Vláda chce vyňať kancelársky papier z RZV. Výpadok miliónov môže spadnúť na obce (TÉMA)

Bol to len nenápadný odstavec v uzneseniach vlády k materiálu, pri ktorom by to málokto čakal. Napriek tomu zvýšil riziko, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre neobaly stratí svoju finančnú stabilitu.

O čo išlo? Dňa 29. apríla 2026 mala vláda SR výjazdové rokovanie v Liskovej pri Ružomberku, v katastri ktorej sa nachádza aj časť areálu celulózky Mondi SCP, jediného významného priemyselného výrobcu kancelárskeho papiera na Slovensku. Na rokovanie vlády bol prizvaný aj Miloslav Čurilla, ktorý je prezidentom Zväzu celulózo-papierenského priemyslu SR a zároveň predsedom predstavenstva Mondi SCP. Okrem toho je však podľa medializovaných informácií svatom predsedu vlády Roberta Fica.

Na rokovaní prerokovala vláda materiál, ktorý predložil Robert Fico. Išlo o analýzu sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov okresov Martin, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Turčianske Teplice, ktorej súčasťou boli aj návrhy na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti týchto okresov.

K dokumentu prijala uznesenie č. 163/2026, ktorým ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi predložiť do legislatívneho procesu novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorou sa do § 73 ods. 3 písm. b) zaradí nový bod „9. kancelárskeho papiera“.

Týmto jednoduchým doplnením bude kancelársky papier vyňatý z definície neobalového výrobku a na výrobcu kancelárskeho papiera sa nebudú vzťahovať povinnosti, ktoré mu v súčasnosti vyplývajú z RZV - teda platiť za zber a zhodnotenie kancelárskeho papiera, ktorý sa nachádza v triedenom zbere. Zmenu má Taraba vykonať do 31. decembra 2026.

A aby zásadných zmien v systéme RZV nebolo dosť, viaceré médiá informovali minulý týždeň o tom, že vláda pripravila skrátený zoznam prorastových opatrení, ktorý by sa mal dostať čoskoro na rokovanie vlády. V jednom z opatrení navrhuje vláda ísť ešte ďalej: rozšíriť okruh neobalových výrobkov vyňatých z povinnosti úhrady nákladov. Podľa nej to má zvýhodniť slovenských producentov oproti zahraničiu. 

Papiernici: kancelársky papier nie je jednorazový neobal

Vráťme sa však k uzneseniu vlády. Zväz celulózo-papierenského priemyslu SR zámer vlády víta. Podľa zväzu nejde o výnimku šitú na mieru, ale o odstránenie dlhodobej deformácie trhu, ktorá podľa papiernikov nemá v európskom porovnaní obdobu.

ZCPP SR argumentuje, že kancelársky papier má inú povahu ako výrobky, ktoré sa po krátkom čase stávajú odpadom. Používa sa na tlač, kopírovanie, administratívu, vzdelávanie či archiváciu a časť dokumentov sa podľa zväzu uchováva dlhé roky alebo sa po uplynutí archivačných lehôt likviduje osobitným režimom.

„Kancelársky papier je nositeľ informácií, nie jednorazový neobalový materiál. Preto nepovažujeme za správne, aby bol posudzovaný rovnako ako výrobky s okamžitým odpadovým charakterom,“ uviedla pre denník ODPADY-PORTAL Jana Živická, riaditeľka kancelárie zväzu.

Slovensko je podľa výrobcov výnimkou

Papiernici tvrdia, že slovenské nastavenie RZV sa odlišuje od okolitých krajín. V Rakúsku, Česku, Poľsku či Maďarsku je podľa zväzu systém postavený predovšetkým na obaloch a odpadoch z obalov, pričom grafické papiere, ako kancelársky papier, noviny alebo časopisy, nepodliehajú samostatnému RZV poplatku ako neobalové výrobky.

S takýmto pohľadom nesúhlasia organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú financovanie nakladania s obalovými a neobalovými odpadmi. Poukazujú na to, že vďaka systému, aký je legislatívne nastavený na Slovensku, sú náklady pre samosprávy bezplatné.

„Pred zavedením tohto opatrenia znášali náklady na zber a triedenie neobalových výrobkov predovšetkým mestá a obce, následne občania cez miestne poplatky za odpad. Tým, že sa zodpovednosť preniesla na výrobcov, finančné bremeno sa presunulo z verejných rozpočtov na tých, ktorí produkty komerčne využívajú,” uviedla pre denník ODPADY-PORTAL riaditeľka koordinačného centra pre obaly KC OBALY Gabriela Stachová.

K výhodám tohto systému pripočítava aj to, že vznikla komplexnejšia infraštruktúra na zber a spracovanie týchto materiálov. „Výsledkom je vyššia miera zhodnotenia surovín, keďže tieto komodity sú systematicky odkláňané zo zmesového odpadu a skládok,” konštatuje.

