Pľúcna lekárka na diskusii o spaľovni: V Bratislave pribúdajú choré deti aj dospelí astmatici

Na verejnom zhromaždení o zámere výstavby zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov v Slovnafte s názvom „Spaľovňa Slovnaft - zdravotné riziká, mýty a fakty”, ktoré usporiadali 11. marca 2026 občianske iniciatívy a združenia, vystúpila aj pľúcna lekárka MUDr. Marta Hájková, CSc., prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie LF UK a UNB.

Pre kontext uvádzame, že hoci kľúčovou témou zhromaždenia mal byť zámer ZEVO Slovnaft a jeho potenciálne riziká pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, Marta Hájková sa, podobne ako Branislav Moňok vo svojej prednáške a Ladislav Hegyi vo veľkej časti svojej prednášky, tejto téme nevenovala.

Podľa Marty Hájkovej sa sa zdravotný stav obyvateľov hlavného mesta zhoršuje a rastie počet chronických ochorení dýchacej sústavy. Tvrdí, že lekári dnes pri pacientoch už nesledujú iba fajčenie či pracovnú expozíciu, ale čoraz viac aj to, v akom ovzduší žijú. Na podobné súvislosti upozornila aj už vlani v decembri na okrúhlom stole, ktoré na tú istú tému zámeru ZEVO Slovnaft usporiadala iniciatíva Znepokojené matky (prepis oboch vystúpení nájdete v závere článku, pozn. red.).

Hájková: najvážnejšia situácia je v Bratislave

„Situácia je skutočne vážna a v Bratislave najvážnejšia. Vidíme to z našich štatistických údajov. My máme už choré deti,“ vyhlásila Hájková na diskusii 11. marca. Podľa nej ide o problém, ktorý sa netýka iba tradične rizikových skupín, ale zasahuje celé vekové spektrum obyvateľov. Uviedla, že pribúdajú dospelí pacienti, u ktorých sa astma objaví až v dospelosti, čo bolo kedysi menej obvyklé. Zároveň podľa nej „chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá je typická pre dospelých, sa začína posúvať do nižších vekových skupín.“

Vo svojom marcovom vystúpení zdôraznila aj základný medicínsky argument, prečo vníma kvalitu ovzdušia ako zásadný faktor. „Pľúca sú jeden jediný veľký orgán, ktorý má priamy kontakt s vonkajším prostredím,“ povedala. Látky prítomné v ovzduší podľa nej človek inhaluje cez prieduškový strom do pľúc, kde sa následne spúšťajú procesy vedúce k chorobným stavom. Zároveň upozornila, že chronické ochorenia najviac zasahujú „najfragilnejšie, najkrehkejšie populácie“, teda deti, seniorov a tehotné ženy.

Zhoršuje sa výskyt chronickej obštrukčnej choroby pľúc

Tú istú líniu argumentácie prezentovala aj na zmienenom seminári v decembri minulého roku. Tam pripomenula, že za viac ako štyri desaťročia praxe sa obraz pľúcnych diagnóz výrazne zmenil. „Chronická obštrukčná choroba pľúc bola v časoch, keď som pôsobila v Podunajských Biskupiciach, ojedinelá. Teraz je to jedna z hlavných diagnóz,“ uviedla. Zároveň povedala, že lekári majú povinnosť hlásiť tieto ochorenia do Národného centra zdravotníckych informácií, takže podľa nej vidia, „ako nám tieto ochorenia stúpajú“. Dodala aj to, že „Bratislava v tomto vedie z viacerých dôvodov“.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.