Komentár k § 1

Ustanovenie § 1 zákona o obaloch vymedzuje predmet jeho úpravy, jeho pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a  s odpadmi z obalov.

Predmetom úpravy zákona podľa odseku 1 sú:

a) požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov,

b) práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s s obalmi a pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov,

c) pôsobnosť orgánov štátnej správy,

d) zodpovednosť za porušovanie povinností v oblasti obalov.

Cieľom zákona je tak ochrana životného prostredia, ako aj zamedzenie prekážkam v obchodovaní. Vzhľadom na princíp subsidiarity je zákon o obaloch vo vzťahu k zákonu č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o odpadoch“) špeciálnym právnym predpisom, preto majú jeho ustanovenia prednosť a podľa ustanovení zákona o odpadoch sa postupuje len v prípadoch, ak zákon o obaloch neobsahuje osobitnú úpravu nakladania s s odpadmi z obalov.

Ustanovenie odseku 2 je prebratím článku 2 ods. 1 smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, na základe ktorého patria do pôsobnosti zákona všetky druhy obalov uvedené na trh alebo do obehu na území SR. Oproti predchádzajúcej právnej úprave ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch (ďalej aj „predchádzajúci zákon o obaloch“) došlo k spresňujúcej formulačnej úprave (spojka „a“ v slovnom spojení „na trh a do obehu“ bola nahradená spojkou „alebo“), čím sa odstraňuje pretrvávajúca právna nejasnosť a výkladová nejednotnosť. Aktuálne znenie § 1 ods. 2 sa už jasne vzťahuje na tie obaly, ktoré sú na území SR uvádzané na trh podľa § 2 písm. h) alebo do obehu podľa § 2 písm. i) tohto zákona. Zákon síce opätovne jednoznačne neustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom „druh obalu“, avšak z dikcie odseku 2 je zrejmé, že druhové rozlíšenie sa má týkať samotného obalu ako výrobku (vzhľadom na jeho úžitkové využitie napr. členenie na spotrebiteľské, skupinové a prepravné obaly) bez ohľadu na jeho materiálové zloženie.

Ustanovením odseku 3 sa rieši vzťah k osobitným právnym predpisom, upravujúcim požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a podmienky ich používania (demonštratívne citovaných v poznámke pod čiarkou k odkazu č. 2), pričom nová právna úprava do týchto predpisov nezasahuje.

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona o obaloch stratili platnosť všetky platné vykonávacie predpisy k pôvodnému zákonu č. 529/2002 Z. z. o obaloch.

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenám a) až d)

Základnou definíciou je definícia pojmu obal. Definícia zároveň zahŕňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktoré sú transpozíciou smernice 2004/12/ES. Pojem „spotrebiteľský obal“ zdôrazňuje kumulatívny charakter dvoch podmienok, splnením ktorých má obal charakter spotrebiteľského obalu. Zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Z pojmu prepravných obalov sú vyčlenené cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa teda tento zákon nevzťahuje.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu a)

Príklad PREZENTÁCIE:

-   reklamný stojan alebo reklamný panel s s výrobkom na jednorazové použitie,

-   visací štítok zavesený priamo na výrobku,

-   zásobník na výrobky v mieste predaja určený na jednorazové použitie (napr. zásobník na žuvačky, lízanky, malé hračky, a pod.)

Príklad SUROVINY:

-   pekáreň dováža múku, cukor, kakao, atď. zabalené v papierových vreciach, alebo v iných obaloch,

-   výrobca elektroniky dováža, zabalené súčiastky.

K písmenu b) príklad: (SPOTREBITEĽSKÝ OBAL)

-   krabička s s vrecúškami čaju,

-   balíček dražé žuvačiek.

K písmenu c) príklad: (SKUPINOVÝ OBAL)

-   zmršťovacia fólia na skupinu PET fliaš,

-   kartónový stojan na jogurty,

-   plastový výlisok na uloženie ovocia, zeleniny.

K písmenu d) príklad: (PREPRAVNÝ OBAL)

-   paleta,

-   strečová fólia,

-   prepravka,

-   preložka.

Oprávnená organizácia ENVI-PAK v prípade pochybností, či výrobok je alebo nie je obalom, zabezpečí pre svojich klientov relevantné rozhodnutie v tejto veci.

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenám e) až f)

Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu e) príklad: (OPAKOVANE POUŽITEĽNÝ OBAL)

-   sklenená fľaša,

-   paleta,

-   prepravka alebo debna.

K písmenu f) príklad: (OPAKOVANÉ POUŽITIE)

-   opakovane naplnená pivová fľaša,

-   opätovne použitá paleta,

-    znovu naplnená kartónová škatuľa (odevy).

