Obce môžu zlepšovať triedenie odpadu rôzne, ale pozor na náklady, vraví šéf odpadového zväzu (rozhovor)

Zlepšovať triedenie odpadu sa mestám a obciam vypláca: znižujú tak množstvo zmesového odpadu, za ktorého zneškodnenie musia platiť, a od úrovne vytriedenia sa zároveň odvíja aj zákonná sadzba skládkovacieho poplatku či nárok na príspevok z Environmentálneho fondu.

V sérii piatich článkov sme v denníku ODPADY-PORTAL rozobrali príklady miest, ktoré v minulom roku najvýraznejšie zvýšili úroveň vytriedenia komunálneho odpadu. Kým mestá vo svojich reakciách vyzdvihovali rôzne inovácie, napríklad inovatívne spôsoby zberu, dáta z ich ročných výkazov ukázali, že celkovými číslami výrazne hýbu hlavne dve veľké skupiny odpadov: kovy a zelený odpad.

„Úroveň vytriedenia nie je dostatočne vypovedajúcim ukazovateľom nakladania s odpadom a vôbec nie ich recyklácie. Na Slovensku už roky mieru triedenia umelo nafukujú toky odpadov, ktoré často dokonca nemajú ani charakter komunálnych odpadov,“ vysvetľuje v rozhovore generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.

Samosprávy však podľa neho majú k dispozícii viacero riešení, ako triedenie odpadov zvýšiť. Kým relatívne jednoduchým opatrením môže byť úprava frekvencie vývozov, ponúkajú sa aj ďalšie možnosti. Efekt sa však nemusí prejaviť hneď a nie všetky inovácie dávajú zmysel ekonomicky.

„Pri každej zmene zberu odpadu treba počítať s tým, že na začiatku to znamená okamžité zdraženie a úspora, napríklad na skládkovacom poplatku, sa prejaví až s odstupom dvoch až troch rokov,“ hovorí Ján Chovanec.

Množstvový zber adresnejšie nastavuje poplatky

V sérii piatich článkov sme podrobne rozobrali, ako Partizánske, Michalovce, Trebišov, Zvolen a Nové Zámky vlani skokovo zvýšili úroveň vytriedenia. Prekvapilo vás, čo o vyššej úrovni vytriedenia v piatich mestách ukazujú ich ročné výkazy?

Nie, tento trend výkazníctva a, takpovediac, umelého nafukovania štatistík pozorujeme roky. Ak sa výkaz rozloží na jednotlivé katalógové čísla, väčšinu vytriedenej tonáže tvoria, žiaľ, často dva toky: kovy a záhradný bioodpad.

V jednom z vami hodnotených miest tvorili kovy takmer polovicu vytriedeného odpadu. Po ich odpočítaní klesla miera vytriedenia zo zhruba 55 na necelých 30 percent. Samosprávy teda len roky využívajú to, čo im zákon umožňuje, a celá odborná verejnosť, ale aj vybrané obce s 90-percentnou mierou triedenia, o tom dobre vedia.

Viaceré mestá zaviedli systém door to door, napríklad pri BRO a kuchynskom odpade. Ako takýto systém vnímate?

Je to funkčný nástroj, ale nie univerzálny. Ruší anonymitu odovzdaného odpadu a prirodzene sa snaží motivovať jednotlivca, no pri kontajnerovom zbere na sídliskách je to práve hlavná technická prekážka.

Skúsenosti zo zahraničia pri tomto systéme síce poukazujú na pokles zmesového odpadu, no väčšinou za splnenia dvoch základných podmienok. Zber musí byť naviazaný na množstvový zber, inak ide len o drahšiu logistiku bez zmeny správania, a prirodzene najlepšie funguje v rodinnej zástavbe. Na panelákových sídliskách je alternatívou skôr uzamykateľné stojisko s prístupom na kartu.

Nakoniec treba pri každej zmene alebo modifikácii zberu odpadu počítať aj s tým, že na začiatku znamená okamžité zdraženie a úspora, napríklad na skládkovacom poplatku, sa prejaví až s odstupom dvoch až troch rokov.

Sú tu však aj skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Talianska, kde zber od dverí k dverám viedol k vyššiemu triedeniu. Nemali by sme sa viac opierať aj o skúsenosti iných krajín?

S príkladmi miest v severnom Taliansku ako možnou cestou k väčšej obehovosti sa stretávame čoraz viac, no pri týchto príkladoch, ktorým hrajú do karát viaceré regionálne špecifiká, by som bol opatrnejší.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.