V Starej Turej stavajú na postupných odpadových krokoch

„Mesto Stará Turá je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré má úspešne zavedený triedený zber biologických odpadov pre všetkých pôvodcov odpadov (IBV, KBV, podnikatelia a firmy). Ten potom kompostuje na mestskej kompostárni. Účinnosť triedeného zberu presahuje 25%,“ uvádza občianske združenie Priatelia Zeme-SPZ k oceneniu mesta Stará Turá v súťaži 3Z – Znižuj, Znovupoužívaj, Zrecykluj.

Práve zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov bolo i jedným z dôvodov našej návštevy.

Rozdelenie činností

Technické služby Stará Turá sú mestskou príspevkovou organizáciou mesta, ktorá v rámci svojej právnej subjektivity môže podnikať.

Firma realizuje pre mesto nielen služby v odpadovom hospodárstve, ale aj pri údržbe zelene, verejného osvetlenia a miestnych komunikácií.

Vznikla v roku 2007 odčlenením služieb od mestskej eseročky TECHNOTUR, ktorá má na starosti tepelné hospodárstvo, správu a údržbu bytových domov, výrobu a dodávku vody a ďalšie služby v oblasti infraštruktúry.

Jana Vráblová | Foto: Odpady-portal.sk

Práve od toho roku vedie príspevkovú organizáciu Ing. Jana Vráblová, ktorá predtým pracovala v pôvodnom zlúčenom podniku. Jana Vráblová je inžinierkou ekonómie, ktorá ešte predtým pôsobila v TECHNOTUR-e, v bankovníctve a tiež aj v hoteliérstve.

Servis pre ďalšie obce

Technické služby poskytujú od roku 2010 vývoz odpadu aj pre ďalšie obce na okolí (Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové a Dolné Sŕnie), k čomu postupne pribúdajú ďalšie činnosti, keďže obce majú i separovaný zber a objednávajú si už aj odvoz bioodpadu.

Prevzali tým časť obcí, ktoré boli pôvodne spojené v združení obcí, ktoré si tieto služby realizovalo samo.

„Združenie v prirodzenej snahe udržať nízke poplatky pre občanov sa však veľmi nerozvíjalo, keďže nemali dostatočné rezervy na investície, čo sa neskôr prejavilo na opotrebovaní techniky“, objasňuje Jana Vráblová. Niektoré obce ich preto oslovili s ponukou uzavrieť s nimi zmluvu.

Z podstaty hospodárenia príspevkovej organizácie vyplýva, že technické služby mestu svoje činnosti nefakturujú, ale predkladajú ročný rozpočet zastupiteľstvu.

Princíp je podľa riaditeľky služieb celkom jednoduchý. Z očakávaných výdavkov odrátajú príjmy a rozdiel pýtajú od mesta ako príspevok.

Poplatky

Strategickú časť príjmov zberovky tvoria poplatky za komunálny odpad. V meste od januára tohto roku zvýšili výšku týchto poplatkov, ale ani táto suma nie je v slovenských podmienkach veľmi vyčnievajúca. Základná sadzba je 20 eur za osobu a rok, pre podnikateľské subjekty 141 eur na rok. Pri odvoze 110 litrovej nádoby jedenkrát týždenne. Množstevný zber v Starej Turej nerealizujú.

Výhodou ekonomiky odpadového hospodárstva v Starej Turej je blízkosť skládky v Kostolnom, ktorá sa nachádza iba pár kilometrov za mestom (skládku prevádzkuje Marius Pedersen – pozn. red.), čo firme znižuje prepravné náklady.

Naopak, nevýhodou sú v slovenských reáliách veľmi špecifické topografické podmienky Starej Turej. Stará Turá je desaťtisícové kopaničiarske mesto s veľmi členitým okolitým terénom.

Ten je „posiaty“ množstvom roztrúsených osád s malým počtom obyvateľov, ktorí nežijú v meste. Často ide o lokality iba so zopár domami, vzdialené i niekoľko kilometrov od mesta.

Technické služby musia zvážať odpad i odtiaľ, čo im významne zvyšuje prepravné náklady.

Pri spravodlivom rozdelení nákladov by poplatky za komunálny odpad mali byť pre obyvateľov osád podstatne vyššie, ale mesto ponecháva rovnakú základnú sadzbu pre všetkých obyvateľov. Jana Vráblová považuje túto mieru solidarity s obyvateľmi, ktorí práve v týchto oblastiach tvoria skôr staršiu populáciu, za správnu.

Recyklačný fond

K príjmovej stránke rozpočtu patria aj tzv. obligatórne príspevky z Recyklačného fondu vyplatené za komodity vyseparované a odovzdané na zhodnotenie. V rokoch 2008-2010 išlo približne o 7 tisíc eur ročne.

