Má Recyklačný fond ďalšie opodstatnenie?

Cieľom diskusného fóra bolo napomôcť hľadaniu východísk k právnemu, metodickému, finančnému, organizačnému a technologickému zabezpečeniu separácie a recyklácie v Slovenskej republike, vrátane návrhov na ďalší postup v tejto oblasti v zmysle uznesenia NRSR 1566 z 30.júna 2009 k schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Redakčná úprava: Tanzer Consulting Slovakia s.r.o..

---

JUDr. Božena Gašparíková – (ETIAM a.s.)

Recyklačný fond (RF) je slovenské špecifikum a ako také špecifikum aj vznikol. Keďže som mala tú česť byť pri jeho vzniku a tvorbe, v čase keď sa kreoval fond, tak si dovolím povedať niečo o tom, ako to bolo s RF zamýšľané.

Vychádzalo sa z niektorých základných princípov. Prvý princíp - znečisťovateľ platí. Do RF by mal platiť príspevok výrobca, dovozca výrobkov, z ktorých raz bude odpad na Slovensku. Dlho sa debatovalo o tom, ktoré komodity budú spoplatňované, nakoniec sa to utriaslo na komoditách, ktoré viac-menej poznáme dnes. Druhým princípom bolo, že ten kto zhodnotí odpad zo svojich výrobkov si bude môcť o túto zhodnotenú časť znížiť výšku svojho plateného príspevku, pretože zabezpečil hlavný cieľ, a tým je zhodnotenie. Ďalej sa predpokladalo, že RF nebude budovaný na princípe právneho nároku. Teda nikto nebude mať, v princípe, právny nárok na príspevok z RF. Neskôr tam boli vsunuté dve výnimky – jedna z nich sa týkala príspevku za staré vozidlo a druhá právneho nároku pre obce, ktoré zabezpečili separovaný zber a recykláciu komunálneho odpadu

Ďalším princípom na ktorom sa tvoril RF bol princíp, že RF nie je nositeľom zodpovednosti. RF má zabezpečovať podporu zhodnocovania odpadu, nie zneškodnenia odpadu. V EÚ sa súbežne s tým ako sme my kreovali RF pristupovalo trochu iným spôsobom k tomu, aby znižovali množstvo odpadu, a to systémom povinnej priamej zodpovednosti výrobcov a dovozcov za zhodnotenie a recykláciu odpadu z ich

výrobkov. EÚ pracuje systémom rôznych limitov. Limitov na zber a zhodnotenie. Už to dnes poznáme aj my, pretože sme to prevzali do našej právnej úpravy.

Komodity RF a ich vývoj

Časť komodít RF – papier, sklo, VKM, plasty, celá komodita kovové obaly – spadajú do  obalov. Je tu Smernica Európskeho parlamentu a rady 94/62/ES o obaloch a odpadov z obalov. Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá až po tom ako sme mali prijatý zákon o odpadoch a vznikol RF. Následne bol schválený zákon 529/2002 Z.z. o obaloch a nariadenie vlády č.220/2005, ktoré ustanovilo limity pre rozsah zhodnocovania a recyklácie vo vzťahu k obalom.

Ďalšia komodita, ktorá sa nám preniesla do RF - staré vozidlá. Zase až potom ako my sme mali vytvorený RF, tak sa do nášho právneho poriadku sa novelou zákona o odpadoch v roku 24/2004 Z.z transponovala smernica EPaR 2000/52/ES o vozidlách po dobe životnosti. Do zákona sa dostal §54, ktorý hovorí o príspevkoch do RF, a máme nariadenie vlády č.153/2004, ktoré ustanovuje vo vzťahu k starým vozidlám limity pre opätovné použitie , zhodnotenie a recykláciu.

Ďalšia komodita RF – elektrozariadenia. Smernica EP 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá sa transponovala do nášho zákona. v zmysle §54i zákona o odpadoch, máme povinnosť platiť do RF, máme nariadenie vlády, ktoré stanovuje limity zhodnotenia elektroodpadu, opätovného použitia a recyklácie komponentov, materiálov a látok, čiže premietla sa táto smernica do nášho zákona.

