Sedem dôvodov, prečo vláda nemá vyňať kancelársky papier z RZV (KOMENTÁR)

Vláda uložila ministrovi životného prostredia pripraviť zmenu zákona o odpadoch, podľa ktorej má byť kancelársky papier vyňatý z definície neobalového výrobku. Výsledok je jednoduchý: výrobcovia a dovozcovia kancelárskeho papiera by už pri tomto výrobku neniesli náklady za nakladanie s tou časťou ich výrobkov, ktorá končí ako odpad v modrom kontajneri. Téme sme sa spravodajsky venovali v samostatnom článku.

Čo z nej vzišlo a prečo je tento návrh problém?

1. Náklad nezmizne. Iba zmení adresu

Kancelársky papier zo života nezmizne. Zmení sa iba to, kto zaň zaplatí. To je jadro celého problému. Ak kancelársky papier prestane financovať výrobca alebo dovozca cez systém rozšírenej zodpovednosti, neznamená to, že zber, vývoz a dotriedenie budú zrazu bez nákladov. Znamená to iba, že tieto náklady sa musia presunúť inde.

Na koho a ako? Na obce? Na obyvateľov? Na ostatných výrobcov? Na štát? Alebo sa jednoducho vytvorí diera v systéme? Ak sa dospeje k riešeniu, bude spravodlivejšie? Ani pri jednej z týchto možností nie je vidieť spravodlivejšie riešenie.

Vláda odpoveď neponúka a spolu s ministerstvom na otázky redakcie neodpovedá.

2. Zruší sa systém „jedna platba, jedna zodpovednosť“

Teoreticky môže Slovensko prejsť na systém, v ktorom časť papierového odpadu financujú výrobcovia a časť obce alebo obyvatelia. Nie je to fyzikálne nemožné a v mnohých krajinách taký systém existuje.

Žiaden systém RZV na svete nie je dokonalý, ale v tomto prípade by Slovensko prišlo o dva podstatné benefity súčasného nastavenia: po prvé, že náklady na modrý kontajner sa dnes neúčtujú obciam po jednotlivých druhoch papiera, ale sú financované cez systém OZV a výrobcov, a po druhé, že tento systém motivuje k odkláňaniu odpadového kancelárskeho papiera od toho, že skončí v čiernom kontajneri, teda aj na skládke.

Ak by sa riešenie našlo, nezaobíde sa bez hlbokej zmeny vo financovaní triedeného zberu, ktorý má dobré výsledky. Ak chce vláda takúto zmenu, o ktorej ani nezačala rokovať s dotknutými stranami, tak do 31. decembra je na to príliš krátky čas.

3. Precedens môže spustiť lavínu nákladov na obce

Koordinačné centrum pre obaly vyčíslilo, že pri kancelárskom papieri môže ísť o výpadok takmer tri milióny eur, ktoré bude musieť niekto zaplatiť. To nie je zanedbateľná suma. Ale ešte vážnejší ako samotný objem peňazí je precedens.

Ak sa zo systému RZV vyberie jedna konkrétna komodita, prečo by nemala prísť ďalšia? A potom ďalšia?

Každý výrobca vie vysvetliť, prečo je práve jeho výrobok špecifický. Jeden povie, že jeho produkt sa používa dlhšie. Druhý, že je recyklovateľný. Tretí, že je súčasťou cirkulárnej ekonomiky. Štvrtý, že poplatky znižujú konkurencieschopnosť. Piaty, že v zahraničí to majú inak.

Niektoré z týchto argumentov môžu byť legitímne. Ale ak ich štát uznáva, má otvoriť štandardnú reformu systému. Má priniesť analýzu, porovnanie so zahraničím, dopady na obce, výrobcov, spotrebiteľov a plnenie recyklačných cieľov. Nemá vyberať jednu položku po druhej.

Systém, z ktorého sa začnú vyberať prúdy odpadu podľa politickej sily ich zástupcov, prestáva byť systémom.

4. Argument, že kancelársky papier nie je jednorazový neobal, nestačí

Papierenský priemysel argumentuje, že kancelársky papier je nositeľ informácií, nie jednorazový neobalový materiál. Používa sa na tlač, kopírovanie, administratívu, vzdelávanie či archiváciu. Časť dokumentov sa podľa zväzu uchováva dlhé roky alebo likviduje osobitným režimom.

To môže byť pravda. Lenže to nie je rozhodujúci argument. Otázka pri RZV nestojí tak, či je výrobok užitočný, lebo každý výrobok, ktorý si niekto kúpi, je pre neho užitočný. Otázka znie, či po jeho použití vzniká odpadový prúd, ktorý sa reálne objavuje v komunálnom alebo triedenom zbere a ktorý musí niekto financovať.

Pri kancelárskom papieri odpoveď znie áno. Ak sa kancelársky papier nachádza v modrom kontajneri, argument o jeho informačnej funkcii náklad na jeho zber nezruší.

Photo by Tanja Tepavac on Unsplash

5. Dvojnásobná platba je mystifikácia

Papierne zároveň zdôrazňujú, že majú zdvojené náklady za tú istú vec: najskôr platia za uvedenie výrobku na trh a následne za zberový papier, ktorý si kupujú späť ako druhotnú surovinu do výroby. 

Toto je dôležitá vec, na ktorú treba odpovedať jasne: nie je to zdvojená platba. Ak výrobca kupuje zberový papier ako vstup do výroby, robí to preto, že ho potrebuje a že mu dáva ekonomický zmysel. Dodávatelia zberového papiera z celého európskeho trhu súťažia s cenou a výrobcovia recyklovaného papiera si vyberajú z ponuky. To, že na Slovensku pokrývajú časť nákladov výrobcovia, s tým nijako nesúvisí.

6. Tvrdenie o znevýhodnení domácich výrobcov treba doložiť číslami

Najsilnejší apel papierenského zväzu znie, že slovenský model znevýhodňuje domácich výrobcov. Poplatok približne 100 až 110 eur za tonu vraj vstupuje do ceny kancelárskeho papiera a domáci výrobca znáša náklad, ktorý zahraničný konkurent často nemá.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.