Podobne ako v nedávnej reportáži zo Žiaru nad Hronom, opäť sa potvrdzuje, že oproti výdavkom za odpadové hospodárstvo (a tiež aj príjmom z poplatku za komunálny odpad), ktoré v roku 2011 činili v Starej Turej približne 270 tisíc eur, je to skôr symbolická suma.

Oprávnené organizácie

Časť príjmu plynie mestu i od oprávnenej organizácie (v prípade Starej Turej ide o oprávnenú organizáciu ENVI-PAK – pozn. red.). Sú to platby za vyseparované množstvá obalov, teda papier, sklo a plasty.

„Sme vďační za tieto príjmy, avšak pomerne obtiažne je dokladovanie materiálového toku druhotných surovín. Naši odberatelia neskoro dodávajú potvrdenia ku akému konečnému spracovateľovi ktorá surovina putovala,“ konštatuje Jana Vráblová. Najväčším problémom je podľa nej nedostatok času.

Získavanie potvrdení je veľmi pracné, konštatuje, nakoľko vyseparovaná komodita putuje zo zberovky ku ich odberateľovi a až následne od neho k finálnemu zhodnotiteľovi. Trvá dlhý čas, kým sa zdokladovanie materiálového toku dostane až ku nim. „Niekedy nie sme schopní vydokladovať celý materiálový tok v určenom termíne,“ vysvetľuje Jana Vráblová.

Starosti so stavebným odpadom

Paradoxom je, že napriek postupne sa zvyšujúcemu podielu separovaného zberu v meste, objem odpadu uloženého na skládku veľmi neklesá.

Podľa riaditeľky je to spôsobené nielen rastúcim objemom vyprodukovaného odpadu, ale aj zvyšujúcou sa mierou „prerábok“ bytov, čo má z následok viac väčšie množstvo stavebného odpadu. Pre stavebný odpad mesto má súkromného spracovateľa priamo pri zbernom dvore a cenovo je veľmi výhodné odkláňať tento odpad od skládok.

Nie vždy však občania dodržujú pravidlá pre oddeľovanie stavebného odpadu od iných odpadov. Časť stavebného odpadu preto nie je možné roztriediť.

Hoci sa podľa Jany Vráblovej situácia v tejto oblasti vďaka informovanosti občanov stále zlepšuje, stáva sa, že obyvatelia nenahlásia vopred, že potrebujú odviezť veľkoobjemný odpad, ako je napríklad nábytok, alebo drobné stavebné odpady z rekonštrukcií.

V Starej Turej umožňujú totiž občanom odkladať raz týždenne stavebný odpad vedľa stojísk.

Budovanie infraštruktúry

V meste razia cestu podávania menších projektov a postupného budovania vybavenia služieb. V roku 2003 dostalo mesto dotáciu z Recyklačného fondu vo výške 852.500 Sk (cca 29 tisíc eur) na prípravu haly na dotrieďovanie odpadov, zakúpenia lisu a nádob na sídliská.

Keďže podľa pôvodných legislatívnych zámerov sa od roku 2010 mal zbierať i bioodpad, mesto sa chcelo na situáciu pripraviť. V ďalšom štádiu preto vybudovali kompostáreň, drvičku na dreviny a zakúpili ďalšie smetné nádoby. V programovacom období 2004-2006 získali zo štrukturálnych fondov dotáciu približne 376 tisíc eur.

V druhej etape v ďalšom programovacom období získalo mesto dotáciu vo výške približne 743 tisíc eur (plus päť percent mesto) na zakúpenie fermentora a ďalších technológií. Vtedy začali realizovať zber bioodpadu i z domácností.

Skúsenosti so zavedením separovania bioodpadu sú podľa Jany Vráblovej celkom pozitívne. „V rodinných domoch využívajú nádoby viac na zbytky z úrody a zeleň, v činžiakoch prevláda kuchynský odpad,“ konštatuje riaditeľka.

Objem bioodpadu ročne narastá, podľa Jany Vráblovej za minulý rok vyzbierali približne 780 ton bioodpadu. Väčšinu kompostu spotrebovávajú na účely mesta, najmä na sadbové, či sanačné práce.

Separovanie odpadov je ekonomický náročné a aj riaditeľka mestskej firmy priznáva, že bez investičných dotácií je prakticky nemožné ho vybudovať.

Kovové obaly

Technické služby majú ambície rozvíjať svoje aktivity aj do zhodnocovania ďalších komodít. V prípade separovania kovových obalov sú zatiaľ limitované absenciou dotrieďovacej linky, nakoľko doteraz sa dotrieďovanie realizuje v podstate „zo zeme“, preto objemy tohto vytriedeného obalu sú zatiaľ nízke.

Problémom je tiež nevyhovujúce lisovacie zariadenie, ktoré pripravuje malé balíky. K tomu má mesto v súčasnosti podaný ďalší projekt z Operačného programu. V rámci neho by chceli zakúpiť aj vozidlo na zber skla.