Použité batérie a akumulátory (BaA) – je tu smernica EPaR 2006/66/ES, táto sa premietla poslednou novelou zákona o odpadoch (č.386/2009). Táto smernica o BaA hovorí o určenom zberovom podiele pre použité prenosné BaA , priamo sa ustanovuje tento zberový podiel v zákone. Nemáme prevzatú a určenú minimálnu recyklačnú efektivitu, ktorá v smernice je.

Keď hodnotíme súčasný právny stav tak len vo vzťahu k olejom a pneumatikám zostal zachovaný pôvodný stav, tak ako bol pre RF navrhnutý. Nie je pri týchto komoditách určený žiaden limit na zhodnotenie ani za zber. Za výrobky platí výrobca, dovozca v plnom rozsahu, možnosť zníženia platenia príspevku do RF je len cez §56 ods.3 a 4 .

Ďalšie komodity , tam už sa to začína komplikovať, VKM, papier, plasty, sklo, -ak ide o obaly, výrobca a dovozca ak splní ustanovený limit, ktorý sme prevzali z EÚ, nemusí platiť do RF, ak ide o tieto komodity, ale ak nie sú obalmi -tak tam nie sú určené limity a výrobca a dovozca platí príspevok do RF v plnom rozsahu. Možnosť zníženia je daná v §56 ods.3 a 4.

Kovové obaly, tam je to to isté ako pri obaloch, tam je väzba na limity.

Staré vozidlá pri nich je určený limit. Dovozca a výrobca platí do RF nezávisle od splnenia limitu. Je tu možnosť zníženia platenia príspevku len cez §56 ods.3 a 4.

Elektroodpad tu sa situácia člení podľa toho, či sa jedná o odpad z domácností alebo nie z domácností . Ak je z domácností platí sa do výšky nesplneného limitu, ak je limit splnený - neplatí sa do RF vôbec . Elektroodpad, ktorý nie je z domácností, pri ňom sa platí za celé množstvo nezávisle od plnenia limitov. Existuje možnosť zníženia platenia cez §56 ods.3 a 4.

Novela š.386/2009 Z.z. zákona o odpadoch

Čo sa týka batérií a akumulátorov, tak táto oblasť bola upravená poslednou novelou zákona o odpadoch. V zákone je určený limit zberu pre použité prenosné batérie a akumulátory, ale platí sa v plnom rozsahu. Možnosť zníženia platenia príspevku je len cez §56 ods. 3 a 4. Tu chcem upozorniť, že práve včera sme našli na stránke Národnej rady poslanecký pozmeňovací návrh poslanca Štefanca a Tkáčovej, ktorí práve toto chcú zmeniť a navrhujú zmeniť príslušné paragrafy tak, že aj v prípade BaA by sa platilo iba vo väzbe na limity, čiže ak by boli ustanovené limity splnené pre prenosné BaA, tak by sa do RF neplatilo (tento návrh nebol schválený v NR SR – poznámka).

Čo sa týka poskytovania prostriedkov RF bol zrušený právny nárok na príspevok pri odovzdaní starého vozidla, vo výške 1000 Sk, bola zrušená možnosť preukázať materiálový tok pri uplatňovaní §56 ods. 3a 4. Došlo k zvýšeniu podielu všeobecného sektora z 12% na 25% a došlo k rozšíreniu právneho nároku obcí pri zabezpečovaní separovaného zberu, nielen pri separovanom zbere a recyklácii, ale pri separovanom zbere a zhodnotení komunálnych odpadov.

Záver

Z môjho pohľadu, ak sa dívam na právnu históriu RF za celé jeho existencie, nedošlo k zásadnému rozšíreniu komodít oproti tým, ktoré tam boli pôvodne dané. Boli rôzne úpravy vo vzťahu k obalom, BaA, ale nová komodita nebola pridaná. V niektorých komoditách nastáva prekrývanie s reguláciou, ktorá je ustanovená smernicami Európskeho spoločenstva. No a napokon ako vidieť - v poslednom období sa zvyšuje podpora separácie a zhodnocovania KO.

---

Ing. Vladimír Radúch (MŽP SR)

Na úvod ospravedlnil pani riaditeľku odboru Doc. Pokusovú, ktorá sa pre neodkladné pracovné povinnosti nemohla zúčastniť tohto stretnutia.

