Vladimír Blažíček: Ide nám o environmentálne ciele

Vladimír Blažíček pôsobil v riadiacej funkcii na ministerstve životného prostredia aj v rokoch 2005-2007, ako generálny riaditeľ Sekcie kvality životného prostredia.

Ako prebieha rozhodovanie o legislatívnych zámeroch na ministerstve a v čom spočíva Vaša úloha?

Úlohou generálneho riaditeľa sekcie je predkladať v súlade so štatútom ministerstva a jeho organizačným poriadkom  všetky materiály do porád vedenia ministerstva za sekciu, taktiež pripravovať materiály a bežnú korešpondenciu  v spolupráci s priamo riadenými odbormi ministerstva – pre nadriadeného štátneho tajomníka a ministra. Bez podpisu riaditeľa sekcie nemôže ísť žiaden materiál do interného pripomienkového konania.

Akým spôsobom môžete zasahovať do kompetencií úradov životného prostredia?

Metodicky. To znamená pravidelnými kontrolami, poradami s príslušnými pracovníkmi odboru a usmerneniami, ako jednotne postupovať v rozhodovacej činnosti.

Už niekoľko rokov je top témou v odpadovom hospodárstve zákon o odpadoch. Podľa predchádzajúceho ministra životného prostredia Józsefa Nagya sa práce na novom zákone o odpadoch začali až po jeho nástupe v novembri 2010. Vo februári tohto roku exminister prisľúbil zverejniť jeho tézy, ale nezverejnil. Nový minister Peter Žiga po nástupe do funkcie prisľúbil, že zákon bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania v období mája, napokon však bol zverejnený až v polovici júla. Čím si vysvetľujete, že sekcia nedodala materiál v termínoch, ktoré očakávali ministri?

Keď som v októbri 2010 nastúpil, už vtedy sme vedeli, že je transpozičný deficit.

Žiaden rozpracovaný materiál z predchádzajúceho obdobia vtedy nebol. Odbor odpadového hospodárstva vtedy vypracoval  materiál, v ktorom rozobral smernicu a identifikoval nové povinnosti.

Po rozhodnutí  Operatívnej porady ministra transponovaní rámcovej smernice o odpadoch formou vypracovania nového zákona o odpadoch sa na príprave zákona aj začalo pracovať.

Aj na základe výsledkov pracovných skupín organizovaných odborom odpadového hospodárstva  a rokovaniami  v rámci „zelenej tripartity“ odbor odpadového hospodárstva pripravoval návrh  nového zákona , ktorým sa zlúčili do jedného právneho predpisu  tri jestvujúce zákony – zákon o odpadoch, obaloch a poplatkoch za uloženie odpadov.

Ing. Vladimír Blažíček (51) vyštudoval Technickú univerzitu v Bratislave, odbor životné prostredie, v rokoch 1987-2012 pôsobil  striedavo v štátnej správe a v podnikateľskom prostredí. Je ženatý, má 2 detí. Žije v Bratislave.

Od konca roku 2010 do augusta 2012, kedy bol zákon predložený, však prebehlo takmer rok a trištvrte. Výsledkom celej práce bol materiál, voči ktorému prišlo niekoľko stoviek pripomienok zo strany dotknutých strán. Návrh zákona bol následne stiahnutý. Nepovažujete to aj za svoje zlyhanie?

Nie. V zákone bolo niekoľko nosných tém, s ktorými však jednotlivé „podnikateľské skupiny“ – za ktoré pre tento prípad považujem napríklad aj ZMOS, či mimovládne organizácie – mali problém.

Každej sa to nejakým spôsobom dotklo. Z nich boli najkonfliktnejšie tri, ktoré však – či chceme alebo nechceme – musíme transponovať do národnej legislatívy: zmenená hierarchia odpadového hospodárstva, rozšírená zodpovednosť a koniec odpadov.

K tomu definícia, kedy odpad prestáva byť odpadom. Žiaľ, každá zo skupín si chcela z týchto tém vytvoriť svoj vlastný presadzovací nástroj.

Nakoniec aj len technická novela, v ktorej sa do jestvujúceho zákona premietli transpozičné prvky, priniesla zásadné nesúhlasy predstaviteľov ZMOSu, AZZZ a KOZ. Materiál išiel do vlády s rozporom deklarovaným na stretnutí zástupcov tripartity.

Za stanovenie pravidiel je však zodpovedné ministerstvo. Je povinné akceptovať pripomienky verejnosti?

Nie je. Pokúsim sa však zložitosť rokovaní o znení zákona vysvetliť na príklade. Týka sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Slovensko prijalo trend, že zodpovednosť za niektoré odpady ponesú výrobcovia a dovozcovia, tak, aby ju nemuseli niesť občania a samospráva.

Prijatie ďalších komodít do rozšírenej zodpovednosti však nevyvoláva pozitívne reakcie od každého subjektu pôsobiaceho na trhu. Moje – ako to vnímate Vy – zlyhanie spočíva v tom, že som nedokázal vyhovieť kričiacej menšine oproti mlčiacej väčšine.

Ak nevieme, kto je mlčiaca väčšina, tak to vyzerá ako vytváranie fiktívneho nepriateľa. Kto ňou teda je?

Pozrite si zaslané pripomienky. Tí, ktorí boli ticho.

Ani o tých však nevieme povedať, či sú väčšinou, keďže sú ticho.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.