V piatich mestách, ktoré najvýraznejšie zvýšili triedenie odpadu, sme sa pýtali na tipy a skúsenosti.
Partizánske, Michalovce, Trebišov, Zvolen a Dunajská Streda sa v minulom roku 2025 stali piatimi samosprávami, ktoré zaznamenali najväčší pokrok v triedení spomedzi 40 najľudnatejších miest Slovenska. Analýza, ktorú sme v denníku ODPADY-PORTAL priniesli ešte v marci, ukázala, že tzv. úroveň vytriedenia komunálneho odpadu v nich poskočila najvýraznejšie.
Čelo rebríčka z hľadiska úrovne vytriedenia za rok 2025 síce obsadili Pezinok, Nové Zámky a Senec s mierou triedenia okolo 60%, ale najväčší medziročný skok zaznamenalo práve spomínaných päť miest. Zisťovali sme, čo je za tým.
V sérii piatich článkov teraz mapujeme situáciu v každom z piatich spomínaných miest. Príbeh každého mesta je iný a kým niekde úradovali hlavne veľké množstvá vytriedeného železa a ocele, inde sa prejavili inovácie a nové postupy.
Vysvetľujeme dáta vykázané v oficiálnych reportoch miest, ale priestor dostávajú aj vyjadrenia, ktoré sme získali z mestských úradov. Prvý diel seriálu venujeme Trebišovu.
Viac vytriedeného odpadu, rôzne príbehy
Tak Trebišov, ako aj Michalovce a Partizánske vďaka lepšiemu triedeniu „preskočili“ do nižšej sadzby zákonných poplatkov za skládkovanie. Tie sa totiž odvíjajú práve od toho, ako mestá a obce triedia. Keďže úroveň vytriedenia v trojici miest stúpla nad 50 %, samosprávy po novom hradia pri ukladaní odpadov na skládky zákonný poplatok 15 eur za tonu namiesto doterajších 18 eur.
Hoci Zvolenu ani Dunajskej Strede nárast úrovne vytriedenia o zhruba päť percentuálnych bodov na zníženie skládkovacieho poplatku nestačil, lepšie triedenie pocítia rozpočty všetkých piatich miest aj v tom, že sa v nich znížilo množstvo zmesového komunálneho odpadu.
Práve nevytriedený „zmesák“ spolu s bioodpadmi predstavuje kľúčový odpadový náklad samospráv. V prípade zmesového odpadu musia mestá hradiť jeho zber i zneškodnenie a od budúceho roka aj povinnú úpravu pred skládkovaním. Náklady spojené s triedenými zložkami, akými sú plasty, papier či sklo, nehradia mestá a obce, ale organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Na druhej strane zavádzanie nových postupov a inovácií v odpadovom hospodárstve znamená aj náklady. Zaujímali sme preto tiež o to, ako pätica miest využila dotačné mechanizmy. Kým v súčasnosti Envirofond v oblasti odpadov dotuje výhradne traktory, v minulosti podporoval aj rôzne iné riešenia a samosprávy ťažili tiež z eurofondových výziev.
V článku sa dozviete:
- čo sa zmenilo v skladbe odpadu v Trebišove,
- čo je za výrazným nárastom bioodpadu,
- ako pristúpili k množstvovému zberu,
- akú novú službu zaviedli vlani,
- z čoho financovali investície,
- aké majú ďalšie plány.
Ako Trebišov zvýšil triedenie odpadu
Mesto na Zemplíne v roku 2025 podľa zverejnených dát vykázalo výrazný nárast v produkcii komunálnych odpadov. Celkové množstvo stúplo z predvlaňajších 9 389 ton na 10 952 ton, čo znamená, že Trebišovčania vyprodukovali o takmer 17 % viac odpadu (+1 563 ton).
Väčšina tohto nárastu však pripadá na biologicky rozložiteľný odpad (+1 299 ton), objemný odpad (+182 ton) a sklo (+69 ton), čo mestu pomohlo k vyššej úrovni vytriedenia. V percentuálnom vyjadrení zas najviac „vystrelili“ obaly z kovu (+4 470 %) a viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, tzv. tetrapaky (+1 674 %), hoci v týchto prípadoch ide v absolútnom vyjadrení iba o pár desiatok ton.
Na druhej strane zmesového komunálneho odpadu mierne ubudlo. Jeho produkcia oproti roku 2024 klesla o rovné percento na 4 918 ton. Ako však rozoberáme ďalej, od roku 2018 sa množstvo nevytriedeného „zmesáku“ znížilo až o tritisíc ton.
Martina Ráczová z kancelárie trebišovského primátora vysvetľuje, že výrazný medziročný nárast v meste nevnímajú iba ako výsledok opatrení zavedených v minulom roku. Za lepšími číslami radnica vidí „skladačku“ viacerých opatrení.
„V meste Trebišov sa odpadovému hospodárstvu veľmi intenzívne venujeme minimálne od roku 2018, odkedy systematicky prijímame opatrenia nielen na zvyšovanie miery separácie odpadu, ale najmä na znižovanie množstva odpadu ukladaného na skládku,“ vysvetľuje M. Ráczová pre denník ODPADY-PORTAL.
„Už niekoľko rokov po sebe má mesto v rámci odpadového hospodárstva vyrovnaný rozpočet a nedopláca z rozpočtu mesta na náklady odpadového hospodárstva a práve naopak, v rámci zúčtovania pri váženom množstvovom zbere vznikli za rok 2025 poplatníkom preplatky,“ podotkla M. Ráczová.
Prvým kľúčovým opatrením podľa jej slov bolo, že v roku 2018 mesto začalo budovať uzamykateľné klietky na kontajnery. „Vybudovali pre obyvateľov bytových domov chránené a zabezpečené stojiská na zberné nádoby a zároveň vytvorili priestorové zabezpečenie pre presne určený počet bytových jednotiek,“ uviedla M. Ráczová. A zatiaľ čo toto opatrenie riešilo situáciu hlavne pri bytovkách, ďalšie cielilo na rodinné domy.
Zostáva vám 46% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.