Za MŽP SR chcem povedať k RF, k jeho existencii a jeho úlohe, ktorú zohral nasledovné. Poďme najprv do histórie do roku 2001 keď na Slovensku bol recyklačný priemysel v plienkach, akurát sa rozbiehal. V súčasnosti už máme na Slovensku dostatočne rozvinutý recyklačný priemysel, recyklačné kapacity aj kvalitu technológie, ktorá sa vybudovala z veľkej väčšiny aj z prostriedkov RF. Je to stav, ktorý je porovnateľný so stavom vo vyspelých krajinách EÚ. Samozrejme v niektorých komoditách to môže byť menej, v niektorých viac. To znamená, že dnes v roku 2009 máme vytvorené dostatočné množstvo kapacít na plasty, papier, na sklo. Prakticky na všetky komodity , ktoré sú v rámci RF spoplatnené. Áno, je tu už iná legislatíva v rámci smerníc EÚ, ktorá nazerá na nakladanie s komoditami novým spôsobom. Existencia smerníc EÚ podnietila vznik ďalších organizácií v rámci nakladania s jednotlivými druhmi odpadov, ako sú kolektívne systémy, oprávnené organizácie v rámci obalových materiálov.

Myslím si, že tieto spoločnosti mali v celku veľmi ľahký a jednoduchý štart na Slovensku práve vďaka tomu, že prostredníctvom poskytovania prostriedkov z RF tu mohli rozbehnúť činnosť, zabezpečovať si prostredníctvom zberových spoločností zber odpadov a takisto aj umiestňovať tento vyzbieraný odpad v zariadeniach, ktoré boli v priebehu rokov 2001-2009 vybudované. To znamená, že RF je

inštitúcia, ktorá skutočne zohrala a zohráva veľmi dôležitú úlohu. Zoberme si napríklad obce. Maximálna podpora, čo sa týka realizácie separovaného zberu v obciach išla práve z recyklačného fondu. Dnes minimálne 80% obcí a miest má vybudované separačné a zberové strediská, ktoré boli vybudované z podpory RF a dovtedy som počul len veľmi málo o tom, že by ďalšie organizácie, ktoré vznikli v rámci európskych smerníc o nakladaní s jednotlivými druhmi odpadov, že by prispievali aspoň rovnakým spôsobom v rámci separovaného zberu a zhodnocovania odpadov, tak aby separovaný zber odpadov a jeho materiálové zhodnocovanie na Slovensku nebolo tak finančne poddimenzované ako je práve v súčasnosti. Tým, že tu máme v rámci RF všeobecný sektor, možno je to vďaka tomu, že funguje ten separovaný zber aspoň na takej úrovni ako funguje dnes. Taký je pohľad do minulosti.

Samozrejme to, že smernice EÚ už upravujú nakladanie s odpadmi možno trochu odlišným spôsobom neznamená, že RF je špecifikom na Slovensku, že nevieme nájsť určité cesty a riešenia na to, akým spôsobom vyriešiť existenciu všetkých týchto organizácií za účelom vybudovania systému nakladania s odpadmi, či už sa jedná o zber alebo jeho materiálové spracovanie, aby sme čo najmenej odpadov ukladali na skládky alebo spaľovali a čo najviac odpadov bolo materiálovo zhodnotených.

---

Viera Krakovská (ZMOS)

Hneď na úvod by som chcela pripomenúť, že obce a mestá sú zodpovedné za odpadové hospodárstvo ako za svoju originálnu kompetenciu. To znamená, že musia na svojich územiach organizovať nakladanie s akýmkoľvek odpadom. Prečo ZMOS iniciovalo zmeny v novele zákona o odpadoch resp. v týchto fondoch? Rozdelila by som to na 2 časti – na elektroodpad a obaly.