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenu g)

Zmena definície pojmu „povinná osoba“ v § 2 písm. g) vyplýva z nutnosti spresnenia tejto definície vzhľadom na skutočnosť, že podľa doteraz platnej právnej úpravy nebolo jednoznačne možné určiť subjekt povinnosti voči všetkým obalom uvedeným na trh v SR. Podľa novej definície je povinnou osobou ten, kto balí a/alebo plní výrobky do obalov v SR, dovozca balených výrobkov a dovozca/výrobca prázdnych obalov priamo určených do distribučnej siete. Postavenie povinnej osoby teda voči predchádzajúcej právnej úprave nadobúda aj výrobca prázdnych obalov, ktoré sú priamo alebo prostredníctvom ďalších dodávateľov či distribútorov odovzdávané/predávané spotrebiteľom (napr. nákupné tašky, prázdne zaváraninové poháre, atď.) Nová úprava tohto pojmu zároveň v podstatne vyššej miere zabraňuje vzniku možnej duplicity pri určovaní subjektu, ktorý je nositeľom povinností povinnej osoby. Nová definícia povinnej osoby zahŕňa medzi osoby nakladajúce s s obalmi fyzickú osobu podnikateľa a právnickú osobu (akúkoľvek).Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly subjektom, ktoré balia a plnia výrobky do týchto obalov, nie sú povinnými osobami v zmysle nového zákona o obaloch. Naďalej zostáva rozdiel medzi pojmom povinná osoba podľa zákona o obaloch a medzi vymedzením pojmu výrobca a dovozca obalov a materiálov z komodít spadajúcich pod povinnosť platby príspevkov do Recyklačného fondu podľa zákona o odpadoch. Podľa zákona o odpadoch má povinnosť platiť príspevok do Recyklačného fondu aj výrobca a dovozca, ktorý dodáva nepoužité prázdne obaly povinným osobám. Takýto výrobca a dovozca nie je povinnou osobou podľa zákona o obaloch, nemôže plniť neexistujúcu povinnosť (stanovené limity zhodnocovania/recyklácie podľa § 7) a môže si teda znížiť výšku svojho príspevku plateného do Recyklačného fondu len s s využitím postupu podľa § 56ods. 3, resp. ods. 4 zákona o odpadoch.

Oprávnená organizácia ENVI-PAK ponúka výrobcom a dovozcom, ktorí sú povinní platiť príspevky do Recyklačného fondu, službu, na základe ktorej môže výrobca a dovozca využiť možnosť zníženia príspevkov do Recyklačného fondu.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu g) ods. 1 príklad: domáci balič plnič.

K písmenu g) ods. 2 príklad: dovozca balených výrobkov, distribútor výrobkov povinnej osoby nezapísanej v registri povinných osôb.

K písmenu g) ods. 3 príklad: distribútori prázdnych obalov, ktoré predávajú konečnému spotrebiteľovi.

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenu h)

Doplnenie definície „uvedenie na trh“ do návrhu zákona vyplynulo z vypustenia definície „uvedenia na trh“ v zákone č. 264/1999 Z. z., na ktorý sa v platnom zákone o obaloch odkazovalo. Potreba uvedenej úpravy vyplynula z adaptácie nariadenia (ES) č. 765/2008 do zákona č. 264/1999 Z. z. (ktoré "uvedenie na trh" definuje ako prvé sprístupnenie výrobku na trh Spoločenstva) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Obsahovo neprichádza k zmene oproti doterajšiemu významu pojmu „uvedenie na trh“. Z aplikačného hľadiska zákon naďalej nerieši otázku, kto je v rámci obchodného vzťahu osobou zodpovednou za uvedenie na trh, ani akým spôsobom sa uvedenie na trh preukazuje. V praxi preto bude, ako doposiaľ, pretrvávať variabilita pri výklade tejto otázky bez zjednocujúceho legislatívneho základu. Napríklad v súčasnosti sa uvedenie na trh preukazuje daňovými dokladmi, dodacími listami, obchodnými zmluvami posúdením postavenia zmluvných strán v obchodnom vzťahu s s určením rozhodujúceho podielu na uvedení na trh a pod.

Príklad:

- prechod z výroby do vlastných skladov nie je uvedenie na trh.

- poskytnutie svojich balených výrobkov zamestnancom je uvedenie na trh.

Oprávnená organizácia ENVI-PAK poskytuje pre svojich klientov odborné poradenstvo a pomoc pri určovaní povinnej osoby ako aj okamihu uvedenia obalov na trh.

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenu i)

Uvedená definícia je prebratím ustanovenia predchádzajúceho zákona. Pojem „uvedenie do obehu“ má v zákone o obaloch svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu „uvedenie na trh“ nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy postačujúce na zabezpečenie plnenia povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch.

Príklad:

- dovozca prázdnych tašiek, ktoré predáva ďalej reťazcom.

