Podujatie sa uskutoční 15. a 16. októbra v Novej tržnici.
Cirkulárna ekonomika už nie je len otázkou odpadov a recyklácie. Čoraz viac rozhoduje o tom, odkiaľ firmy získajú suroviny, koľko za ne zaplatia a ako odolné budú ich dodávateľské reťazce.
Práve dostupnosť surovín, rastúce náklady a tlak na väčšiu odolnosť menia spôsob, akým firmy uvažujú o materiáloch. Do rozhodovania vstupujú aj nové európske pravidlá, ktoré postupne menia požiadavky na výrobky, obaly či využívanie druhotných surovín. Ich dopad na firmy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu bude hlavnou témou Circular Summitu 2026, ktorý sa uskutoční 15. a 16. októbra v Novej tržnici v Bratislave.
Česko-slovenské podujatie organizujú platformy Circular Slovakia a Změna k lepšímu.
Termín a miesto konania
- 15. – 16. októbra 2026
- Nová tržnica, Trnavské mýto, Bratislava
Podrobný program, informácie o rečníkoch a vstupenky sú dostupné na www.circular-summit.eu
Cirkularita sa presúva do ekonomických rozhodnutí
Európa sa snaží znížiť závislosť od primárnych surovín a väčšiu časť materiálov vracať späť do obehu. Pripravovaný Circular Economy Act má preto podporiť fungovanie trhu s druhotnými surovinami a ich širšie využívanie v európskej ekonomike.
Za touto zmenou však nie je iba environmentálna politika. Dostupnosť materiálov sa stáva otázkou nákladov, stability dodávok a konkurencieschopnosti priemyslu. Práve vzťahu medzi cirkulárnou ekonomikou a konkurencieschopnosťou Európy sa bude venovať aj Eric Mamer, ktorý vedie Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie.
Rovnaký posun vidieť pri nákupe a obstarávaní. Najnižšia cena už nemusí byť jediným rozhodujúcim kritériom, ak firma zároveň potrebuje poznať pôvod materiálov, ich dostupnosť a riziká spojené s dodávateľským reťazcom. Cirkularita sa tak dostáva aj do oblastí, ktoré boli donedávna doménou nákupu, financií či riadenia rizík.
Dáta získavajú v cirkulárnej ekonomike väčšiu úlohu
Nové európske pravidlá zvyšujú význam informácií o výrobkoch a materiáloch. Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR) mení pravidlá pre obaly, kým digitálne pasy výrobkov (Digital Product Passport – DPP) majú sprístupniť údaje o produktoch jednotlivým aktérom hodnotového reťazca. Global Circularity Protocol zase prináša rámec na meranie, riadenie a komunikáciu cirkularity.
Význam dát sa nekončí pri reportingu či plnení regulačných povinností. Pri digitálnych pasoch výrobkov sa počíta s ich využitím aj pri opravách, opätovnom použití či materiálovom zhodnotení. Dáta vstupujú aj do rozhodovania o nákupe a odolnosti dodávateľských reťazcov.
Cirkulárne princípy sa zároveň premietajú do energetiky a stavebníctva. V energetike sa pozornosť sústreďuje na decentralizovanú výrobu, flexibilitu spotreby a priemyselnú symbiózu. V stavebníctve sa medzi témami objavujú materiálová odolnosť, opätovné využívanie materiálov a digitalizácia.
Cirkulárne riešenia z Česka a Slovenska
Cirkulárna výstava predstaví viac ako 20 riešení z Česka a Slovenska. Zastúpené budú nové materiály, recyklačné technológie, vratné obaly, systémy opätovného využívania aj riešenia pre stavebníctvo.
Dva okrúhle stoly rozšíria pohľad o skúsenosti miest, regiónov, firiem a občianskych iniciatív. Osobitnou témou budú cirkulárne startupy a otázka, za akých podmienok sa z technologického alebo environmentálneho riešenia môže stať životaschopný biznis.
Druhý deň bude patriť workshopom
Druhý deň summitu, 16. október, bude praktickejší. Workshopy sa zamerajú na dve oblasti, ktoré budú firmy čoraz viac potrebovať zvládnuť aj v praxi: digitálne pasy výrobkov a meranie cirkularity podľa Global Circularity Protocol. Pri digitálnych pasoch výrobkov pôjde najmä o pripravenosť slovenských podnikov na ich zavádzanie, pri protokole o možnosti využívať dáta o cirkularite pri reportingu, riadení rizík, hľadaní úspor či nových obchodných príležitostí.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.