Elektroodpad

Aj keď je elektroodpad súčasťou komunálneho odpadu, obce nie sú zodpovedné za nakladanie s ním. Ani za zvoz, ani za zber a za jeho zhodnotenie. Od 13.8.2005 sa stali zodpovednými povinné osoby, to znamená dovozcovia, výrobcovia. Za 4 roky, bohužiaľ sa stávalo, že celé Slovensko mi vyvolávalo, že sa zber elektroodpadu na ich územiach neorganizuje a obce vynakladajú finančné prostriedky na tento zber aj na zvoz a teda dávajú príspevky spracovateľom. V praxi sa stávalo aj to, že i keď zákon jednoznačne hovorí: „ak vlastník pozemku alebo užívateľ povie, že opustený odpad on nepovolil uložiť“- na vlastné náklady to znovu likvidujú obce a mestá. Vytýkali sme povinným osobám to, že sa nepostarali a nevykrývali celé územie Slovenska a obce vynakladali zo svojich rozpočtov obrovské peniaze na ich zlikvidovanie. Bola možno chyba, že sme sa skôr nespojili a neuskutočnili sme rozhovory, lebo stále nevedeli čo vlastne ZMOS chce. Videli len to, že chceme aby sa znovu platilo do Recyklačného fondu.

Dovolím si dnes tvrdiť, po určitom odstupe od júna, mája, keď sme v parlamente presadzovali každý svoje požiadavky, nebyť toho že ZMOS dal tieto pripomienky – dodnes to možno nie je uzavreté. Dnes je situácia na úseku druhotného odpadu taká, že precizujeme memorandum, v ktorom sa povinné osoby zaviazali urobiť zmluvu s každou jednou obcou a mestom. Vytvoríme taký systém, aby sme im pomohli s uložením elektroodpadu na

zberových dvoroch, v tých obciach a mestách kde existujú. Pokladám to, ak sa z obidvoch strán všetko dodrží, za uzatvorenú záležitosť.

Ministerstvo životného prostredia SR

Čo sa týka obalov – dosť ma to mrzí, a je to tým, že za posledné štyri roky máme už štvrtého ministra životného prostredia, k dnešnému dňu nemáme program odpadového hospodárstva. Nehovorím o stratégii nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Veľmi ťažko sa v teréne robí, keď nevieme, čo máme na tomto úseku dosiahnuť a musím povedať, každý likviduje alebo sa stará o tie odpady živelne, o to, čo ho najviac trápi. Povedala by som, že dosť nesystémove, pretože naša krajina sa zaviazala pri vstupe do EÚ, že nám dali nejaké nejaké výnimky, ale v prístupových dohovoroch je, že ich musíme plniť . Najjednoduchšie je potom, 2 mesiace pred ich splnením zo zákona dať povinnosť ich plniť mestám a obciam.

Biologicky rozložiteľný odpad

Tak sa stalo aj s biologicky rozložiteľným odpadom. Stratégia mala byť vypracovaná v roku 2004, dodnes nie je, a dovolím si tvrdiť, že o tom musia rozhodovať aj minister hospodárstva, pôdohospodárstva, či sa také vozidlá budú na bioplyn vyrábať atď. to je absolútne nesystémové, aby my sme vedeli od tohto alebo budúceho roku 40% tohto odpadu zlikvidovať a už nehovorím o finančných nástrojoch, obce na to nemajú.

To sme sa dohodli aj s premiérom a dalo sa to do memoranda medzi vládou SR a ZMOS, aj sa to podarilo v parlamente, tak ako pani Gašparíková povedala, popri RF 25% do všeobecného sektora sa podarilo aj tento.

