Separovanie podľa Žiaru (REPORTÁŽ)

O stretnutie sme požiadali Zuzanu Gallovú, riaditeľku spoločnosti. Zuzana Gallová pred príchodom do Technických služieb v roku 2010 pôsobila dva roky na Mestskom úrade v Žiari, kde mala na starosti práve problematiku nakladania s odpadmi.

Predtým pôsobila v rôznych iných oblastiach, ktoré s odpadmi nesúviseli. Od roku 2008 však patrí k „motorom“ aktivít na poli separovania zberu v Žiari nad Hronom. V rozhovore sa preto celkom prirodzene prelínali aktivity mesta i jej súčasného zamestnávateľa.

Od eseročky k akciovke

Odpadové hospodárstvo v Žiari nad Hronom sa vyznačuje viacerými špecifikami. Jedným z nich je to, že v meste pôsobia dve spoločnosti s rovnakým názvom – Technické služby. Jedna je eseročkou mesta a na starosti má predovšetkým údržbu komunikácií a zelene, správu športovísk a iných mestských aktív.

Akciovka, ktorej šéfuje Zuzana Gallová, vznikla v roku 2009 transformáciou služieb mesta.

Zuzana Gallová | Foto: Odpady-portal.sk

Mestská eseročka predtým zabezpečovala pre mesto širokú škálu činností: okrem nakladania s odpadmi aj údržbu zelene a komunikácií, správu bytového fondu a iných aktív mesta. Vzhľadom na rôznorodú skladbu činnosti, ktoré TS ŽH, s.r.o. vykonávali, nebolo podľa Zuzany Gallovej možné koncentrovať sa na oblasť odpadového hospodárstva v takom rozsahu a takej kvalite, ako si to daná oblasť a sprísňujúca sa legislatíva v tej dobe vyžadovala.

„Zároveň spoločnosť nedisponovala dostatkom finančných zdrojov, aby bez vstupu strategického partnera bola schopná zainvestovať do obstarania skládkovacích kapacít a do modernizácie mechanizmov a zariadení na nakladanie s odpadom.“, vysvetľuje Zuzana Gallová.

Dva roky jeho predstavitelia komunikovali s veľkými odpadovými spoločnosťami. Jednou z podmienok mesta bolo pokračovanie v množstvovom systéme zberu a separácii „zadarmo“, teda tak, aby cena bola premietnutá do komunálneho odpadu.

Podľa Zuzany Gallovej boli rokovania dosť náročné, čo bolo spôsobené viacerými reáliami odpadového hospodárstva v meste. Mesto napríklad nevlastnilo žiadnu skládku. V súčasnosti sa využívajú skládky firmy Bzenex BMP (vl. Marius Pedersen a obec Bzenica) a firmy ZSNP SPO, s.r.o. Zložitosti transformácie pridával fakt, že mesto je poberateľom prostriedkov zo štrukturálnych fondov na rôzne projekty, ktoré musia ostať vo vlastníctve mesta. Technické služby navyše potrebovali investície do techniky a do vlastnej skládky odpadov, ktorú mesto v tom čase začalo pripravovať.

Investorom sa napokon stala bratislavská spoločnosť Tatra Real, a.s., ktorá získala vo firme 90 percentný podiel. Zvyšných desať percent vlastní mestská eseročka Technické služby.

Tatra Real sa venuje najmä oblasti developmentu a trhu s nehnuteľnosťami. V odpadovom trhu je to jej ojedinelá akvizícia. Firma však v tom čase už mala odkúpené pozemky pod Technickými službami so zámerom realizovania inej investície. Napokon sa rozhodla pre tento projekt.

Projekty

Výsledkom majetkovej spoluúčasti mesta v akciovke je úzka spolupráca s mestom, ktoré je jej hlavným obchodným partnerom.

Samotné Mesto Žiar nad Hronom je v oblasti odpadov veľmi aktívne, v súčasnosti realizuje tri veľké projekty zo štrukturálnych fondov: centrum zhodnocovania odpadov (projektový rozpočet 19 mil. eur), uzatvorenie a rekultivácia skládky v Horných Opatovciach (3,77 mil. eur, náklady však budú podľa riaditeľky napokon oveľa nižšie) a už ukončený projekt intenzifikácie separovaného zberu (3,1 mil. eur).

Pri zrekultivovanej skládke plánujú Technické služby vybudovať vlastnú kazetu, ktorá by mohla byť dokončená už koncom tohto roku. Očakávajú od toho zníženie nákladov na skládkovanie.

MBÚ/MBT

Zmesový komunálny odpad končí zatiaľ priamo na skládke, ale súčasťou projektu centra zhodnocovania odpadov je i zriadenie linky na mechanicko-biologické triedenie odpadov.

„V nej sa odpad vyseparuje na tri toky: klasickú ľahkú frakciu, bioaktívny odpad a ťažký odpad, ktorý ako jediný skončí na skládke“, vysvetľuje Zuzana Gallová. V rámci projektu budú vybudované aj dotrieďovacie linky na separovaný odpad.

