V piatich mestách, ktoré najvýraznejšie zvýšili triedenie odpadu, sme sa pýtali na tipy a skúsenosti.
Partizánske, Michalovce, Trebišov, Zvolen a Dunajská Streda sa v minulom roku 2025 stali piatimi samosprávami, ktoré zaznamenali najväčší pokrok v triedení spomedzi 40 najľudnatejších miest Slovenska. Analýza, ktorú sme v denníku ODPADY-PORTAL priniesli ešte v marci, ukázala, že tzv. úroveň vytriedenia komunálneho odpadu v nich poskočila najvýraznejšie.
Čelo rebríčka z hľadiska úrovne vytriedenia za rok 2025 síce obsadili Pezinok, Nové Zámky a Senec s mierou triedenia okolo 60 %, ale najväčší medziročný skok zaznamenalo práve spomínaných päť miest. Zisťovali sme, čo je za tým.
V sérii piatich článkov teraz mapujeme situáciu v každom z piatich spomínaných miest. Príbeh každého mesta je iný a kým niekde úradovali hlavne veľké množstvá vytriedeného železa a ocele, inde sa prejavili inovácie a nové postupy.
Vysvetľujeme dáta vykázané v oficiálnych reportoch miest, ale priestor dostávajú aj vyjadrenia, ktoré sme získali z mestských úradov. Druhý diel seriálu venujeme Michalovciam.
Lepšie triedenie, rôzne príbehy
Tak Michalovce, ako aj Partizánske a Trebišov vďaka lepšiemu triedeniu „preskočili“ do nižšej sadzby zákonných poplatkov za skládkovanie. Tie sa totiž odvíjajú práve od toho, ako mestá a obce triedia. Keďže úroveň vytriedenia v trojici miest stúpla nad 50 %, samosprávy po novom hradia pri ukladaní odpadov na skládky zákonný poplatok 15 eur za tonu namiesto doterajších 18 eur.
Hoci Zvolenu ani Dunajskej Strede nárast úrovne vytriedenia o zhruba päť percentuálnych bodov na zníženie skládkovacieho poplatku nestačil, lepšie triedenie pocítia rozpočty všetkých piatich miest aj v tom, že sa v nich znížilo množstvo zmesového komunálneho odpadu.
Práve nevytriedený „zmesák“ spolu s bioodpadmi predstavuje kľúčový odpadový náklad samospráv. V prípade zmesového odpadu musia mestá hradiť jeho zber i zneškodnenie a od budúceho roka aj povinnú úpravu pred skládkovaním. Náklady spojené s triedenými zložkami, akými sú plasty, papier či sklo, nehradia mestá a obce, ale organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Na druhej strane zavádzanie nových postupov a inovácií v odpadovom hospodárstve znamená aj náklady. Zaujímali sme preto tiež o to, ako pätica miest využila dotačné mechanizmy. Kým v súčasnosti Envirofond v oblasti odpadov dotuje výhradne traktory, v minulosti podporoval aj rôzne iné riešenia a samosprávy ťažili tiež z eurofondových výziev.
V článku sa dozviete:
- ako sa zmenila skladba odpadu v Michalovciach,
- čo najviac pohlo úrovňou vytriedenia,
- akú vzrástli vytriedené zložky,
- na čo mesto získalo eurofondy,
- ako rozbehnú množstvový zber odpadu.
Ako Michalovce zvýšili triedenie odpadu
„Výsledky analýzy ODPADY-PORTAL, ktoré potvrdzujú, že Michalovce patria k mestám s najvýraznejším medziročným zlepšením v triedení odpadu, sú pre nás skvelou spätnou väzbou a potvrdením, že úsilie mesta a jeho obyvateľov ide správnym smerom,“ vyjadrila sa hovorkyňa primátora mesta Mária Stričková.
Podobne ako Trebišov výrazný medziročný nárast v produkcii odpadov vlani zaznamenali aj Michalovce. Ako však ukazujú dáta, v ich prípade za vyššou úrovňou vytriedenia stojí hlavne omnoho väčšie množstvo železa a ocele.
Celková produkcia komunálnych odpadov v meste sa medziročne zvýšila o takmer 13 %, resp. 2 209 ton a dosiahla 19 304 ton. Na rozdiel od Trebišova tu množstvo zmesového komunálneho odpadu stúplo, a to o 338 ton (+4,4 %) na 7 951 ton.
Zostáva vám 55% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.