K písmenu j)

Doplnenie definície „odpad z obalov“ medzi základné pojmy vyplynulo z požiadavky riešiť výkladové nejasnosti, ktoré spôsobovala jej absencia medzi základnými pojmami; definícia je prebratá zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Príklad výnimiek, ktoré sa nepovažujú za odpad z obalov:

- rozbité sklenené fľaše pri plnení fliaš výrobkom,

- poškodené PET fľaše v procese plnenia,

- odrezky, zvyšky obalov vznikajúce v procese balenia,

- nepodarky obalov vznikajúce v procese balenia.

Oprávnená organizácia ENVI-PAK poskytuje pre svojich klientov odborné poradenstvo a pomoc pri posudzovaní odpadov z obalov a prípadov, kedy odpad nie je možné považovať za odpad z obalov.

K písmenu k)

Definícia pojmu „nakladanie s s obalmi“ bola do zákona doplnená pre zjednodušenie aplikácie zákona, vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa. Ide o pojem, ktorý súhrnne pomenúva činnosti, ktorých predmetom sú obaly.

K písmenu l)

Definovanie pojmu „odber opakovane použiteľných obalov“ si vyžiadalo odstránenie pojmu „spätný odber“ zo zákona o obaloch; odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber opakovane použiteľných zálohovaných obalov uvedených v § 6, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety).

K písmenu m)

Definovanie pojmu „recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

K písmenu n)

Definovanie pojmu „organická recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Komentár k § 3

K odseku 1

Ustanovenie § 3 zákona je prebratím čl. 4 smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, podľa ktorého má členský štát povinnosť prijať ďalšie opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov z obalov. Takýmto ďalším opatrením je podľa § 3 zákona vypracovanie programu prevencie. V § 3 ods. 1 zákona je vymedzený pojem „prevencia“, prebratý z čl. 3 ods. 4 smernice o obaloch. Novelizáciou tejto definície bol zabezpečený úplný súlad tohto ustanovenia so znením smernice o obaloch, nakoľko pojem „prevencia“ vymedzuje aj vo vzťahu k znižovaniu škodlivosti vyrobených obalov a odpadov z týchto obalov. Časť vety za bodkočiarkou v ustanovení písm. b) „...prevencia sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií, priaznivejších pre životné prostredie“ sa v súlade so znením smernice o obaloch, vzťahuje aj na preventívne opatrenie uvedené v písm. a) zákona.

Komentár k § 3

K odseku 2

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona vymedzuje ako subjekt povinnosti pre vypracovanie programov prevencie povinnú osobu podľa § 2 písm. g) nového zákona o obaloch, avšak nositeľom uvedenej povinnosti nie je každý subjekt spĺňajúci definičné znaky pojmu povinná osoba, ale iba ten, ktorý je zároveň výrobcom výrobkov, ktoré súčasne balí alebo si ich dáva baliť iným subjektom (napr. balič/plnič), resp. povinná osoba, ktorá zároveň zabezpečuje balenie a distribúciu týchto balených výrobkov pod vlastnou obchodnou značkou. Ďalším zákonným predpokladom pre vznik povinnosti podľa odseku 2 je množstvo výrobkov uvádzaných na trh povinnou osobou, ktoré musia byť balené/plnené v množstve obalov presahujúcom 10 ton v priebehu jedného kalendárneho roku.

Na základe uvedeného bude mať povinnosť vypracovať program prevencie povinná osoba - balič/plnič, ktorý je zároveň výrobcom výrobkov, ktoré sám balí alebo dáva baliť tretím subjektom, a ktoré uvádza na trh v SR v množstve nad 10 ton obalov ročne. Nositeľom povinnosti podľa odseku 2 bude tiež povinná osoba – balič/plnič, ktorý je zároveň aj distribútor balených výrobkov, ktoré balí a uvádza na trh v SR v množstve nad 10 ton obalov ročne. Skutočnosť, že ustanovenie prvej vety odseku 2 „...vyrába výrobky, ktoré sú balené priamo...“, resp. „....ktorou je distribútor výrobkov, ktorý balí a distribuuje výrobky...“ uvádza ako jeden z definičných znakov výlučne len činnosť balenia výrobkov (vzniká teda otázka, či sa vzťahuje aj na plnenie), by nemala byť vo vzťahu k vymedzeniu okruhu subjektov uvedenej povinnosti vykladaná ako podmienka vylučujúca povinné osoby - plničov obalov, ako subjekty povinné vypracovať program prevencie, a to najmä vzhľadom na účel programov, ako preventívnych opatrení, vzťahujúcich sa na znižovanie množstva produkovaného obalového odpadu.