Separovaný odpad pred dotriedením | Foto: Odpady-portal.sk

Bioplynová stanica

Súčasťou budovaného projektu je aj bioplynová stanica. Surovinovým zdrojom bioplynky majú byť najmä biomasa z údržby zelene a z MBÚ, ale aj kuchynský a reštauračný odpad, na ktorý už majú vybudovanú infraštruktúru vo forme kontajnerov v stojiskách. Tie zatiaľ využívajú na zber kuchynského oleja.

Výstupný produkt – bioplyn – by sa mal upravovať na stlačený zemný plyn (CNG), ktorý chcú používať pre časť ich vozového parku. Biomasa zo zelene je v súčasnosti triedená na dve zložky: štiepku, ktorú odoberá zvolenská spoločnosť Biopalivá a ostatnú biomasu, ktorú kompostuje EBA.

Ekonomika

Spôsob prepojenia aktivít mesta a väčšinovo sprivatizovaných technických služieb je v slovenských reáliách pomerne unikátny.

Zber separovaných odpadov patrí – najmä kvôli podmienkam projektu z fondov EÚ – do kompetencie mesta. Obslužný personál zberu separovaného odpadu tvoria zamestnanci mesta, zberné vozidlá patria taktiež mestu a ich parkovanie si mesto prenajíma v prevádzke Technických služieb. Zmesový komunálny odpad však už vykonáva akciovka.

Pracovníci mesta sú platení priamo z rozpočtu mesta, avšak už nad rámec príjmov z poplatkov za komunálny odpad. Príjmy z poplatkov boli pôvodne nastavené na stopercentné krytie rozpočtu nakladania s odpadmi, avšak práve rapídny nárast separácie odpadov spôsobil, že v súčasnosti mesto časť služieb dotuje.

„Mesto chce tento štandard udržať , nakoľko má rozbehnuté projekty zo štrukturálnych fondov na skvalitnenie systému nakladania s odpadmi“, vysvetľuje Zuzana Gallová. Časť straty im však vykrývajú príspevky z Recyklačného fondu, za predaj vyseparovaných zložiek i od oprávnenej organizácie ENVI-PAK, s ktorou má mesto zmluvu.

Od momentu vyloženia odpadu zo separovaného zberu nastupujú zamestnanci akciovky, ktorí odpad dotrieďujú. Každý mesiac sa spracuje vyúčtovanie vzájomných služieb medzi mestom a Technickými službami, ktoré sa na konci roku finančne zúčtuje.

Obchodný vzťah s mestom tvorí podľa riaditeľky asi polovicu príjmov firmy, zvyšok koláča tvoria obce a podnikateľské subjekty.

Spolupráca s obcami

Zdokonaľovanie systému separovania prináša v stanovenom cieli výsledky. „V roku 2008 sme skládkovali 97 percent odpadov, minulý rok už len 76 percent“, vysvetľuje Zuzana Gallová.

Gro nezanedbateľného rastu objemu separovaného zberu v spočíva v zdokonaľovaní systému rôznymi inováciami. Technické služby intenzívne komunikujú s okolitými obcami a ponúkajú im svoje služby, takže z pôvodných jedenástich obcí dnes vykonávajú služby už pre tridsaťdva.

Na začiatku pracovalo pre mesto a TS spolu približne tridsať zamestnancov, dnes ich počet už prekročil osemdesiat. Vo firme však momentálne nepodnikajú kroky na rozšírenie spolupráce s ďalšími obcami, nakoľko firma sa podľa jej riaditeľky musí skonsolidovať.

Stojisko

Pre obce ponúkajú tri balíky služieb – základný, štandardný a premium. V rozšírenom balíku zabezpečujú kompletné služby nakladania so všetkými druhmi odpadov, ktoré v obci vznikajú, taktiež im vybavujú hlásenia, „papierovačky“.

„Obce nám veľmi pomáhajú, snažia sa odpad separovať. Sme s nimi v pravidelnej komunikácii, snažíme sa ich „vtiahnuť“ do recyklovania rôznymi aktivitami, aj spoločenského charakteru. Tento rok organizujeme prvý smetiarsky ples“, vysvetľuje Zuzana Gallová.

Na plese budú oceňovať obce podľa podielu vyseparovania jednotlivých komodít. Rekordérom je obec so 192 kg vyseparovaného odpadu na obyvateľa. K ďalším aktivitám je potrebné pripočítať rôzne kampane pre deti v školách, ako aj „zaškoľovanie“ pracovníkov v obciach o nakladaní s odpadmi.

Vo firme sa snažia minimalizovať prevádzkové náklady, čomu napomáha elektronické uzamykanie nádrží od paliva, ako aj kamerový systém na autách. Na každom aute sú umiestnené štyri kamery.

