Obvykle stačí prečítať si nadpisy a hneď
vieme, na čom nie sme. Aby bolo jasné, autor týchto riadkov sleduje nielen
nadpisy, ale aj celé správy Európskej komisie. Je to jeho práca. „Odpad –
rýchla cesta k vytváraniu pracovných miest a znižovaniu nákladov“, znie tlačová
správa komisie z 13. januára.
Na nadpis celkom dobré. Dlhé a heslovité,
na otrundženie mysle akurát. Odpad vraj vytvára pracovné miesta, stačí
dodržiavať regulácie EÚ, tvrdí správa. Pochopiteľne, že nevytvára. Dva
a dva sú štyri. Vláda najprv vezme peniaze daňovým poplatníkom, alebo im
vnúti nejaký iný povinný nákup (v tomto prípade si musia kúpiť služby
separovania odpadu), čím hneď na začiatku zruší pracovné miesta, ktoré by
vznikli, ak by tie peniaze ostali daňovým poplatníkom. Ale stačí tento krok
jemne zamlčať a výstup je v poriadku. Zmocnili sme sa peňazí
a použili sme ich. Vytvorili sme pracovné miesta.
Potom citát eurokomisára, ktorý patrí na druhý
odstavec správy a nikam inam. Zabrániť, zvýšiť, zlepšiť, podporiť,
vytvoriť, dodržiavať, lacnejšie a znížiť. Tlačová správa bez citátu by
nenaplnila kvórum optimizmu. Citát najvyššieho predstaviteľa je čosi ako záruka
dôvery. Podobnou garanciou, ako bolo označiť na nedávnom plese odpadového
hospodárstva za exkluzívneho partnerstva nemeckú automobilovú značku. Človek aj
zabudne, že prvou cenou v tombole nie je auto, ale len možnosť povoziť sa
v ňom.
No a samozrejme úspory, šetrenia, cnostný
život. Svet by šliapal ako hodinky, aj odpady by sme separovali viac, keby
nebolo toho, „ktorého meno sa nemá hovoriť“. Ten je vinovatý za to, že ceny za
skládkovanie sú – dámy odpustia – nižšie, než napríklad recyklovanie. Tento
Luciferov poskok, volá sa TRH, to robí veľmi zákerne. „Ceny nezodpovedajú
skutočným nákladom na zneškodnenie odpadu“, odhaľuje v správe komisia.
Nehoráznosť.
Nemôžeme si predsa dovoliť, aby skutočné
náklady tovaru posudzoval spotrebiteľ prostredníctvom ceny výrobku. Skutočné
náklady sú predsa iné a občan ich nemôže posúdiť, lebo nemá čas, hrdlačí
celé dni u zamestnávateľov, ktorí nemajú zľutovanie pre skutočnú cenu. Tú
dokáže zaistiť iba vláda. Dobrá vláda. Teda, konkrétne máme na mysli veľkú
a centralizovanú vládu. Pokiaľ možno takú, ktorá nie je vyrušovaná
voľbami. Napríklad Európska komisia.
Takže výsledkom správy je takáto vec, vážení:
ak naozaj, ale skutočne naozaj chcete ušetriť prírodu a k tomu aj vašich
pár ťažko zarobených peniažkov, a zároveň chcete, aby Európska komisia
vytvorila pracovné miesta pre nás všetkých (no nech sa len ozvú krvilačné
beštie, ktoré nechcú, aby vláda vytvárala pracovné miesta!), tak potom musíte
z vašich bubákov prispieť daňou za zneškodňovanie odpadu. A prispieť
aj na úradníkov Európskej environmentálnej agentúry, lebo oni to musia všetko
sledovať a hodnotiť. A je to vonku. Fuk.
Koniec hlásenia o jednej správe Európskej
komisie.
(Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, január 2012)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.