Obaly

Ťažšie to bolo v obaloch, kde nemôže mať niekto zodpovednosť - kto dováža iba 30% tohto odpadu. Prečo to hovorím? Možno nemáte také praktické skúsenosti ako my. Na zákon o odpadoch sú naviazané ešte ďalšie dva zákony, a to je zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a potom zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, kde mordujeme občanov. Keďže oni si zakúpia pri kúpe akéhokoľvek výrobku, ktorý je v obale aj ich budúce zhodnotenie, tak ako je to pri elektroodpade. Tým, že sa plnia limity, bohužiaľ aj zásluhou našich členov miest a obci, ktorí pomáhali za to, že im niekto ponúkol o 10 halierov za tonu alebo kilogram, tak splnili tie limity na 30%. Stalo sa to, že prišla kríza, my sme to pociťovali vlani v novembri, že nám tieto odpady a vyseparované zložky nikto nechcel zobrať. Bolo viac rokovaní s ministrom životného prostredia s pánom Chrbetom, pánom Turským – odišli. Povedalo sa, že sa bude zhodnocovať energeticky, keďže materiálove to nikto nechce zobrať. Nakoniec sme sa dozvedeli, že oni nechcú byť tým sprostredkovateľom a máme si to vybaviť s teplárňami a s organizáciami, ktoré to môžu vlastne od nás zobrať, ale za to ešte zaplatíme. Treba si uvedomiť , že miestne dane a ten poplatok je to, že všetky náklady spojené s odpadovým hospodárstvom by sme mali premietnuť občanovi do miestneho poplatku, čiže dvakrát, trikrát, možno štyrikrát. Nám sa to zdá nespravodlivé, že sa splní 30% a za ostatné obaly sú zodpovedné samosprávy a vynakladajú obrovské peniaze, jednak občania, jednak my z vlastných rozpočtov. Tu zatiaľ nedošlo k dohode a predpokladám, že ani nedôjde, pretože praktiky, ktoré sú, tak sa nám nepáčia. Že sa navštevujú obce, ponúkajú sa zmluvy. Mám plno mailov od starostov a primátorov, ako sa majú zachovať. Ja som dala článok do obecných novín, ale jednoducho nemôže byť občan a obec zodpovedná a dvakrát platiť ten istý odpad. To je náš názor, ak sa mýlim, tak budem rada ak ma poučia, že to nie je tak. Každá obec zo svojho rozpočtu vynakladá obrovské peniaze. Ja vám poviem na konkrétnom príklade mojej obce - to je pol milióna korún. Keby som to chcela premietnuť do miestneho poplatku, mám aj také rodiny, kde majú 8 detí + 2 dospelí. Dnes platia 3500 korún a keby som to chcela dať na tú hranicu, aby som pokryla všetky náklady, tak by bolo 12000 korún, ktoré nikdy nevymôžem, pretože majú životné minimum. Potom nastupuje inštitút vymáhania, podľa zákona č. 511/1992 Zb., kde musím určovať alebo dávať sankčný úrok a preplatia tie odpady. Vzhľadom na to, že sú ekonomicky slabší. Už sme dali aj výnimky, tým že obec dopláca a nie sme schopní toho občana zaťažiť, pretože vieme, že to nevyberieme a jednoducho na to nemá. Myslím si, že toto je otvorená otázka.

O Recyklačnom fonde

Ak sa mám dotknúť Recyklačného fondu musím povedať, že to bol finančný nástroj, ktorý naozaj pomohol obciam zaviesť separáciu a len vďaka tomu dnes separuje 300 obcí. Myslím. Jednak sme mali nárok na príspevok podľa § 64 zákona o odpadoch, podľa množstva vyseparovaného odpadu a to čiastočne zmierňovalo alebo sanovalo straty, ktoré mali obce pri zbere, zvoze a ukladaní resp. zhodnotení odpadu. Časom prišlo k tomu, že sa príjmy RF nenapĺňali a z toho dôvodu sa museli prehodnotiť príspevky obciam za jednotlivé komodity. Tieto sa prepočítavali koeficientom 0,4 pre najfrekventovanejšie vyseparované zložky: papier, sklo a plasty. My na Slovensku dostávame 400 SK za tonu, ale v Čechách, kde máme družbu so Zväzom českých miest a obcí, dostávajú 12.000 českých korún za tonu a majú tento vzťah vysporiadaný. Ak by som mala hodnotiť za ZMOS, pre samosprávy bol RF jednoznačne prínosom a nemáme záujem ho rušiť len z toho dôvodu, že ak by sa to stalo tak padne celá separácia na hlavu a my sme sa predsa zaviazali pri prístupových dohovoroch, že od 1.1.2010 budeme separovať 5 komodít. Vďaka bohu ten bioodpad sa nám podarilo odsunúť do vypracovania stratégie ministerstvom životného prostredia. Ale plasty, sklo, papier a kovové odpady sme povinný separovať. Samozrejme, že robíme aj my s našimi členmi také opatrenia, aby sa každý toho zhostil. Problémy sú väčšinou v bardejovskom okrese, kde je veľa obcí do 300 obyvateľov, dokonca do 105 obyvateľov a tak. Takže musia sa s tým popasovať, lebo je to jednoznačne v zákone - a to musíme udržať. Naše požiadavky nie sú nenormálne – naopak. Ten, kto vyrába a dováža sa musí tiež podieľať na tom, aby sa tento odpad resp. vyseparované zložky dostali tam, kde sa majú.

---

Ing. Róbert Srnka (Ernst&Young k.s.)

