V tretej časti seriálu o komunálnom odpade v SR sa Ing.
Marek Hrabčák zo spoločnosti Geosofting zameriava na otázku, či
rozdielna výška poplatkov v jednotlivých mestách Slovenská zodpovedá
objektívnym nákladom na odpadové hospodárstvo, alebo je podhodnotená,
či dokonca premrštená.
Foto ©
Dreamstime.com
V poslednej dobe sme často svedkami, že samosprávy
dôrazne žiadajú navýšenie príspevkov za vyseparované zložky z MSW
(municipal solid waste – komunálny zmesový odpad) od
oprávnených organizácií. Pracujú teda samosprávy efektívne s
nástrojmi, ktoré majú k dispozícií? Zodpovedajú poplatky za komunálne
odpady nákladom miest na riešenie svojho odpadového hospodárstva?
Hneď na začiatok je potrebné zdôrazniť, že sme nemali k dispozícií
konkrétne sumy o poplatku za každé mesto. Vychádzame len
z údajov v publikovanom grafe v pôvodnom článku
„Humenčania
platia...“, kde sme jednotlivé údaje pre všetky mestá
graficky extrapolovali. Tým mohlo dôjsť k nepresnostiam na
úrovni centov a výsledná hodnota je preto zaťažená určitou
chybou. Taktiež je potrebné uviesť, že údaje o produkcií komunálnych
odpadov za jednotlivé mestá sú podľa ŠU SR za rok 2008, údaje o výške
HDP na obyvateľa kraja je taktiež podľa ŠÚ SR za rok 2007, údaje
o počte obyvateľov sú podľa ŠU SR za rok 2009 a uvedené poplatky
za KO sú zrejme za roky 2010-2011 z pôvodného článku. Vzájomne
prepočty tak môžu byť zase skreslené určitým „fázovým posunom“
najmä v súvislosti s hospodárskou krízou v tomto období. Napriek tomu
je možné považovať nasledujúci graf a tabuľku za dostatočne
hodnovernú a štatisticky interpretovateľnú.
Pre posúdenie ekonomiky OH na úrovni miest tak prinášame údaje
o poplatku za komunálny odpad v každom meste, doplnili sme údaje
o celkovej produkcii komunálnych odpadov a taktiež o počte obyvateľov
za každé mesto podľa ŠÚ SR. Následne sme vypočítali priemerné
množstvo MSW na občana pre každé mesto. V poslednom stĺpci je uvedená
výška nákladov na odpadové hospodárstvo mesta v prepočte na tonu
komunálneho odpadu. Vychádzame z údajov o celkových nákladoch každého
mesta na OH vydelením celkovou produkciou komunálnych odpadov. Údaje
o nákladoch sme čerpali zo Záverečného účtu mesta, ktorý sme pre
každé mesto vyhľadali na webových stránkach mestá. Priemerná hodnota
pre tento štatistický súbor 36 slovenských miest je 86 EUR/t,
najvyššia hodnota je cez 138 EUR/t a najnižšia hodnota je tesne nad
50 EUR/t.
Čo z týchto výsledkov vyplýva? Predovšetkým poznanie, že rozdiely
medzi jednotlivými mestami sú pri položke NÁKLADY na OH vyššie ako
pri položke POPLATOK za KO (variačný koeficient je väčší). Z grafu
zároveň vidíme, že sa vyčlenili celkom tri skupiny miest: priemerný
stred, kam patria mesta ako Poprad, Prievidza, Brezno, Liptovský
Mikuláš, Bánovce nad Bebravou, Nové Zámky atď. s výškou nákladov na
OH mesta okolo 86 EUR/t MSW. Samostatne sa vyčlenila skupina miest:
Martin, Lučenec, Žilina, Považská Bystrica a Banská Bystrica, kde
náklady na OH dosahujú vyše 110 EUR/t MSW. Na opačnom konci rebríčka
sa pohybujú mestá ako Vranov nad Topľou, Piešťany, Dunajská Streda,
Humenné, Michalovce, Ružomberok, kde náklady na OH sú len 50-63
EUR/t.
Niektoré mestá potrebujú na nakladanie s 23 000 t komunálneho
odpadu až 2 600 000 EUR, iným stačí na polovičné množstvo odpadu (11
000 t) len 660 000 EUR! Efektívnosť nakladania s komunálnym
odpadom je teda v jednotlivých mestách Slovenska značne rozdielna.
Zatiaľ čo niekde dokážu zabezpečiť nakladanie s KO na úrovni 60
EUR/t, inde na to potrebujú až dvojnásobok!
Tento stav môže byť zapríčinený viacerými skrytými faktormi :
nedostatočná homogenita údajov = nemožnosť vzájomného
porovnávania medzi mestami
nedostatočný výber predpísaného poplatku (+ neznámy
producenti KO)
poplatok hradí prevádzkové náklady ale aj investičné akcie
pri nakladanie s KO
sofistikovanejšie spôsoby nakladania sú drahšie a príjem z DS
ich nepokryje
konkurenčný boj o odpad medzi firmami (dumpingové ceny versus
monopolne ceny)
nekoncepčné manažovanie odpadového hospodárstva na úrovni
mesta
absencia regionálnych systémov resp. koordinácie na úrovni
krajov (tzv. ISHO)
Jednotlivé faktory skúsime rozobrať v ďalšom pokračovaní.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.