Legislatívne pravidlá vlády SR určujú pravidlá tvorby zákonov,
vyhlášok a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ilustračné foto ©
Dreamstime.com
Tieto pravidlá určujú, akým spôsobom môže verejnosť a záujmové
skupiny vstupovať do tvorby noriem. Upravujú tiež postup
ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci pri príprave,
predkladaní a prerokúvaní zákonov, ktorých návrhy podáva vláda
Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj pri príprave, predkladaní
a prerokúvaní nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov až
po ich vyhlásenie
Komu ide návrh na pripomienkovanie?
Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na
Portáli právnych predpisov (ďalej len „portál“). Zároveň
predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o
zverejnení návrhu zákona na pripomienky
podpredsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným
orgánom štátnej
Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcii vládnej legislatívy
- odboru aproximácie práva,
Národnej banke Slovenska,
Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov, ak ide o
návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov,
ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného
predpisu alebo ak tak určí vláda.
Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s vyššími
územnými celkami, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest
Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a mestami,
ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú
úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s
verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie
vlády.
Legislatívne
pravidlá vlády Slovenskej republiky (rtf, platné
od 01.09.2011)
Stránka
Legislatívnej rady vlády
Lehota na pripomienkovanie
Lehota na zaslanie pripomienok je
15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu.
Ak nastanú mimoriadne okolnosti, ak hrozí nesplnenie záväzkov
vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, alebo ak ide
o návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu
naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu dodržať, možno
pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto
prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto
lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní.
Pripomienkové konenie k
nelegislatívnym materiálom (správy, koncepcie atď.) upravuje
Metodický
pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR.
Tento materiál určuje, že pri
predkladaní materiálu do vlády sa postupuje jedným z nasledujúcich
postupov:
bežný postup
zjednodušený postup
skrátený postup
Pri bežnom postupe je lehota na
pripomienkovanie 15 pracovných dní v prípade legislatívnych
materiálov a 10 pracovných dní v prípade nelegislatívnych materiálov
odo dňa doručenia oznamu o zverejnení pripomienkujúcemu subjektu
v elektronickej forme.
Zjednodušený postup sa uplatní v
prípade tých materiálov, ktoré by podľa výnimky z predkladania
materiálov na pripomienkové konanie nemuseli byť vôbec predložené na
pripomienkové konanie, avšak predkladateľ sa z akýchkoľvek dôvodov
rozhodne predložiť ich na pripomienkové konanie. Lehota na
pripomienkovanie takýchto materiálov je 5 pracovných dní odo
dňa doručenia oznamu o zverejnení pripomienkujúcemu subjektu v
elektronickej forme. Zjednodušený postup sa netýka legislatívnych
materiálov.
V prípadoch, ak nastanú mimoriadne
okolnosti , možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej
forme; lehota na pripomienky sa skracuje na 7 pracovných dní v
prípade legislatívnych materiálov a na 5 pracovných dní v
prípade nelegislatívnych materiálov odo dňa doručenia oznamu
o zverejnení pripomienkujúcemu subjektu v elektronickej forme;
tieto lehoty nie je potrebné dodržať v prípade, ak vláda SR alebo
predseda vlády SR uložia vypracovať materiál ako naliehavý.
Pripomienky
Pripomienky k návrhu zákona musia byť formulované jednoznačne
a musí z nich byť zjavný ich legislatívny prínos. Na dosiahnutie
prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a
pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.
Ak pripomienkujúce orgány uplatňujú pripomienky, ktoré považujú za
podstatné, vyjadrí sa to pri každej z týchto pripomienok, napríklad
takto: „túto pripomienku považuje ministerstvo za zásadnú“
alebo „na tejto pripomienke ministerstvo trvá“. Ak
predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto
pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ nevyhovie ostatným
pripomienkam pripomienkujúcich orgánov, nepovažujú sa za predmet
rozporu.
Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas orgánu, ktorý ju
uplatnil a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky
pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní
vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný
na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní.
Rozporové konanie
S podpredsedom vlády, ministerstvami a Úradom vlády
Slovenskej republiky je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať
tie pripomienky, ktoré označili ako zásadné a ktoré sú predmetom
rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy sa na
rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je
predmetom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa
osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo
činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého
pomeru, rozpočtových pravidiel).
Rozporové konanie so zástupcom zamestnávateľov a zástupcom
zamestnancov sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú
predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo
postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na
úrovni príslušných ministrov alebo vedúcich iných pripomienkujúcich
orgánov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny
zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde.
Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže
uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil
väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany
verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi
verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka).
Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak
predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo
aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, iba ak existujú
vážne dôvody na neuskutočnenie rozporového konania; predkladateľ
tieto dôvody zverejní na svojej internetovej stránke. Ak sa hromadná
pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu,
zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa stotožnili s
hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom
ako prostredníctvom portálu.
Kontext
Aktuálny dokument Legislatívne pravidlá vlády SR je možné stiahnuť
si z internetovej stránky Sekcie
vládnej legislatívy Úradu vlády SR
Ostatné rokovania vlády:
22.10.2008 Návrh
zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády SR
25.05.2010
Návrh
zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády SR
13.10.2011
Návrh
Štatútu Legislatívnej rady vlády SR a zmien a doplnení Legislatívnych
pravidiel vlády SR
15.12.2010 Návrh
na doplnenie Legislatívnych pravidiel vlády SR
02.03.2011
Návrh
na doplnenie Legislatívnych pravidiel vlády SR
06.07.2011
Návrh
zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády SR
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.