Grolmus na ENVIRO 2026: Slovensku chýbajú kapacity na energetické využitie odpadov

Na konferencii ENVIRO 2026 vystúpil minulý týždeň Adrián Grolmus, ktorý je poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa Sekcia obehového hospodárstva MŽP SR. V prednáške sa venoval kapacitám na spracovanie priemyselných odpadov na Slovensku. Po ňom nasledoval dlhoročný riaditeľ odboru cirkulárnej ekonomiky a odpadov Jan Maršák z českého ministerstva životného prostredia s témou stratégie nakladania s nebezpečnými odpadmi v ČR.

Grolmus svoju prezentáciu postavil na údajoch o štruktúre odpadu a spracovateľských kapacitách na Slovensku. „Priemyselný odpad nám tvorí približne 79 %, z toho nebezpečný odpad je približne 517-tisíc ton. Celkový odpad máme okolo 12,73 milióna ton,“ uviedol. Následne doplnil, že podľa údajov zo stratégie odpadového hospodárstva do roku 2035 tvorí recyklácia približne 49 % celkového vzniku odpadu, zatiaľ čo energetické zhodnotenie iba 5 %.

Kapacity energetického zhodnocovania sú podľa rezortu nedostatočné

V ďalšej časti vystúpenia prešiel k spracovateľským kapacitám. Pri energetickom zhodnocovaní pomenoval existujúce zariadenia aj ich rozsah. „Energetické zhodnotenie: tu máme ZEVO Bratislava, ZEVO Košice, to je približne 313-tisíc ton,“ uviedol. Priblížil, že cementárne majú kapacitu ďalších 350-tisíc ton ročne. Súčasné kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku sú tak podľa neho na úrovni približne 660-tisíc ton ročne.

Kľúčovým odkazom Práve na tieto kapacity nadviazal Grolmus základným odkazom celej prednášky. „Hlavným problémom Slovenska nie je produkcia odpadu, ale nedostatočné kapacity na jeho spracovanie v oblasti energetického zhodnocovania,“ uviedol. V rovnakej línii pokračoval aj pri pomenovaní slabých miest systému. „Máme nedostatok tých ZEVO zariadení, vysokú závislosť od skládok, čo je odzrkadlené nízkymi poplatkami, slabú infraštruktúru pre priemyselné odpady a samozrejme regionálne rozdiely,“ povedal.

Prednáška sa následne sústredila na väzbu medzi kapacitami a európskymi cieľmi. „Ak máme plniť ciele EÚ a teda skládkovať maximálne 10 % komunálneho odpadu do roku 2035, tak je potrebné, aby sme budovali nové kapacity,“ uviedol Grolmus. Zároveň doplnil, že nové zariadenia majú byť podľa stratégie umiestňované tak, aby mali čo najmenší dopad na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov.

Diskusia na konferencii | Foto:Odpady-portal.sk

Pri nebezpečných odpadoch rezort hovorí o chýbajúcich špecializovaných zariadeniach

Významnú časť vystúpenia venoval priemyselným a nebezpečným odpadom. „Máme nebezpečné odpady — nedostatok špecializovaných zariadení — a tým pádom sú prevádzkovatelia alebo spracovatelia prinútení exportovať, respektíve vyvážať tieto nebezpečné odpady do zahraničia,“ uviedol. Následne pridal konkrétny príklad: „Môžem vám uviesť príklad Chemko Strážske. Všetko sme museli vyviezť do Viedne a nevedeli sme to tu spracovať,“ povedal.

Popri nebezpečných odpadoch pomenoval aj ďalšie segmenty, kde podľa rezortu kapacity chýbajú. „Máme zmesné priemyselné odpady, obmedzené možnosti zhodnotenia. Tieto v zásade väčšinou končia na skládkach. Energetické využívanie odpadu — nedostatok ZEVO zariadení a závislosť od cementární. A ťažko recyklovateľné odpady — to sú plasty z priemyslu a kombinované materiály, ktoré tiež nevieme nejakým spôsobom spracovávať,“ uviedol. „Kapacitný deficit je hlavnou príčinou skládkovania v Slovenskej republike, ale aj vývozu nebezpečných odpadov do zahraničia na spracovanie,“ dodal.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.