Chceme recyklovať nový druh odpadu, ale aj recyklácia má limity, vraví šéf spoločnosti ARGUSS (rozhovor)

Tri desaťročia pôsobenia na trhu umožňujú sledovať, ako sa slovenské odpadové hospodárstvo postupne menilo od éry dominancie skládok až po dnešný dôraz na recykláciu, obehové hospodárstvo a moderné technológie. 

Skupina ARGUSS od svojho vzniku pred tromi dekádami rozšírila aktivity od úpravy nebezpečných odpadov cez kompostovanie, spracovanie elektroodpadu či dekontaminácie až po čistenie priemyselných odpadových vôd. 

Dnes investuje do nových technológií, ktoré dokážu odstrániť aj perzistentné látky PFAS, pripravuje ďalšie inovácie a zároveň upozorňuje na problémy, ktoré podľa nej stále brzdia rozvoj odpadového hospodárstva na Slovensku.

„Má zmysel recyklovať, ale v zdravej, rozumnej miere. Práve takýto prístup by podľa mňa mal sprevádzať ďalší rozvoj slovenského odpadového hospodárstva,“ vysvetľuje v rozhovore Martin Madaj, konateľ spoločnosti ARGUSS.

Recyklácia áno, ale nie za každú cenu

Spoločnosť ARGUSS má za sebou 30 rokov na slovenskom trhu. Ako odvetvie odpadového hospodárstva vyzeralo v 90. rokoch pri rozbehu firmy?

ARGUSS sa rozbiehal v intenciách, ktoré odrážali dobu. Začínalo sa úpravou odpadov, znižovaním ich nebezpečných vlastností a podobne. Následne sa otvárali jednotlivé prevádzky, či už kompostárne, kde už išlo o zhodnotenie a potom elektroodpad, dekontaminačné plochy, čistiareň odpadových vôd (ČOV) a potom to naberalo na intenzite.

Ako bolo Slovensko v tom čase pripravené z pohľadu kapacít na zhodnocovanie odpadov?

Skládok bolo enormne viac. Odpadové hospodárstvo sa viac zameriavalo na skládky, v súčasnej dobe ako spoločnosť prechádzame na obehovosť a opätovné využitie materiálov. V tom spočíva zmena a aj legislatíva to tlačí týmto smerom. Rolu samozrejme zohráva aj environmentálne povedomie.

To všetko sú napokon aj ciele štátu definované v rôznych dokumentoch. Jedným z nich je Program odpadového hospodárstva. Práve skončilo obdobie siahajúce do roku 2025 a ako ste spomenuli, kľúčovým cieľom bol odklon odpadov zo skládok. Ministerstvo vo vyhodnotení dokumentu konštatuje, že tento cieľ sa nepodarilo splniť. Z vášho pohľadu, v čom by sme mali ako krajina pridať, čo by mali byť priority a kam by mali smerovať trendy?

Všetci tlačia na obehovosť. Má to zmysel, rovnako ako aj zníženie skládkovania. Ja stále zastávam „sedliacky rozum.“ Poďme recyklovať, robme recykláty a využívajme materiály, ktoré stoja za to recyklovať. Naopak, s tými, ktoré nevieme recyklovať, robme iné činnosti, ukladajme ich na nejaké miesto, využime ich neskôr, keď to bude relevantné a podobne. Čiže áno, má zmysel recyklovať, ale v zdravej rozumnej miere.

Nové technológie vracajú vodu do obehu

Vlani ste sprevádzkovali novú halu v obci Lok a na roky 2026-2027 máte v pláne rozvoj inovácií. O aké zámery ide?

K minulým projektom len dodám, že sme urobili inovácie aj v rámci elektroodpadu, kde sme dopĺňali rôzne technológie ako výkonnejšie triediče, separátory a podobne, aby sme získali viac materiálov, ktoré vieme recyklovať, ktoré sa dajú opätovne použiť. Následne sme robili investície do mobilného drviča, ktorý sa teraz používa aj na drvenie nebezpečných odpadov, aby sme primárne znížili ich objem, upravili ich podľa požiadaviek odberateľa, respektíve pripravili na výrobu TAP (tuhých alternatívnych palív – pozn. red.) a podobne, kde to má zmysel. 

Jednou z najväčších investícií je momentálne ČOV, tam dopĺňame druhý stupeň čistenia - reverznú osmózu, ktorú sme pár rokov vyvíjali vyslovene na špecifické odpadové vody, a kde sa týmto druhým spôsobom čistenia vieme dostať až na úroveň parametrov závlahovej vody. Čiže vieme tú vodu dočistiť tak, že je plnohodnotne využiteľná na závlahy či už okrasných drevín, poľnohospodárskej pôdy alebo ako médium pre aplikáciu rôznych prípravkov na úpravu odpadov. Voda na výstupe bude kontrolovaná akreditovanými laboratóriami pre splnenie príslušnej STN normy pre závlahové vody. Chceme jej vrátiť hodnotu ktorú mala pred jej znečistením. Reverzná osmóza dokonca odstraňuje aj PFAS látky. Znižujeme úroveň kontaminantov až o 99 percent.