Obsahové náležitosti programov prevencie sú v odseku 2 vymedzené len formuláciou základných obsahových požiadaviek bez ich ďalšej špecifikácie. Zákon teda, tak ako doteraz, vytvára pomerne široký priestor pre povinné osoby, aké konkrétne opatrenia a ciele do svojich programov prevencie zahrnú. Zákonom stanovené náležitosti podľa odseku 2 však musia byť obsahom každého programu prevencie. Vzhľadom na možnú zmenu adresáta povinnosti oproti doterajšiemu právnemu stavu sa táto povinnosť stáva aktuálnou pre nových adresátov (tzn. tých, ktorí ju podľa predchádzajúceho zákona O obaloch nemali) už odo dňa účinnosti nového zákona o obaloch s s toleranciou šiestich mesiacov na zaslanie vypracovaného programu obvodnému úradu životného prostredia podľa odseku 3. Napriek absencii jednoznačného prechodného ustanovenia by sa táto povinnosť nemala „de facto“ vzťahovať na subjekty, ktoré už vypracovali programy prevencie podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ide o prenesenie povinnosti s s rovnakým obsahom z predchádzajúceho zákona. Ak teda v čase nadobudnutia účinnosti nového zákona o obaloch má povinná osoba spracovaný platný program prevencie, ktorý z obsahového hľadiska vyhovuje požiadavke odseku 2, plní si svoju zákonnú povinnosť.

V prípade nesplnenia povinnosti podľa odseku 2 hrozí povinnej osobe podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona sankcia až do výšky 20 000 eur.

Oprávnená organizácia ENVI-PAK poskytuje pre svojich klientov odborné poradenstvo a pomoc pri vypracovaní programu prevencie.

Komentár k § 3

K odsekom 3 a 4

Povinné osoby so sídlom podnikania v SR, ktorých sa týka povinnosť vypracovania programu prevencie, majú povinnosť zaslať vypracovaný program prevencie na príslušný obvodný úrad životného prostredia najneskôr do šiestich mesiacov od začatia ich činností. Vznik uvedenej povinnosti povinnej osoby sa tak viaže na začatie činností ustanovených v § 2 ods. 2 tohto zákona. Zákon zároveň ustanovuje povinnosť povinnej osoby vypracovať nový program prevencie a zaslať ho príslušnému obvodnému úradu životného prostredia v prípade, že dôjde k takej zmene činnosti, ktorá má vplyv na obsah programu prevencie. Lehota na splnenie uvedenej povinnosti je 4 mesiace od vzniku takejto zmeny. V praxi môže vzniknúť polemika, v akej lehote majú povinnosť zaslania spracovaného programu prevencie obvodnému úradu životného prostredia tie subjekty, ktoré ju podľa doterajšieho právneho stavu nemali (povinné osoby, podliehajúce povinnosti podľa § 3, ktoré podľa doterajšieho zákona o obaloch nespadali pod kategóriu „výrobcu výrobkov, ktoré sú balené priamo výrobcom alebo na základe jeho požiadavky treťou osobou“ alebo „distribútora výrobkov, ktoré sú balené a distribuované pod jeho obchodnou značkou“), no činnosť, zakladajúcu vznik tejto povinnosti, vykonávajú dlhšie obdobie, ako šesť mesiacov. Aj napriek tomu, že uvedenú situáciu nový zákon o obaloch nerieši (ani v prechodných ustanoveniach), povinnosť v takýchto prípadoch musí byť splnená za obdobných podmienok, ako keby išlo o novú činnosť, tzn. do šiestich mesiacov od účinnosti nového zákona o obaloch. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona hrozí povinnej osobe so sídlom na území SR v prípade nesplnenia povinnosti podľa odseku 2 sankcia až do výšky 20 000 eur.

Komentár k § 3

K odseku 5

Ustanovenie odseku 5 je osobitné preventívne orientované ustanovenie, ktorého základným cieľom je umožniť spotrebiteľovi výber pri nákupe nápojov tak, aby si mohol vybrať nápoj buď v opakovane použiteľnom alebo v opakovane nepoužiteľnom (jednorazovom) obale, keďže zvyšovanie podielu opakovane použiteľných obalov patrí k hlavným nástrojom na znižovanie celkového množstva odpadov z obalov. Cieľom uvedeného novelizovaného ustanovenia je zvýšením predajnej plochy na 200 m2 odbremeniť menšie obchodné prevádzky od plnenia predmetnej povinnosti, čo môže mať z ekonomického hľadiska pozitívny dopad na menších predajcov, bez negatívnych dopadov tohto opatrenia na životné prostredie. Zvýšená miera používania opakovane použiteľných obalov je jedným z kľúčových nástrojov na obmedzovanie celkového množstva produkovaných odpadov z obalov, ktorý je ustanovený v čl. 2 ods. 1 smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.