NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Poplatky a náklady miest na komunálne odpady

V tretej časti seriálu o komunálnom odpade v SR sa Ing. Marek Hrabčák zo spoločnosti Geosofting zameriava na otázku, či rozdielna výška poplatkov v jednotlivých mestách Slovenská zodpovedá objektívnym nákladom na odpadové hospodárstvo, alebo je podhodnotená, či dokonca premrštená.

Poplatky a náklady miest na komunálne odpady

  • Publicistika |  07.10.2011 |  Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o. Prešov

Foto © Dreamstime.com

V poslednej dobe sme často svedkami, že samosprávy dôrazne žiadajú navýšenie príspevkov za vyseparované zložky z MSW (municipal solid waste – komunálny zmesový odpad) od oprávnených organizácií. Pracujú teda samosprávy efektívne s nástrojmi, ktoré majú k dispozícií? Zodpovedajú poplatky za komunálne odpady nákladom miest na riešenie svojho odpadového hospodárstva?

Hneď na začiatok je potrebné zdôrazniť, že sme nemali k dispozícií konkrétne sumy o poplatku za každé mesto. Vychádzame len z údajov v publikovanom grafe v pôvodnom článku „Humenčania platia...“, kde sme jednotlivé údaje pre všetky mestá graficky extrapolovali. Tým mohlo dôjsť k nepresnostiam na úrovni centov a výsledná hodnota je preto zaťažená určitou chybou. Taktiež je potrebné uviesť, že údaje o produkcií komunálnych odpadov za jednotlivé mestá sú podľa ŠU SR za rok 2008, údaje o výške HDP na obyvateľa kraja je taktiež podľa ŠÚ SR za rok 2007, údaje o počte obyvateľov sú podľa ŠU SR za rok 2009 a uvedené poplatky za KO sú zrejme za roky 2010-2011 z pôvodného článku. Vzájomne prepočty tak môžu byť zase skreslené určitým „fázovým posunom“ najmä v súvislosti s hospodárskou krízou v tomto období. Napriek tomu je možné považovať nasledujúci graf a tabuľku za dostatočne hodnovernú a štatisticky interpretovateľnú.

Pre posúdenie ekonomiky OH na úrovni miest tak prinášame údaje o poplatku za komunálny odpad v každom meste, doplnili sme údaje o celkovej produkcii komunálnych odpadov a taktiež o počte obyvateľov za každé mesto podľa ŠÚ SR. Následne sme vypočítali priemerné množstvo MSW na občana pre každé mesto. V poslednom stĺpci je uvedená výška nákladov na odpadové hospodárstvo mesta v prepočte na tonu komunálneho odpadu. Vychádzame z údajov o celkových nákladoch každého mesta na OH vydelením celkovou produkciou komunálnych odpadov. Údaje o nákladoch sme čerpali zo Záverečného účtu mesta, ktorý sme pre každé mesto vyhľadali na webových stránkach mestá. Priemerná hodnota pre tento štatistický súbor 36 slovenských miest je 86 EUR/t, najvyššia hodnota je cez 138 EUR/t a najnižšia hodnota je tesne nad 50 EUR/t.

Čo z týchto výsledkov vyplýva? Predovšetkým poznanie, že rozdiely medzi jednotlivými mestami sú pri položke NÁKLADY na OH vyššie ako pri položke POPLATOK za KO (variačný koeficient je väčší). Z grafu zároveň vidíme, že sa vyčlenili celkom tri skupiny miest: priemerný stred, kam patria mesta ako Poprad, Prievidza, Brezno, Liptovský Mikuláš, Bánovce nad Bebravou, Nové Zámky atď. s výškou nákladov na OH mesta okolo 86 EUR/t MSW. Samostatne sa vyčlenila skupina miest: Martin, Lučenec, Žilina, Považská Bystrica a Banská Bystrica, kde náklady na OH dosahujú vyše 110 EUR/t MSW. Na opačnom konci rebríčka sa pohybujú mestá ako Vranov nad Topľou, Piešťany, Dunajská Streda, Humenné, Michalovce, Ružomberok, kde náklady na OH sú len 50-63 EUR/t.

