Potrebujú výrobcovia prílb fond? | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Potrebujú výrobcovia prílb fond?

Kontroverzné dotácie. Asi nič lepšie nevystihuje dianie na trhu s odpadmi v ostatných týždňoch. V apríli tohto roku vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil zamestnanca ministerstva životného prostredia z nepriamej korupcie. Išlo údajne o prideľovanie dotácií z operačného programu Životné prostredie zameraného na odpadové hospodárstvo, konkrétne na podporu aktivít v oblasti separovaného zberu vyhlásenú ministerstvom.

Potrebujú výrobcovia prílb fond?

Ilustračné foto: redakcia   

Len pred pár dňami začal ten istý úrad vyšetrovať podozrenia z korupcie a machinácií pri výbere firmy IVJ, s.r.o. vo verejných obstarávaniach na dodávku zariadení pre odpadové hospodárstvo. Podľa denníka Sme, firmu sídliacu v paneláku protežoval okresný šéf strany Most-Híd v Banskej Bystrici Peter Vozár, ktorý chodieval za starostami obcí presviedčať o „výhodách dodávateľa“ na projekt z Environmentálneho fondu. Dodávateľom je firma, ktorá prevádzkuje internetový obchod. S kozmetikou. Ako inak, je to firma, ktorú vlastní dlhoročný známy a spolupracovník dotyčného predsedu okresnej straníckej bunky.

Predimenzované dotácie

V rozhovore s konateľom spoločnosti Brantner Walter GmbH Dušanom Magulom v tomto čísle mesačníka sme sa dotkli aj problému predimenzovaných projektov zo štrukturálnych fondov, ktoré sú ďalšou kontroverznou stránkou dotácií. Je obdivuhodné, na čo všetko sa dá udeliť dotácia. Napríklad niekoľko miliónov eur pre obec na vybudovanie kompostárne, ktorá bude slúžiť zberovej oblasti (prinajlepšom pre) pár tisícok obyvateľov. To je len jeden z desiatok projektov, v ktorých sa zdá byť evidentné, že obce neuvážene predimenzovali kapacitu, náklady a tým i vlastné záväzky. „Myslím, že starostovia budú nepríjemne prekvapení, koľko ich bude stáť prevádzka týchto projektov“, povedal na margo podobných projektov Dušan Magula.

Štátny, neštátny Recyklačný fond

Spomenuté prípady sa týkajú zatiaľ len dvoch dotačných nástrojov v odpadovom hospodárstve: štrukturálnych fondov EÚ a Environmentálneho fondu. Na dôvažok je tu tretí balík peňazí, Recyklačný fond. Pravda, ten nie je štátny, aspoň tak sa tvári v zákone o odpadoch, v ktorom ho založila vláda. Otázka, či môže fond byť neštátny v prípade, že ho založil štát, je dobrý námet na otázku do súťaže. Pomoc priateľa po telefóne je tu: ak by súkromný fond nútil niekoho platiť mu nedobrovoľné poplatky, páchal by trestný čin. Jediný, kto môže nútiť niekoho platiť mu poplatky bez toho, aby páchal trestný čin, je štát.

Ponechajme však fondu prezumpciu neštátnosti. Napokon, o každom eure, ktoré rozdelí na projekty Recyklačný fond, rozhoduje správna rada fondu. V nej majú väčšinu nominanti priemyslu, teda súkromného sektora.

Za týchto predpokladov je však potom prekvapením, že toto – nazývajme ho združenie súkromných podnikateľov – ktoré má svoj súkromný Recyklačný fond, odmieta zverejniť akékoľvek kontakty na členov svojej Správnej rady. Je to dosť zvláštne, lebo stretnúť sa s nejakou podobne veľkou súkromnou firmou, ktorá by takto prejavovala svoj nezáujem komunikovať s médiami, je v súčasnosti celkom ojedinelá udalosť. Naopak, u štátnych inštitúcií je to dosť častý jav. Škoda je to však najmä z toho dôvodu, že sa nedá dopátrať k odpovedi na otázku, či podozrenie, že zástupcovia súkromných firiem vo fonde plytvajú peniazmi tých, ktorí ich tam nominovali, sa zakladá na pravde. Tých podozrení je príliš veľa. Na problém predimenzovaných spracovateľských kapacít už upozorňovalo mnoho odborníkov na konferenciách, v analýzach, i v médiách.

Nie je potom prekvapením, že do takéhoto fondu združenia súkromných podnikateľov už mnohí súkromní podnikatelia nechcú platiť, lenže musia.

Výrobcovia a dovozcovia komodít, z ktorých vzniká odpad, si totiž obhajobu zaslúžia. Sú strategickým pilierom slovenskej ekonomiky. Majú právo vedieť, či ľudia, ktorých (povedzme, že) nominovali do Recyklačného fondu, neplytvajú s prostriedkami, ktoré tam vložili. Napokon, efektívne nakladanie s výdavkami vydáva za svoju prioritu aj táto vláda.

Takže máme tu tri fondy, ktoré majú pomáhať životnému prostrediu, ale sú permanentne vystavené ostrej kritike a podozreniam z plytvania prostriedkami. Pre upresnenie by bolo dobré nekrútiť sa okolo horúcej kaše a povedať jasne: plytvanie prostriedkami je forma korupcie. Dohodnúť si vopred dodávateľa, alebo „nafúknuť“ náklady tak, že sa do nich vojde aj spolufinancovanie, aj to je korupcia.

Zlyháva trh, či úradníci?

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Špecifickým materiálom, ktorého výroba z fosílnych surovín je uhlíkovo náročná, sú plasty, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme - SPZ.

Povinná úprava odpadu sa posúva. Čo hovorí trh na rozhodnutie ministerstva? (ANKETA)

Povinná úprava odpadu sa posúva. Čo hovorí trh na rozhodnutie ministerstva? (ANKETA)

Prečítajte si, čo si o posune termínu úpravy odpadu pred skládkovaním myslí deväť relevantných zástupcov odpadového sektora.

Vykážu aj 90 % triedenia. Obce so zberňami sú pri čerpaní peňazí z Envirofondu vo výhode

Vykážu aj 90 % triedenia. Obce so zberňami sú pri čerpaní peňazí z Envirofondu vo výhode

Výška príspevku z Environmentálneho fondu sa podľa zákona odvíja od toho, ako sa obci darí triediť odpad.