Mesto už zaviedlo separovaný zber textilu, avšak úloha samosprávy pri tejto komodite spočíva iba v poskytnutí miesta na osadenie kontajnerov na zber starého šatstva. Samotný zber si realizuje súkromná firma.

Separovanie je drahý koníček

S pribúdajúcimi kontajnermi a komoditami na separovanie odpadu rastie i počet prejazdov vozidiel. Avšak najväčšou položkou v separovanom zbere sú podľa Jany Vráblovej mzdové náklady na dotrieďovanie odpadov. Využívajú pri tom programy úradu práce, najmä aktivačné práce, či dobrovoľné činnosti. Za najvýhodnejší však považujú projekt na podporu zamestnania ľudí na deväť mesiacov.

„Zamestnávanie na dlhšiu dobu vykazuje lepšie výsledky z hľadiska kvality zamestnancov i práce s nimi,“ objasňuje Jana Vráblová.

K príjmom zberovej spoločnosti treba okrem vyššie spomenutého poplatku za komunálny odpad a drobných platieb za separovanie od Recyklačného fondu a od oprávnenej organizácie pripočítať aj príjem z predaja samotnej vyseparovanej suroviny. Ten sa podľa riaditeľky pohybuje na úrovni približne 25 tisíc eur.

Náklady na separovaný zber však v meste presahujú 40 tisíc eur. Separovanie odpadu je drahý koníček, ale aj v prípade Technických služieb v Starej Turej platí, že ich záujmom je postupne budovať a rozširovať systém tak, aby bol pre občanov ekonomicky znesiteľný.

Záujem o privatizáciu

Tohto roku rozvírila kľudné vody vo vlastníckych štruktúrach odpadových firiem na Slovensku nemecká spoločnosť Nehlsen, ktorá kúpou topoľčianskej SCHWARZ – EKO vstúpila na slovenský trh. Firma potvrdila tiež svoj dlhodobý záujem privatizovať menšie mestské firmy.

Jana Vráblová potvrdila, že záujem o privatizáciu technických služieb prejavili súkromní investori viackrát i v prípade staroturianskej „príspevkovky“. Doposiaľ je však mestské zastupiteľstvo naklonené skôr k modelu vlastnenia Technických služieb.

Striedmosť je základ

Aj v Starej Turej sa ukazuje, že rozhodnutie mesta vlastniť organizáciu, ktorá má na starosti nakladanie s odpadom, má svoje výhody i nevýhody. Nesporným bonusom je možnosť mesta flexibilne využívať svoju organizáciu na akútne potreby mesta, čo sa prejavuje najmä v prípade vzniku situácií, ktoré si vyžadujú okamžité riešenia – napríklad snehové, povodňové, či iné kalamity, ako aj rôzne servisné a sanačné práce.

Verejné organizácie sú často (a právom) kritizované pre nižšiu efektivitu práce. V menších mestách, akým je i Stará Turá, však „každý každého pozná“, takže ustrážiť pracovnú náplň zamestnancov je predsa len o niečo ľahšie.

Nevýhodou vzťahu mesta a jeho príspevkových organizácií je zahmlená možnosť orientovať sa v trhových cenách. Ak mesto nevie, koľko stojí ktorá služba (napríklad faktúra za odvoz jedného kontajneru), potom nemôže tieto ceny porovnávať s konkurenčnými ponukami.

To isté sa týka využívania zamestnancov na práce, ktoré s nakladaním s odpadmi nesúvisia. Platí to i napriek tomu, že v Starej Turej – ako vyplýva z výšky poplatkov za komunálny odpad – sa táto nevýhoda zatiaľ nejaví byť príliš zaťažujúca občanov.

V počínaní Technických služieb v Starej Turej treba oceniť, že na rozdiel od väčšiny obcí nečakali na „mannu“ v podobe predĺženia termínu na odkláňanie bioodpadu zo skládok. Ako jedna z mála samospráv začali budovať systém nakladania s bioodpadom s pomocou štrukturálnych fondov už v prvom programovacom období. Navyše razia cestu postupného budovania systému s nie veľkým zaťažovaním rozpočtu samosprávy a výdavkov obyvateľov.

Na Slovensku totiž nie je problém nájsť aj také mestá a obce, ktoré v prepočte na jedného obyvateľa získali gigantické dotácie na nakladanie s odpadom, i viac ako tisíc eur na obyvateľa. Takéto konanie je veľmi riskantné. Zaťažuje rozpočet samosprávy nielen nárazovo, na spolufinancovanie, ale i dlhodobo, nakoľko tieto projekty nesú so sebou záväzok viacročnej udržateľnosti systému, ktorý je pre občanov nákladný.

Aj v svetle týchto súvislostí je striedmosť investičného rozhodovania v Starej Turej dobrým predpokladom pre postupné a ekonomicky únosné rozširovanie separovania zberu v meste.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.