Ilustrácia: ChatGPT

Papiernici sa cítia poškodení

Zväz tvrdí, že slovenský model poškodzuje najmä domácich výrobcov, keďže poplatok pri papieri vo výške približne 100 až 110 eur za tonu vstupuje do ceny kancelárskeho papiera. Domáci výrobca tak podľa ZCPP SR znáša náklad, ktorý zahraničný konkurent často nemá.

Gabriela Stachová považuje takéto tvrdenie za vecne nesprávne. Podľa nej vychádza z nepochopenia princípu fungovania legislatívy, ktorá zabezpečuje férové a rovnaké podmienky pre všetkých aktérov na trhu.

„Každý subjekt, ktorý uvádza neobalové výrobky na slovenský trh - vrátane kancelárskeho papiera - musí plniť rovnaké zákonné povinnosti. Legislatíva nerozlišuje medzi tým, či je subjekt výrobcom so sídlom na Slovensku, alebo zahraničným dovozcom, ktorý predáva svoje produkty slovenským spotrebiteľom,” dôvodí.

Náklad spojený s recyklačným poplatkom je totiž pre daný druh materiálu stanovený identicky. Slovenský výrobca aj uvádzač zahraničného tovaru na trh platia rovnako. „Obaja znášajú totožné finančné bremeno. Zahraničný subjekt nie je od tohto poplatku oslobodený – ak chce legálne pôsobiť na slovenskom trhu, musí sa do systému RZV zapojiť a odvádzať príspevky rovnakou mierou ako domáci subjekt,” uvádza KC OBALY.

Zväz tvrdí, že platí dvakrát

Papiernici upozorňujú aj na to, že výrobca má podľa nich zdvojené náklady: najskôr platí za uvedenie výrobku na trh a následne za zberový papier, ktorý si kupuje späť ako druhotnú surovinu do výroby.

„V praxi teda platí dvakrát – najprv za uvedenie výrobku na trh a potom za surovinu potrebnú na ďalšiu výrobu. Takéto nastavenie oslabuje stabilitu domácej výroby a znižuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ tvrdí zväz, ktorý v tejto veci zastupuje výrobcu kancelárskeho papiera Mondi SCP.

Ani s týmto tvrdením nesúhlasí koordinačné centrum.

„Ide o logický omyl, ktorý zamieňa dve úplne odlišné ekonomické operácie: splnenie environmentálnej povinnosti a nákup výrobnej suroviny,” dôvodí Stachová.

Poplatok je platbou za službu, ktorú musí výrobca zo zákona zabezpečiť, teda za zber a dotriedenie odpadu, ktorý sa z tohto výrobku stane po jeho použití u spotrebiteľa. Ak však výrobca papiera následne kupuje zberový papier ako druhotnú surovinu do výroby, ide podľa KC OBALY o čisto obchodný vzťah.

„Výrobca si kupuje surovinu, ktorú potrebuje pre svoj ziskový proces výroby nového papiera. Nie je to druhá platba za to isté. Nákup druhotnej suroviny je investíciou do výroby, ktorá prináša výrobcovi ekonomický benefit. Výrobca sa slobodne rozhoduje, či bude používať recyklovanú surovinu. Ak sa tak rozhodne, robí to preto, lebo je to pre neho ekonomicky výhodné alebo environmentálne žiaduce,” doplnila Gabriela Stachová.

Koordinačné centrum: v systéme ide takmer o tri milióny eur

Koordinačné centrum pre obaly upozorňuje, že kancelársky papier dnes predstavuje konkrétny objem aj finančný príspevok do systému RZV. Podľa údajov poskytnutých autorizovanými OZV pre prúd obalov a neobalových výrobkov bolo zistených 27 099 ton kancelárskeho papiera uvedeného na trh – údaje sú za štvrtý kvartál 2024 a tri kvartály vlaňajška.

Pri orientačnej sadzbe 109 eur za tonu by to podľa KC OBALY predstavovalo príjmy vo výške 2 953 791 eur. Kancelársky papier sa podľa centra v evidencii vykazuje ako neobalový výrobok v materiáli papier a v triedenom zbere končí v modrom kontajneri pod katalógovým číslom 20 01 01.

„Celkovo bolo zistené množstvo 27 099 ton kancelárskeho papiera uvedeného na trh, čo zodpovedá počtu 280 817 obyvateľov,“ uviedla riaditeľka KC OBALY Gabriela Stachová.

Podielové čísla sú ešte zaujímavejšie. Naznačujú, že kancelársky papier tvorí nezanedbateľnú súčasť modrého kontajnera.

„Na základe posledných analýz triedeného zberu realizovaných OZV ENVI - PAK a OZV NATUR-PACK, zameraných práve na obsah kancelárskeho papiera, predstavuje kancelársky papier 5,12 % triedeného zberu papiera v samosprávach,“ doplnila Gabriela Stachová.

Kto zaplatí papier v modrých kontajneroch?

Kľúčovou otázkou je, kto bude po vyňatí kancelárskeho papiera financovať nakladanie s týmto odpadom, ak sa bude naďalej nachádzať v triedenom zbere papiera. KC OBALY upozorňuje, že samotný odpad zo systému nezmizne, zmení sa však subjekt, ktorý zaň bude niesť náklady.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.