V portfóliu holdingu, kam Arguss patrí, je aj spoločnosť Slovak Eco Treatment, ktorá prevádzkuje mobilné zariadenie. Aj v denníku ODPADY-PORTAL sme písali o jej nasadení na skládke v Skalici. V prípade ČOV v Loku, o ktorej hovoríte, ide o stacionárne zariadenie, kam by boli dovážané odpadové vody z priemyslu alebo poľnohospodárstva?

V prípade ČOV hovoríme o stacionárnom zariadení, ktoré bude v obci Lok, kde budú vody dovážané a závlahová voda bude využívaná na rôzne účely nielen v odpadovom hospodárstve. Zastávam názor, že vyčistená voda má byť využitá v mieste jej vzniku, ak je to možné, aby sa zachovali hydrologické pomery v danej oblasti.

Čo sa týka mobilných technológií na tekuté odpady, ako napríklad reverzná osmóza, tie sú zamerané hlavne na skládkové vody, ktoré budú do budúcnosti stále veľkou výzvou. Teraz sa vyvážajú do komunálnych čistiarní, no tie s nimi začínajú mať problém. Sú tam látky, ktoré ničia technológiu a čistenie nie je vždy dokonalé. Mobilná reverzná osmóza vie skládkovú vodu dočistiť na úroveň závlahovej vody.

Takže staviate novú ČOV v obci Lok.

Áno, a v podstate jedinú na Slovensku, ktorá bude schopná vyčistiť aj emulgované znečisťujúce látky a PFAS látky.

Častokrát sa stáva, že zámery, ktoré majú vzniknúť, či už ide o veľké zariadenia typu spaľovní, ale aj menšie prevádzky, narážajú na odpor či nepochopenie verejnosti. Stretli ste sa s takýmto problémom na úrovni povoľovacích procesov pri niektorom z projektov, napríklad aj pri tomto v obci Lok?

Pri Loku nie, keďže už máme schválenú ČOV a ide iba o dobudovanie ďalšieho stupňa. Toto ide vodným povolením, veľa hodín sme strávili konzultáciou so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Riešili sme spolu každý krok na stavbe, všetky izolácie, všetky nádrže a podobne. Máme to všetko predkonzultované a momentálne sme vo fáze výstavby, kde už mobilná osmóza je na mieste. V krátkej dobe plánujeme predčasné užívanie, testovanie a potom spustenie prevádzky.

Vráťme sa k mobilnému zariadeniu. Využívajú ho viaceré skládky?

Áno, aj keď zo začiatku boli skeptické, hoci ide nemeckú technológiu, ktorá funguje po celom svete. Skládky, kde sa už čistilo, zistili, že tá technológia naozaj funguje. Aj odbery vody po vyčistení dosahujú parametre závlahovej vody a robia sa pravidelne z každej skládky. Naši zákazníci už majú skúsenosti, vďaka ktorým technológii začínajú veriť. 

Nákladovo sa vieme s touto technológiou dostať buď na úroveň, alebo niekedy pod úroveň toho, čo platí prevádzkovateľ skládky za čistenie v klasickej ČOV vrátane prepravy. Tiež sa znižuje uhlíková stopa a dodržuje sa tým zásada, že voda ostane tam, kde spadne. Keď spadne na skládku, tak sa vypustí vedľa, pri skládke a nepreváža sa cez pol republiky.

Ak uvažujeme o nejakom producentovi odpadových vôd, skládke alebo menšom priemyselnom podniku, čo rozhoduje o tom, či sa v danej situácii oplatí využiť mobilné zariadenie alebo odvoz cisternami do ČOV? 

Rozhoduje o tom množstvo, ktoré vedia naskladniť. Mobilná osmóza sa oplatí, keď sa robí aspoň päťsto kubíkov naraz. Nie každý má také retencie a záleží, ako často potrebujú vody odvážať a tak ďalej. 

A potom rozhoduje aj samotné zloženie odpadových vôd, lebo aj reverzná osmóza má limity. Nie všetko zvládne na prvýkrát a k tomu slúži naša stacionárna ČOV, kde prvý stupeň chemicky upraví vodu, vyzráža kal a nežiaduce látky. Druhý stupeň vodu dočistí na vhodnú pre závlahu.