Analýza investičných potrieb pre budovanie recyklačných a zberových kapacít v SR do roku 2012

Na základe určitých diskusií v správnej rade RF vznikla požiadavka na vypracovanie analytického materiálu, ktorý by zhodnotil, aký je stav a výhľad do budúcnosti ohľadom investičných potrieb v jednotlivých sektoroch. Spočiatku bola túto diskusia smerovaná ku komplexnému zhodnoteniu všetkých sektorov RF, neskôr sa to zúžilo iba na určité vybraté sektory.

Spôsob spracovania štúdie

Išlo teda o to stanoviť aké budú potreby na investície do recyklácie v roku 2012. Ako sme postupovali? V podstate sme vychádzali z dostupných štatistík z verejných zdrojov, z rozhovorov s rôznymi zástupcami inštitúcií pôsobiacich v odpadovom hospodárstve SR, či už RF, MŽP SR, oprávnenými organizáciami, kolektívnymi systémami alebo organizáciami, ktoré v tejto oblasti pôsobia.  Samozrejme, keďže sa jednalo o prognózu, tak tam museli byť posúdené aj trendy do budúcnosti, čo dáva priestor na určitú nepresnosť. Informácie, s ktorými sme pracovali sme sa snažili aby boli najlepšie, a pravdupovediac mali sme s tým dosť problémy. Tých zdrojov informácií bolo síce viac, ale veľakrát na seba nenadväzovali a často boli medzi nimi veľké rozpory. Takže bolo potrebné spraviť určité rozhodnutia, ktoré z tých informácií považujeme za najpresnejšie. Z tohto dôvodu môžu byť aj naše výsledky určitým spôsobom ovplyvnené.

Štúdiu sme spracovali na základe zmluvy, ktorú sme uzavreli s RF a teda jej vypracovanie bolo financované z prostriedkov RF a je to štúdia, ktorá patrí RF. Informácie, ktoré sa spracovávali sa týkali stavu, ktorý sme analyzovali k 25.2.2009. Samotná analytická fáza prebiehala ešte koncom roku 2008, to znamená, že sme to robili v čase keď oficiálne miesta tvrdili, že Slovenska sa kríza netýka aj keď biznis už začínal cítiť, že sa ho dotýka. V čase keď sme odovzdávali správu bolo jasné,

že v tých komoditách, ako sú druhotné suroviny bola kríza v plnom prúde. Prestal byť dopyt po týchto surovinách. Či to nejakým spôsobom môže ovplyvniť výsledky štúdie? Skôr by som povedal, že sú tam určité horné odhady. My sme postupovali tak, že štúdia bola vypracovaná pre päť sektorov – staré vozidlá, elektrozariadenia, papier, akumulátory a batérie, opotrebované oleje. Chceli sme sa pozrieť na ucelený materiálový tok od samotného uvádzania výrobkov na trh až po čas, keď sa z nich stane odpad, koľko toho odpadu bude a koľko ho bude potrebné zrecyklovať. Vychádzali sme z určitých matematických modelov a z určitých pravdepodobností. Vychádzali sme tiež z toho, že určité komodity sa nemusia vždy stať odpadom napr. olej, alebo aj papier sa niekedy tak znehodnotí, že už sa nedá ďalej recyklovať . Vychádzali sme z dostupných údajov, ktoré o tom vôbec niečo hovoria. K týmto údajom sa dopracovať bola naozaj veľká veda a preto sa jedná často o odborné odhady. Tie pravdepodobnosti v dosť značnej miery záviseli od toho, aká je očakávaná životná dĺžka danej komodity a tá sa značne líšila pre jednotlivé sektory. Napríklad veľké elektrospotrebiče majú pomerne dlhý životný cyklus, takisto aj vozidlá. Niektoré iné, napríklad menšie elektrospotrebiče, alebo aj obaly, majú zasa veľmi krátky životný cyklus, takže tam sme robili určité zjednodušenia. Postupovali sme viackrokovo. Najprv sme sa pozreli na to, koľko asi bude uvedených množstiev tovaru na trh v sledovaných obdobiach do roku 2012. Pre výrobky, ktoré majú dlhší životný cyklus bolo potrebné sa pozrieť aj do minulosti, koľko ich bolo uvedených na trh v predchádzajúcich obdobiach, pretože to sú vlastne informácie, ktoré ovplyvnia množstvo, ktoré bude potrebné recyklovať v sledovanom období. Tam sme robili určité trendové analýzy, sledovali sme ako to zhruba rastie a tie sme čisto extrapolovali. Takže pokiaľ je tu dnes kríza, tak môže byť určité množstvo nami sledovaných výrobkov v niektorých rokoch nižšie než je vykazované.

