Recyklácia batériového packu NMC811 je stratová. Najväčší priestor na úspory vidí štúdia v doprave, demontáži, štandardizácii a lepšom využití batérie po skončení prvého života.
Recyklovať lítiovo-iónové batérie technicky možné je. Otázkou zostáva, či sa to v súčasných podmienkach dá robiť aj ekonomicky. Práve na to sa pozrela štúdia projektu SAFELOOP, ktorá analyzuje náklady a výnosy v rôznych častiach batériového hodnotového reťazca.
Jeden zo záverov znie, že recyklácia patrí medzi najväčšie ekonomické úzke miesta cirkulárneho reťazca.
Posudzovanie nezahŕňalo všetky typy batérií, ale konkrétne 73-kWh lítiovo-iónový batériový pack s chemickým zložením NMC811. Práve pri tejto chémii majú získavané materiály vysokú hodnotu, najmä vďaka obsahu niklu a kobaltu, čo je z pohľadu ekonomiky recyklácie zaujímavejšie, než napríklad batérie typu LFP.
V článku sa dozviete:
- koľko stojí recyklácia modelovej lítiovej batérie,
- prečo veľkú časť nákladov tvoria doprava a demontáž,
- ako sa do ekonomiky recyklácie batérií premieta režim nebezpečného opdadu,
- prečo EÚ zatiaľ nemení recyklačné ciele,
- či môže druhý život batérie pomôcť financovať jej recykláciu.
Z jednej batérie vzniká strata
Modelový NMC811 batériový pack má kapacitu 73 kWh a hmotnosť 328,5 kilogramu. Predaj materiálov získaných recykláciou prináša v tomto prípade priemerne 1 344 eur na jeden pack. Najväčším zdrojom tržieb je nikel s 569 eurami, nasleduje kobalt s 235 eurami a elektrolyt so 198 eurami. Ďalšie príjmy pochádzajú z medi, grafitu, lítia či hliníka.
Celkové náklady bez dodatočného zohľadnenia neistoty dosahujú 1 574 eur na pack. Recyklátor tak priemerne prerába 230 eur. Autori zároveň uvádzajú základné náklady na recykláciu na úrovni približne 4,52 ± 1,04 €/kg.
Štúdia zavádza do modelu takzvanú „uncertainty penalty“, teda konzervatívnu rezervu na neistotu vstupných údajov a výslednej ekonomiky. Zohľadňuje napríklad rozdiely v materiálovom zložení batérií, výťažnosti recyklácie či nákladoch na dopravu. V prípade modelovanej batérie predstavuje 393 eur. Po jej započítaní sa modelovaná strata zvyšuje z 230 na 623 eur.
Dôležité pritom je, že výsledná strata podľa autorov nie je výsledkom mimoriadne nepriaznivých cien recyklovaných surovín. Model pracuje s cenami komodít z februára 2026, ktoré autori označujú za historicky bežnú, ani mimoriadne vysokú, ani mimoriadne nízku úroveň. Stratová ekonomika by preto podľa nich vznikala aj za relatívne normálnych trhových podmienok.
Zostáva vám 67% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.