Najväčšou brzdou zostávajú zdĺhavé povoľovania

V legislatíve odpadového hospodárstva je aktuálne otvorených viacero tém, čaká sa napríklad na aktualizáciu Katalógu odpadov v súvislosti s batériami. Čo v odpadovej legislatíve vás aktuálne najviac „tlačí" a čo by podľa vás pomohlo odvetviu pohnúť sa dopredu?

Čo sa týka batérií, vykonávame len zber, takže nevnímame nejaký tlak, aj keď samozrejme úpravy súhlasov budeme musieť urobiť. Skôr je tlak asi na spracovateľoch.

Vítame zmenu EIA, ktorá odstránila niektoré duplicitné požiadavky, ktoré proces naťahovali, čo zrejme aj zapríčinilo to, že investície boli na Slovensku brzdené. Ťažko sa vám investuje do niečoho, keď neviete, čo z toho vypadne a kedy projekt dokončíte.

Elektronická evidencia môže vyčistiť trh

Od budúceho roka by sa mala rozbehnúť priebežná elektronická evidencia odpadov cez ISOH. Čo to pre vás bude znamenať? Očakávate, že termín bude dodržaný?

Pre nás to bude znamenať odstránenie papierového toku, ktorý je byrokratickou záťažou. Či sa to zavedie, uvidíme. Hovorí sa o tom už dlhšie. Momentálne je zavedené ohlasovanie odpadov cez ISOH. Mohla by odpadnúť byrokracia a mohlo by to tiež stransparentniť celý systém. Možno by to odstránilo tzv. freeriderov alebo firmy, ktoré pôsobia na trhu, naberú odpad, zriadia si prevádzky, naskladnia a nechajú to tam. Možno takto budú rýchlejšie odhalené.

Správy o podobných prípadoch sa objavujú pravidelne. V oficiálnych štatistikách zároveň vidieť veľa „bielych miest,“ napríklad v podobe tzv. iného nakladania. Týkajú sa spomínané praktiky aj odvetví, v ktorých pôsobíte?

Určite áno. Stretávame sa s tým, hlavne pri niektorých firmách, ktoré pracujú so zeminami alebo s dekontamináciou. Takisto viem, že pri zelených odpadoch sa vyskytujú občas firmy, ktoré sa zrazu objavia. Nedokážete im konkurovať, pretože si narýchlo urobia prevádzku, no nerobia s odpadom to, čo majú. Nedodržujú všetky pravidlá, ktoré vy ako korektná firma musíte dodržiavať. Takže im neviete im konkurovať. Potom sa stáva, že firmy odpad naskladnia a zrazu zmiznú. Spoločnosť zmení vlastníka, odpad tam ostane, vytvorí sa nejaká záťaž, ale vy s tým bojovať neviete. 

Na zmeny mali byť pripravení už dávnejšie

Od budúceho roka by mala tiež vstúpiť do hry povinná úprava odpadov pred skládkovaním. Ako sa to dotkne vášho podnikania? A ako vnímate pripravenosť samospráv a firiem?

Čo sa týka mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ), vieme niektoré činnosti ponúknuť. Nepracujeme s komunálnym odpadom, ale máme kompostárne, kde v prípade potreby vieme odpad z MBÚ prijať. Čo sa týka pripravenosti, myslím si, že sa o tejto téme diskutuje už dlho. Kto sa chcel pripraviť, pripravený už je. Kto prípravu odkladal, pripravený nie je. 

Škoda, že sme nešli systémom Českej republiky, kde si dali dlhšie časové obdobie, ktoré sú schopní dodržať. My sme si dali ambiciózny plán, ktorý sme nedodržali. Potom sa to posúvalo, čo samozrejme robilo problém niektorým podnikateľským subjektom, ktorí do MBÚ zainvestovali, ostali im nevyužité technológie a teraz snažia nájsť im dočasne iné využitie.

Sanácia záťaží sa nesmie stať politickou témou

Dlhodobo riešenou a aktuálne horúcou témou sú aj environmentálne záťaže. Prečo riešenie v mnohých prípadoch napreduje pomaly, v čom vidíte kľúčový problém?

Neviem, čo je hlavným problémom, ktorý brzdí riešenie tohto problému. Faktom je, že niektoré envirozáťaže tu máme desaťročia. Ministerstvo ide s viacerými projektami von do verejného obstarávania, čo samozrejme vítame. Ja len dúfam, že sa im to podarí dokončiť, lebo niektoré environmentálne záťaže už boli vyhlásené a riešené viackrát. Je to veľký objem peňazí, každý sa chce istým spôsobom zapojiť, je tam rôzne množstvo odvolaní čo sa týka verejného obstarávania. Možné je aj to, že kým sa to dotiahne do konca, zmena vlády to stopne. 