Poplatky

V Žiari nad Hronom sa realizuje množstvový zber, takže občania platia podľa objemu vytvoreného odpadu. V odvekom „poplatkovom spore“ – teda či platiť poplatky za komunálny odpad paušálne, alebo za objem – Zuzana Gallová preferuje kombinovaný systém.

„Potrebovali by sme dvojzložkový systém, ktorý by zahŕňal motivačný množstvový systém a paušálny systém by zároveň odstránil problém s tými, ktorí sa v množstvovom zbere snažia vyhýbať plateniu“, konštatuje riaditeľka. Ľutuje však, že takýto systém nemá podporu v zákone.

Dotrieďovacia linka | Foto: Odpady-portal.sk

Separovanie zberu nie je lacná záležitosť. V niektorých obciach sa po zavedení ich systému zdvihli poplatky až o sto percent, nehovoriac o vedľajších nákladoch samospráv. „Je to luxus, ale ak je z environmentálneho hľadiska dôležitý, potom ho treba podporovať“, konštatuje Zuzana Gallová. Zároveň však poukazuje na ich skúsenosť, že ľudia si veľmi rýchlo na nový systém zvykli a odvtedy prejavujú i spokojnosť.

V samotnom Žiari je zavedený množstvový systém. Každý občan v rodinnom dome má uzavretú zmluvu s Technickými službami, v činžiakoch je zber zmluvne zabezpečený cez predsedu bytového spoločenstva, ktorý obyvateľom rozpočíta náklady.

Systém je administratívne náročný, aj preto Zuzana Gallová odporúča obciam využívať skôr systém paušálnych poplatkov. V meste sa snažia eliminovať náročnosť administrácie tým, že štyrikrát ročne organizujú stretnutie s predsedami bytových spoločenstiev, kde im vysvetľujú všetky detaily systému.

Kontrola

Dôležitou súčasťou systému je kontrola. Ak sa objaví neporiadok okolo košov, situáciu skontroluje zamestnanec mesta spolu so zástupcom Technických služieb a odfotia stojisko. V zmysle „vézetenka“ potom previnilcovi príde výkaz s doplatkom, ale za dvojnásobnú sadzbu. Príplatok sa platí aj za podobný prehrešok v separovanom zbere, ktorý je inak zadarmo.

Kamerový systém na automobiloch slúži zbernému vozidlu na zdokumentovanie prípadných reklamácií od občanov. Pre prípad, že obsluha vozidla objaví uloženie odpadu v rozpore s pravidlami, je každá osádka vybavená fotoaparátom a situáciu hneď zdokumentuje.

Záver

Systém nakladania s odpadmi v Žiari nad Hronom patrí bezpochyby k tomu najdynamickejšiemu, čo sa v odvetví separovania odpadu na slovenskej komunálnej úrovni deje. Výpočet inovatívnych postupov a originálnych nápadov dovedených do praxe nebol v tomto texte vyčerpaný a rozbehnuté aktivity mesta a technických služieb svedčia o naklonenosti predstavených pre separovanie a zhodnocovanie odpadov vzniknutých v meste.

Otvárajú však i niekoľko otázok, ktoré presahujú rámec Slovenska, či Európskej únie. Týkajú sa fi nancovania separovaného zberu.

Po prvé: Ak by sme aplikovali známu metodiku hodnotenia tovarov a služieb – teda cena/kvalita – na služby separovania odpadov, Žiar nad Hronom by dnes mohol dopadnúť celkom dobre. Otázne je, aký výsledok by bol po dokončení veľkého projektu mesta, dotovaného výraznou čiastkou z EÚ.

Po druhé: Podľa vyššie zmienenej metodiky môžeme hodnotiť úroveň nielen napríklad staničného bufetu, ale aj luxusnej reštaurácie. V separovaní, triedení a zhodnocovaní odpadov je to tá úroveň, ku ktorej sa blíži aj Žiar nad Hronom. Na rozdiel od reštauračných služieb, ktoré si môže každý občan vybrať, sa však drahšiemu separovaniu zberu musia všetci obyvatelia podriadiť. Pre samosprávy je dôležité myslieť aj na cenu.

A po tretie: Environmentálne politiky vedú k zvyšovaniu výdavkov domácností na rôzne účely, nielen na odpady. V porovnaní s agendami, ako sú obnoviteľné zdroje energie, kvalita potravín, či boj proti oxidu uhličitému, nevyzerá byť zvyšovanie výdavkov na ekologické nakladanie s odpadmi pre občana až takou dramatickou položkou. Hovoríme o sumách pár eur na osobu a mesiac.

V Žiari nad Hronom sa rozhodli ísť cestou zhodnocovania odpadov. Podpora a spoluúčasť občanov pre naplnenie tohto cieľa je pre jeho ďalší rast základným predpokladom. Žiar naznačuje, že o tento pilier sa samosprávy môžu oprieť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.