Niektoré mestá potrebujú na nakladanie s 23 000 t komunálneho odpadu až 2 600 000 EUR, iným stačí na polovičné množstvo odpadu (11 000 t) len 660 000 EUR! Efektívnosť nakladania s komunálnym odpadom je teda v jednotlivých mestách Slovenska značne rozdielna. Zatiaľ čo niekde dokážu zabezpečiť nakladanie s KO na úrovni 60 EUR/t, inde na to potrebujú až dvojnásobok!

Tento stav môže byť zapríčinený viacerými skrytými faktormi :

  • nedostatočná homogenita údajov = nemožnosť vzájomného porovnávania medzi mestami

  • nedostatočný výber predpísaného poplatku (+ neznámy producenti KO)

  • poplatok hradí prevádzkové náklady ale aj investičné akcie pri nakladanie s KO

  • sofistikovanejšie spôsoby nakladania sú drahšie a príjem z DS ich nepokryje

  • konkurenčný boj o odpad medzi firmami (dumpingové ceny versus monopolne ceny)

  • nekoncepčné manažovanie odpadového hospodárstva na úrovni mesta

  • absencia regionálnych systémov resp. koordinácie na úrovni krajov (tzv. ISHO)

Jednotlivé faktory skúsime rozobrať v ďalšom pokračovaní.


Diskusia (4)

  1. Augustín11.10.2011 (10:20)
    Samozrejme, že každé mesto má "svoje" náklady na nakladanie s komunálnym odpadom závislé od miestnych podmienok, dostupnosti infraštruktúry na zhodnocovanie, či zneškodňovanie odpadov, úrovne triedeného zberu, zloženia obyvateľstva ... atď, ale aj tak čísla v článku ukazujú, že samospráva má značné rezervy pri manažovaní v tejto oblasti. Neefektívne vynaložené finančné prostriedky sa v konečnom dôsledku opakovane strácajú bez toho, aby sa použili na zmysluplné investície do miestneho, či regionálneho odpadového hospodárstva, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ušetriť budúce náklady miest a obcí.
  2. Marek H13.10.2011 (11:48)
    Zhodneme sa teda v tom: " že každé mesto má svoje náklady..." atď
    Potom ale by sme mali súhlasiť, že aj každá krajina v EU "má svoj spôsob nakladania  s OH " v závislosti od vymenovaných faktorov v predošlom diskusnom príspevku (rozdielna infraštruktúra, HDP, turistika, zastavba...). Prečo potom sme neustále konfrontovaný akýmisi jednotnými číslami a recyklačnými kvotami pre celú EU ???
     
  3. Peter Lukáč14.10.2011 (09:58)
    asi preto lebo infraštruktúra je budovaná a teda prispôsobiteľná potrebám. Vytvoriť efektívny systém je teda možné i pri rôznych nákladoch, na ktoré prispieva okrem iného i EÚ cez štrukturálne fondy. 
    Ideálny cieľ teda je stanovený, problém je ako vždy v osobách okolo toho.
  4. Marek H14.10.2011 (10:35)
    len herci sú nanič !
    Inak položím otázku:
    Nestačilo by na úvod pre ochotnícke divadlo naštudovať nejakú "jednoaktovku" namiesto hneď "Hamleta" ?
    Apropo: ktorá krajina z EU má dnes efektívny systém OH ?
    Napr. táto ???
    http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP
    /10/1417&format=HTML

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Mali by vlády plánovať kapacity energetického zhodnocovania odpadov? (+ tabuľka)

Mali by vlády plánovať kapacity energetického zhodnocovania odpadov? (+ tabuľka)

Viaceré krajiny vykazujú vyššie kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, než je ich produkcia komunálnych odpadov. Trh reaguje inak, než zámery plánovačov.

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Aj najrozšírenejšia forma chemickej recyklácie je v súčasnosti len formou čiastočnej recyklácie, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Pozreli sme sa na aktuálne čísla o naplnenosti slovenských skládok. Prinášame veľký prehľad spolu s údajmi o ich prevádzkovateľoch.

X
X
X
X