Na základe týchto výpočtov sme v ďalšom kroku urobili odhad, koľko z tých výrobkov sa v sledovanom období dostane do fázy odpadu. To je tá spodná tabuľka a tam sú určité predpoklady, pri ktorých sme vlastne takýto odhad spravili.

V tejto fáze sme určili očakávané množstvo odpadu a na základe platných limitov recyklácie a zhodnotenia, ktoré sú stanovené a ktoré sú odlišné pre každý jeden sektor, sme stanovili požiadavky na spracovateľské kapacity na spracovanie jednotlivých komodít. Tieto sme porovnávali s informáciami o existujúcich, súčasných spracovateľských kapacitách v SR. V sledovaných sektoroch nám vychádzalo, že spracovateľská kapacita je dostatočná. To je jedno z hlavných zistení štúdie. Toto je primárne ohľadne spracovania odpadu, trochu menej sme sa dokázali dotknúť oblasti zberu.

Nami spracovaná štúdia bola primárne zameraná na investičné náklady a tie  sú v oblasti spracovania komodít významne vyššie, ako povedzme v samotnom zbere, triedení a podobne. Niektoré tie veci , ktoré sa týkajú triedenia môžu byť podhodnotené.

Odporúčania

Naše hlavné odporúčania zo štúdie, keďže sme videli rôzne veci, ktoré aj nás prekvapili, sú zosumarizované v základných bodoch.

Z nášho pohľadu budovať nejaké ďalšie spracovateľské kapacity pre elektroodpad, batérie a akumulátory, papier a staré vozidlá a opotrebované oleje nie je potrebné, pretože sú už v súčasnosti dostatočné a v niektorých prípadoch sú niekoľkonásobné, než je potreba v tom sledovanom období roku 2012. To za predpokladu, že by sa limity ďalej nezvyšovali a zostali by na dnešnej úrovni.

Podľa diskusií s predstaviteľmi organizácií pôsobiacich v odpadovom hospodárstve je súčasná osveta nepostačujúca. Pod osvetou rozumieme informovanosť obyvateľov SR (verejnosti aj organizácií). Mala by sa zamerať na zvýšenie povedomia o potrebe recyklácie, možností zberu ale aj finančnej motivácie. Výsledkom by mal byť nárast pomeru vyseparovaných odpadov z celkového množstva zmesového odpadu.

Je potrebné zvýšiť rôznorodosť zberu a tak znížiť bariéry pre občanov a organizácie, ktorí majú záujem o separovanie odpadu. Tak isto je potrebné znížiť potenciálne legislatívne bariéry pre organizácie pôsobiace v oblasti zberu. Zber priamo súvisí s osvetou obyvateľstva. Motivovaný občan potrebuje vedieť, kam, kedy, ako a za akých podmienok môže svoj odpad odovzdať

Legislatíva EU a zákon zaoberajúci sa odpadovým hospodárstvom v SR stanovujú limity. Limity sú na zber a na samotné spracovanie odpadu. V súčasnosti neexistuje kontrolný mechanizmus, ktorý by sledoval plnenie limitov. Kontrola je založená na výstupoch z hlásení, v ktorých sa uvádzajú spracované množstvá. Plnenie najmä v oblastiach kde sú limity stanovené len na časť tovarov môže viesť k motivácii skresľovať vykazované údaje.

Je dôležité sledovať celý životný cyklus tovarov – od ich uvedenia na trh cez zber až po spracovanie odpadu. V súčasnosti sleduje tvorbu a spracovanie odpadu systém RISO. Avšak podľa nášho názoru systém nepracuje s úplnými údajmi a nenadväzuje na údaje o vzniku tovarov, z ktorých sa odpady tvoria. Je potrebné aby tento systém bol previazaný s inými systémami (napr. Hlásenia o výrobe, dovoze, exporte a reexporte, colné hlásenia a pod.), ktoré by poskytovali informácie o toku tovarov na trh tak aby bolo možné overiť množstvo vzniknutého odpadu.

