Eversheds Sutherland

Čo ukázala diskusia o spaľovni Slovnaft? Veľa skratiek, málo argumentov (KOMENTÁR)

Nedôvera voči veľkej investícii je prirodzená. Ak sa však zamieňa s dôkazmi, verejná diskusia stráca presnosť aj dôveryhodnosť.

Čo ukázala diskusia o spaľovni Slovnaft? Veľa skratiek, málo argumentov (KOMENTÁR)
Ilustračné foto: Denník ODPADY-PORTAL

V Bratislave sa v marci uskutočnila verejná diskusia iniciatívy STOP SPAĽOVNI s názvom „Spaľovňa Slovnaft – zdravotné riziká, mýty a fakty“. Išlo bezpochyby o jedno z najkomplexnejších zhromaždení k niektorému zo zámerov investície, ktoré je v procese EIA. Aj preto sme mu venovali rozsiahly spravodajský aj analytický priestor.

Aký obraz poskytla o úrovni verejnej debaty? Žiaľ, nie veľmi povzbudivý.

radovan kazda

Keď sa dojem považuje za realitu

Najviac argumentačných skratiek sa objavilo vo vystúpeniach aktivistiek. V našej analýze sme poukázali na to, že v ich vystúpeniach prevládali emócie, skratky a tvrdenia bez dôkazov. Pri laickej verejnosti je pochopiteľné, že nezaznievajú vždy odborné argumenty. To však neospravedlňuje odklon od témy, prehnané emocionálne skratky ani tvrdenia bez opory vo faktoch.

Jeden z príkladov: keď jedna z organizátoriek, Sabina Barborjak, označila na záver vystúpenia zámer zariadenia ZEVO za „genocídu Bratislavčanov”, zožala nadšený potlesk publika, hoci išlo o výraz, ktorý vecnú debatu skôr znemožňuje, než posúva.

Ivana Nemethová bez uvedenia dôkazu tvrdila, že investor nahlasuje ich príspevky na sociálnych sieťach a za jeden z argumentov proti spaľovni v Bratislave považuje svoj dojem, že ani v Linzi obyvatelia nesúhlasia s existujúcou spaľovňou.

Čo je environmentálne riziko a čo politický cieľ

Prednáška odborníka na odpadové hospodárstvo Branislava Moňoka odhalila iný problém verejnej diskusie - netýkala sa totiž témy, pre ktorú bolo zhromaždenie zvolané, ktorou mali byť zdravotné a environmentálne riziká zámeru. V programe podujatia však mohla pôsobiť ako argument proti plánovanej investícii, hoci priamo nesmerovala k jej zdravotným či environmentálnym rizikám.

Dva nosné argumenty sa niesli celou prednáškou Branislava Moňoka ako aj časti vystúpenia Ladislava Hegyiho, poradcu europoslanca Martina Hojsíka: po prvé, že Bratislava nepotrebuje ďalšiu spaľovňu, lebo má dostatok kapacít, a po druhé, že energetické zhodnocovanie odpadov je v hierarchii odpadového hospodárstva Európskej únie pod vyššími stupňami nakladania odpadov.

Ani jeden z týchto argumentov však sám osebe nedokazuje, že posudzované zariadenie predstavuje zvýšené zdravotné alebo lokálne environmentálne riziko. Môžu byť relevantné v širšej debate o odpadovej politike, kapacitách a hierarchii nakladania s odpadom, no nemali by sa zamieňať s dôkazmi o nebezpečnosti konkrétneho zámeru.

diskusia o CEZO Z diskusie o CEZO Slovnaft | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Politická preferencia nie je dôkaz rizika

To neznamená, že kapacitná otázka alebo hierarchia odpadového hospodárstva sú nepodstatné. Znamená to len, že patria do iného typu debaty než tvrdenia o bezprostrednej zdravotnej hrozbe plánovaného zariadenia.

Ak niekto zorganizuje zhromaždenie, na ktorom chce prezentovať svoju politickú preferenciu riešenia, tak je samo osebe úplne v poriadku. Viacerí rečníci chceli, aby sa komunálny odpad z iných regiónov nevozil do Bratislavy, teda aby sa jeho spracovanie viac riadilo územným plánovaním a menej trhovou logikou. To je legitímny politický cieľ. Podobne ako ich snaha dosiahnuť, aby spoločnosť plánovala, koľko odpadu sa má kde spracovať a na tomto princípe povoľovala prevádzky. Alebo snaha požadovať, aby sa presadil environmentálne priaznivejší, no zároveň drahší spôsob nakladania s odpadom.

Treba to však verejnosti jasne pomenovať a nezamieňať s debatou o potenciálnych zdravotných či environmentálnych rizikách stavby. Obaja prednášatelia — chtiac či nechtiac — mohli u časti publika posilniť obavu z nebezpečnosti ZEVO bez toho, aby ju podložili dôkazmi o rizikách konkrétneho zámeru.

Keď sa argumenty nestretnú s tézou

Uznávaná slovenská pneumologička Marta Hájková hovorila o svojich skúsenostiach z praxe. Podľa nej v priebehu rokov zaznamenáva, že strmo rastú novo zistené malignity a že „chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá je typická pre dospelých, sa posúva do nižších vekových skupín”. Uviedla to však bez opory relevantných dát, či štúdií. Jej vystúpenie neobsahovalo dáta o očakávaných emisiách plánovaného zariadenia, ich rozptyle, expozičných koncentráciách alebo epidemiologickom vzťahu k podobným prevádzkam.

Zostáva vám 33% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)