykláciu“, a ako argument spomenul podpriemerné výsledky triedenia v Bratislave a Košiciach.

Tento argument však v prednáške nedokladá príčinnú súvislosť. To, že mesto so spaľovňou dosahuje nižšie miery triedenia, ešte samo osebe neznamená, že dôvodom je práve existencia spaľovne. Do výsledkov triedeného zberu vstupujú desiatky faktorov: mestská politika, zmluvné nastavenie, hustota zástavby, infraštruktúra zberu, motivácia domácností, ceny služieb či historické nastavenie systému. Hegyi teda používa zámenu korelácie za kauzalitu. Ak kauzalita existuje, mal ju v prednáške argumentačne podporiť, čo sa nestalo.

Extrémny hypotetický príklad namiesto dôkazu

Hegyi pri emisiách skleníkových plynov uviedol, že ak by 77-tisíc ton priemyselných odpadov tvoril plast, znamenalo by to zhruba 150-tisíc ton CO₂. Zároveň však sám dodal, že to „pravdepodobne nebude“. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.