Absolútne chýbajú relevantné a spoľahlivé informácie a to je myslím si niečo čo je potrebné. Nechápem ako môžeme riadiť niečo, keď nemáme relevantné informácie. Výsek informácií, ktoré vlastní RF a s ktorými pracuje, je nedostatočný . Informácie, ktoré sú vo vládnych systémoch, ak by som to tak nazval, sú zase z určitého pohľadu a často sú nepresné. Je tam veľmi často duplicita alebo niektoré úplne chýbajú. To sú veci, ktoré sa nám javili, že tu by sa malo zamerať veľmi citeľne. Takisto chýba určitý spôsob dôslednej kontroly. Kompetencie povedzme RF sú len v tých veciach, ktoré oni finančne podporili . Chápem, že štátne inštitúcie majú nejaké kontrolné mechanizmy, ale myslíme si, že ten kontrolný systém by mal byť viac stupňový, viacúrovňový nie je možné sa spoliehať iba na to, že SAŽP bude robiť nejakú kontrolu. To sa nám javí ako nedostatočné.

Zjednotenie definícii by malo byť prioritou pre všetky inštitúcie pôsobiace v celom odpadovom hospodárstve. Odporúčame vydať zrozumiteľné návody na vypĺňanie tlačív a používanie katalógových čísel odpadov napr. v spolupráci s odbornými organizáciami z jednotlivých sektorov. Následne ich interpretovať pre subjekty z konkrétnej oblasti priemyslu s príslušným odpadom, ktorý v ňom potenciálne vzniká. Zjednotením definícií by sa tak predišlo možnému použitiu nesprávneho katalógového čísla a uľahčil by sa tak systém reportingu.

V odpadovom hospodárstve existuje mnoho hlásení, ktoré sa zasielajú príslušným úradom. Pri zbieraní podkladov a informácií a aj pri ich vyhodnocovaní sme identifikovali veľmi závažné nedostatky v evidencii a výkazníctve odpadov a nakladaní s nimi. Odporúčame zjednotiť formu hlásení, zasielať hlásenia konečným prijímateľom s obsahom len tých informácií, ktoré danú inštitúciu zaujímajú. Predišlo by sa tak vypĺňaniu nesprávnych či nerelevantných tlačív alebo vypĺňaniu nesprávnym spôsobom povinnými osobami, pôvodcami odpadov aj spracovateľmi/zhodnocovateľmi odpadov

Odporúčame preto opraviť existujúci, resp. vytvoriť nový systém hlásení týkajúcich sa odpadov a nakladaní s nimi tak, aby bol prehľadný, jednoduchý a jednoznačný pre pôvodcu odpadov a všetky ďalšie subjekty, ktoré s odpadom nakladajú a aby existovala možnosť krížovej kontroly alebo iného spôsobu priebežnej a/alebo záverečnej verifikácie.

Hlásenia ako forma reportingu vykonávanej činnosti by postupom času mali celoplošne prevziať elektronickú podobu. Elektronická podoba zrýchli samotný proces reportingu, uľahčí možnosť kontroly, bude cielená na informačné potreby jednotlivých organizácií. Nemalo by pritom dochádzať k, strate, zámene, duplikácii alebo vypĺňaniu iba jedného tlačiva,

V súčasnosti sú niektoré hlásenia zasielané do systémov, ktoré si robia vlastné registre a tie následne na to preposielajú údaje Ministerstvu životného prostredia. V takomto systéme je veľmi pravdepodobné, že sa niektoré údaje nezahrnú alebo duplikujú. To môže výrazne skresliť výslednú štatistiku. Samotný systém zberu a verifikácie údajov v systéme RISO je podľa nášho názoru neefektívny a nedostatočný. Systém je potrebné doplniť o kontrolné mechanizmy a systematický audit údajov.

Je zrejmé, že jednotlivé sektory pôsobiace v rámci RF spolu súvisia. Vidíme preto potrebu analýzy i ostatných (v tejto štúdii neanalyzovaných) sektorov. Dôvodom je ucelený pohľad na situáciu kapacít u spracovateľov a zberačov. Napríklad sektor vozidiel vytvára odpad i v sektore skla.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.