Pri niektorých skládkach, napríklad v prípade Vrakune, je to environmentálna záťaž, ktorá je predmetom politických bojov. Pri tom, čo nám hrozí pri vrakunskej skládke, by bolo správne odstrániť ju čo najskôr a nie riešiť iba otázku, kto to zaplatí. Ohrozujeme si Žitný ostrov a spodnú vodu. Prioritou má byť životné prostredie a investície do neho.

Spomínate Vrakuňu. Tu ministerstvo pomerne zvláštnym spôsobom začalo hovoriť o spolupráci s talianskou štátnou firmou Sogesid, no nie je tam zatiaľ nič konkrétne prezentované ani podpísané. Živou témou je však envirozáťaž pri Predajnej v Banskobystrickom kraji. V aktuálnom tendri na sanáciu gudrónov asociácia ENVISAN kritizuje nastavenie podmienok a hovorí o znevýhodnení slovenských firiem. Ako to vnímate?

Neviem sa vyjadriť, či je to znevýhodnenie domácich firiem. Možno áno, určitým spôsobom. Treba si však uvedomiť, že environmentálna záťaž je obrovská a veľmi náročná. Vody a gudróny tam majú PH okolo 1, nemyslím si, že máme na Slovensku kapacitu, aby sme to všetko spracovali. Podmienky sú nastavené naozaj vysoko. Uvidíme, či sa to dotiahne do konca.

Otázka je, ako je na tom Slovensko s kapacitami. Z odpadov, ktoré sa vyvážajú zo Slovenska, tvoria zásadnú proporciu nebezpečné odpady - štvrtinu, tretinu, niekedy skoro polovicu. Príkladom je Chemko Strážske, kde museli byť PCB látky likvidované vo Viedni. Nie je do určitej miery aj nevyhnutné, aby sa zahraničné kapacity podieľali na spracovávaní? Musia domáce subjekty pri riešení záťaží spolupracovať so zahraničím, aby bolo možné zneškodniť nebezpečné odpady?

Určite áno a hlavne pri znečisťujúcich látkach, ktoré sú tam. Na to naše kapacity nepostačujú, a to sa bavíme aj o spaľovniach. Tu ide o odpady, ktoré treba spáliť, stabilizovať alebo solidifikovať. Vývoz potrebný bude a ja predpokladám, že pri tých znečisťujúcich látkach to neurobí ani jedna spaľovňa. Čiže predpokladám, že sa to bude distribuovať po viacerých spaľovniach v rámci Európy.

Elektroodpad sa mení, nové výzvy ešte len prídu

Od 21. mája platia nové pravidlá cezhraničnej prepravy odpadov. Zaviedol sa elektronický systém DIWASS, zmenili sa mnohé podmienky. Ako ste na to boli pripravení? Ako sa vás to dotklo pri cezhraničnej preprave?

Čo sa týka cezhraničnej prepravy, neprepravujeme až tak veľa odpadu. Väčšinou sú to nejaké plošné spoje a komponenty z elektroodpadu, ktoré idú na ďalšie spracovanie, čiže na tieto zmeny sme pripravení. Podali sme splnomocnenie na ministerstvo životného prostredia a ideme sa registrovať do DIWASS systému.

Je spracovanie elektroodpadu stále dominantná činnosť vašej spoločnosti, alebo sa to už rokmi rozvinulo do niečoho, čo je silnejšie?

Je to jedna z činností, aj keď nie dominantná, no stále zaujímavá. Hlavne obratovo, keďže elektroodpad má stále veľa hodnotných komponentov. Rozmýšľame, že by sme investovali ešte do spracovania chladničiek, pretože okrem tejto bielej techniky a solárnych panelov robíme všetko. 

A čo práve fotovoltika? Pripravujete sa na to, že príde nápor na recykláciu komponentov? 

Zatiaľ sme plány týmto smerom príliš nerozvíjali a nerobíme nejaké konkrétne kroky, napríklad nákup technológií.

V súvislosti s novými investíciami sa ešte spýtame na eurofondovú výzvu zameranú na recykláciu odpadov. Dopyt bol veľký, ale ministerstvo dotácie stoplo s odôvodnením, že chce podmienky nastaviť po novom. Zaujímali ste sa o ňu aj vy? 

Začali sme ju riešiť, ale v procese riešenia ju zrušili. Ale áno, ak bude znova otvorená, určite sa budeme chcieť zapojiť.

Aktuálne by sme chceli riešiť hlavne spomínané chladničky a dofinancovanie ČOV, kde chceme výstupom deklarovať látku ako vodu, ktorá bude spĺňať parametre závlahovej vody a tým aj stav konca odpadu - recyklácia činnosťou R5.

---

PR článok spoločnosti ARGUSS.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.